Mnohí z nich odmietajú uvoľniť miesto mladším a univerzity ich ani nemôžu prepustiť. Podľa zákona, ktorý parlament schválil pred dvoma rokmi, môžu totiž na vysokej škole učiť až do sedemdesiatky. Odborníci tvrdia, že pedagogický zbor je prestarnutý a zákon treba zmeniť.
„Takto môžu na školách vegetovať aj ľudia, ktorí už nič nerobia alebo svoje povinnosti dôsledne neplnia a vedúci pracoviska ich prakticky nemôže prepustiť – veď majú pracovnú zmluvu na neurčitý čas,“ napísal v časopise Univerzity Komenského Štefan Toma, profesor na prírodovedeckej fakulte. O tom, aby sa vek garanta študijného programu zo 65 rokov presunul na sedemdesiat, rozhodli poslanci v marci 2010. Toma teraz navrhuje, aby sa zákon vrátil k pôvodnej vekovej hranici.
Spomenutá zmena nebola šťastná ani podľa prorektora UK Ivana Ostrovského. Pripomína, že určená veková hranica neznamená, že vysokoškolskí učitelia musia po jej dovŕšení odísť do dôchodku. Keby sa limit opäť znížil na 65 rokov, pedagógom, ktorí by ho dosiahli, by sa iba otvorila pracovná zmluva. Na základe rozhodnutia dekana by však naďalej mohli pôsobiť na fakulte na dohodu alebo so zmluvou na dobu určitú.
Zníženie vekovej hranice by Ostrovský privítal. „Je to jeden z nástrojov, ktorý umožňuje, aby sa do funkcií učiteľov dostávali mladšie ročníky. Hrozí totiž nebezpečenstvo obrovskej generačnej medzery medzi prestarnutými učiteľmi a mladšou generáciou, a tým aj problémy s garantovaním štúdia,“ vysvetlil. Upozornil, že toto opatrenie predtým zabezpečovalo, aby každý dekan prehodnocoval zloženie pedagogického zboru svojej fakulty. Zároveň ho tlačilo k tomu, aby sa staral o kvalitu, o dostatok docentov a profesorov aj v mladších vekových skupinách. „Po predĺžení na 70 rokov hrozí, že sa zastaví rozvoj vysokých škôl na ďalších možno 20 rokov,“ varoval Ostrovský.
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že zvýšenie limitu na 70 rokov parlament schválil preto, lebo vysokým školám hrozilo, že stratia akreditácie na tie odbory a študijné programy, kde si starší profesori nedokázali vychovať nástupcov alebo ich vedome nevychovali. Keďže potom nebolo iných garantov, veková hranica sa musela zvýšiť. Starší učitelia podľa Vozára teraz „pevne sedia na svojich stoličkách a nedávajú šancu mladším“.
„Staršia generácia chce určovať chod univerzít. Neuvedomuje si, že keď jedného dňa odíde, môže školstvo zanechať v dezolátnom stave,“ zdôraznil Vozár.
Aj on tvrdí, že návrat k hranici 65 rokov nemožno považovať za dehonestáciu starších pedagógov. Bol by to len nástroj na to, aby si dekani mohli zvážiť, koho na fakulte potrebujú a koho nie. Podľa Vozára by vedeniu vysokých škôl pomohlo, keby mali v rukách legislatívu na to, aby zamestnancov, ktorí už nie sú produktívni, mohli prepustiť alebo uvoľniť do dôchodku. „Žiaľ, momentálne je Zákonník práce nastavený tak, že je skutočne veľký problém, aby sme mohli nejakým legálnym spôsobom prepustiť zamestnanca s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú,“ uviedol prezident rektorskej konferencie.
Kritici zvýšenej vekovej hranice argumentujú i skúsenosťami zo zahraničia. V Japonsku napríklad profesor starší ako 65 rokov nemôže pracovať na verejnej vysokej škole, ale môže sa zamestnať na súkromnej. Požadovaný vek garanta zo 68 na 65 rokov znížili už aj v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku.
Ministerstvo školstva však zákon meniť nehodlá. Podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka je zabezpečenie generačnej kontinuity najmä úlohou manažmentu vysokej školy. „Je otázne a možno aj vecou špekulácií, či práve veková hranica má byť rozhodujúca pri hodnotení práce vysokoškolského učiteľa,“ komentoval Kaliňák.
Mnoho učiteľov nemá doktorát
Problémom na univerzitách je aj nedostatočná kvalifikácia učiteľov. Z takmer 6 500 odborných asistentov na verejných vysokých školách napríklad viac ako 1 200 nemá požadovanú vedeckú hodnosť PhD. alebo CSc.
Ako upozornil prorektor UK Ivan Ostrovský, aj na našej najväčšej univerzite je vyše 340 učiteľov bez PhD., teda zhruba 17 % pedagógov. Aj keď sa ich počet znižuje, dnešným tempom by mohlo trvať ešte desať rokov, kým tam budú učitelia s potrebnou kvalifikáciou.
Najviac ich je na Lekárskej fakulte UK, kde sa pred vedeckou hodnosťou PhD. dáva prednosť lekárskym atestáciám, ktoré sú pre výkon povolania povinné. Na iných fakultách je to väčšinou dedičstvo minulosti.