Najvážnejším konkurentom Žitňanskej môže byť bratislavský župan Pavol Frešo. Ten zatiaľ s konečným slovom vyčkáva a chce sa rozhodnúť podľa podpory nižších štruktúr strany. Súčasný predseda Mikuláš Dzurinda krátko po voľbách oznámil, že na žiadnu funkciu vo vedení kandidovať nebude a vyjadril podporu Žitňanskej.
Freša už podporili v Senici, v bratislavských Vajnoroch a v Revúcej. „Výsledky práce Pavla Freša a hlavne spôsob jeho práce predstavujú pre stranu nádej, že preferencie strany a volebný výsledok budú do najbližších volieb vyššie ako šesť percent,“ hovorí predseda miestneho zväzu SDKÚ v Senici Lukáš Kamenistý. Podľa neho by bolo najlepšie, keby kandidáti predstavili svoje vízie a delegáti kongresu si potom sami vyberú.
„Teraz sa konajú miestne konferencie, počkám si na ich výsledky,“ reagoval Frešo pre Pravdu na otázku, či bude kandidovať.
Žitňanská vo voľbách získala 103-tisíc prednostných hlasov, Frešo necelých 22-tisíc. Žitňanská už pred voľbami povedala, že SDKÚ potrebuje zmenu, a rozhodla sa na základe podpory voličov uchádzať o predsednícky post. Na čelo strany ju nedávno navrhol petržalský miestny zväz, jeden z najväčších v Bratislavskom kraji.
„Pred kongresom sa od 23. apríla uskutočnia otvorené regionálne predsedníctva, kde je priestor na diskusiu o budúcnosti SDKÚ. Navrhla som a dohodla sa s predsedami, aby mohli prísť všetci členovia. Dá sa očakávať, že práve z týchto stretnutí a diskusií si v každom kraji budú môcť urobiť názor, ako sa rozhodnú na kongrese,“ povedala Pravde Žitňanská.
Nitriansky krajský predseda Tomáš Galbavý zatiaľ pozná len jedného oficiálneho kandidáta – Žitňanskú. Keď bude poznať aj druhého, vyjadrí sa, kto má väčší potenciál osloviť voličov. Prešovský krajský šéf Ondrej Matej ešte nepočul ani od jedného kandidáta víziu fungovania strany. Až potom sa bude dať podľa Mateja povedať, kto má väčšie šance.
Trenčiansky predseda Martin Fedor poukázal na to, že SDKÚ sa nachádza na rázcestí a bude si musieť vybrať nielen nové vedenie, ale aj náplň fungovania strany. Povedal tiež, že pozná len jedného kandidáta na predsedu – Žitňanskú, ale podporuje aj Freša, že chce kandidovať do vedenia strany. „Myslím si, že tam má svoje miesto,“ podotkol.
Tím okolo nového predsedu bude zrejme úplne nový. Ak by Frešo napokon nekandidoval, je veľmi pravdepodobné, že skončí ako podpredseda SDKÚ. Žitňanská totiž na otázku, či počíta s Ivanom Miklošom na post podpredsedu, odpovedala: „Počítam s novými podpredsedami.“ Miklošovu pozíciu zrejme zaujme poslanec Ivan Štefanec.
Politológ Michal Horský hovorí, že tak Žitňanská, ako aj Frešo svojho času patrili k tvrdému jadru dzurindovcov a osvedčili svoju bezmedznú lojalitu k lídrovi vlastným podielom na čistkách v bratislavskej organizácii SDKÚ. „Momentálne sa však zdá, že pani Žitňanská naďalej požíva bezmedznú dôveru svojho lídra, zatiaľ čo pán Frešo sa vydal na neisté chodníčky straníckeho oponenta a konkurenta. Podľa desaťročného scenára slobodných vnútrostraníckych volieb v SDKÚ vždy zvíťazili favoriti Mikuláša Dzurindu,“ hodnotí.
Frešo sa chce vrátiť ku koreňom politiky SDKÚ a zdôrazňuje jej ľudový, národný a kresťanský prvok. Kriticky vníma, že strana ponúkala riešenie problémov, ktoré ľudí netrápili. Zanedbávala živnostníkov, lekárov či učiteľov. Strana by sa podľa neho mala venovať každodenným problémom ľudí. „Pri tvorbe riešení by mali mať vážne slovo ľudia, ktorí dokážu získať širokú podporu a prešli aj iným typom volieb ako len parlamentnými,“ myslí si Frešo.
Žitňanská upozorňuje, že v SDKÚ nemôže ísť len o jednorazový personálny veľký tresk. „Musíme si otvorene povedať, prečo sme dosiahli taký zlý volebný výsledok. A priniesť zrozumiteľnú programovú ponuku pre ľudí, ale aj lepšie nastaviť vnútorné fungovanie strany.“ Podľa Žitňanskej ľudia očakávajú viac ako heslá. Chce predložiť ponuku, ktorá „nebude odtrhnutá od reality, ale bude odpoveďou na problémy normálnych ľudí“.
SDKÚ mala v dokumente o generálnej línii na roky 2010 až 2014 cieľ začať diskusiu o hlbšej integrácii pravice. Hovorí sa v ňom, že pravicové spektrum je rozdrobené, čo sťažuje jeho akcieschopnosť.
Frešo považuje spájanie pravice až za nadstavbu po tom, čo si strany vyriešia vlastné fungovanie. Snahu začať proces zhora označil za nefunkčný a musí vzniknúť na základe riešení, ktoré sa osvedčili. Poukázal na fungujúcu stredopravú koalíciu v bratislavskej župe. Žitňanská upozorňuje, že všetky stredopravé strany sa musia správať vo vzájomných vzťahoch inak, ak majú zabezpečiť alternatívu vláde Roberta Fica. „Aby to bolo možné, treba mať vyjasnené podstatné otázky najprv doma. My na tom intenzívne pracujeme,“ poznamenala Žitňanská.
Politológ Horský si myslí, že pre budúcnosť pravicovej politiky bude menej zásadné, kto vyhrá boj o predsedu v SDKÚ. Za významnejšie označil pohyby, ktoré by mohli nastať v najsilnejšej a najkonsolidovanejšej pravicovej strane KDH. „Až zápas vnútri KDH môže vytvoriť úspešnejšie predpoklady pre možnú integráciu kresťansko-unionisticko-demokratickej pravice,“ mieni Horský.
V KDH sa totiž tiež bude voliť nové vedenie. Okrem doterajšieho predsedu Jána Figeľa zvažuje kandidatúru na post šéfa aj Daniel Lipšic.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůreka ‚Účastníci plesov nestačia‘.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.