Napríklad mesto Trnava má naplánovaných asi 40 kilometrov cyklotrás, no vybudovať sa jej podarilo len 9. „Na zvyšku nemáme vysporiadané pozemky. Vlastníci za ne žiadajú vysoké ceny, ktoré by stavbu predražili. Ak by sa zákonom umožnilo vyvlastňovanie takýchto pozemkov, cyklotrasy by sa stavali rýchlejšie. Mestá v tomto smere už niekoľko rokov tlačia na legislatívu,“ naznačil hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič.
Rozdrobenosť súkromného vlastníctva považuje za najvážnejší problém aj Soňa Šestáková, ktorá s kolegami z Výskumného ústavu dopravného, občianskymi združeniami a obcami pracuje na Národnej stratégii pre rozvoj cyklistickej dopravy. Ide o rozsiahly dokument, ktorý by mal určiť, ako by sa mala rozvíjať cyklodoprava na Slovensku. Hotový by mal byť do júla 2012. „Problémom sú nevysporiadané pozemky,“ potvrdzuje. „Vyvlastnenie je však veľmi citlivá vec a len jeden z návrhov, o ktorom teraz prebieha široká diskusia. Neviem povedať, či sa budeme uberať týmto smerom,“ dodáva Šestáková.
Vyvlastnenie umožňujú zákony už dnes, rozhoduje o ňom stavebný úrad a malo by ísť o vec verejného záujmu, ako napríklad elektrárne či diaľnice. „Žiaden zákon však presne nedefinuje, čo všetko spadá pod verejný záujem. Možno by stačilo do zákonov doplniť, že sem patria aj cyklotrasy,“ mienil predseda Slovenského cykloklubu Juraj Hlatký.
Podľa piešťanského primátora Rema Ciccuta vyvlastňovanie a budovanie cyklotrás pod nátlakom nie je najšťastnejšie riešenie. „Lepšia je osveta. Treba presvedčiť súkromných vlastníkov, že cyklotrasa bude prospešná aj pre nich. Samospráva im za svoje peniaze postaví chodník, skvalitní prístupovú cestu. Týmto sa ich pozemok len zhodnocuje.“
Inou možnosťou je hľadať pre cyklotrasy pozemky, ktoré majú len jedného vlastníka – napríklad štát. Veľký potenciál sa podľa odborníkov na dopravu ukrýva v hrádzach pri riekach. Práve v Piešťanoch sa darí úspešne revitalizovať korunu hrádze pri Váhu, tiež popri toku Dubová. Dosiaľ sa tu podarilo vybudovať osem kilometrov cyklotrás, mesto to hradí z vlastných zdrojov.
Ako cyklotrasy by mohli poslúžiť aj nevyužívané železničné trate. Železnice Slovenskej republiky podľa hovorkyne Martiny Pavlikovej už vytypovali päť úsekov, ktoré by sa mohli premeniť na cyklistické chodníky – z Poltára do Rimavskej Soboty, z Komárna do Kolárova, z Kvetoslavova do Šamorína, z Devínskeho Jazera do Stupavy a z Piešťan do Vrbového. Spolu je to 75 kilometrov koľajníc, ktoré sa môžu odstrániť a nahradiť asfaltkou. „Náklady na kilometer trasy sa pohybujú vo výške 35– až 40-tisíc eur,“ dodala hovorkyňa. Pozemky pod traťou by štát previedol na samosprávy, ktoré by menšiu časť nákladov hradili z vlastného rozpočtu, väčšiu by čerpali z eurofondov
Takéto cyklotrasy by neslúžili len na šport a rekreáciu, ale aj pre tých, ktorí chcú dochádzať do práce na bicykli. Veď po rovnakej trase kedysi vozil ľudí do práce vlak. Obchádzajú hlavné ťahy ciest a prepájajú menšie sídla s väčšími.
Cyklotrasy možno podľa odborníkov budovať aj v preplnených mestách. V zahraničí sa už upúšťa od stavania samostatných alebo oddelených cestičiek a cyklisti sa čoraz viac integrujú do bežnej premávky. Mestá zavádzajú poplatky pre autá za vstup do mesta, ako to funguje napríklad v Londýne, a na existujúcich cestách len dokresľujú pruhy pre cyklistov. Niekde netreba ani to.
„V obytných zónach sa budujú takzvané upokojené zóny. V nich znížia značkou rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu, čím sa vytvorí pre chodcov a cyklistov bezpečné prostredie. Na Slovensku však treba zmeniť aj myslenie ľudí, aby akceptovali ľudí na bicykli,“ dodáva Šestáková.