„To je najväčší štandard vo svete. Trvalý pobyt môže byť len jeden, pretože je viazaný viacerými vecami, ako je daňový domicil a podobne. Tam, kde trávite väčšinu času, tam je trvalý pobyt. Len čo sa chce náš občan vysťahovať do iného štátu a chce si tam prihlásiť trval pobyt, odhlasuje sa z trvalého pobytu na Slovensku,“ vysvetlil minister vnútra Robert Kaliňák.
Druhé občianstvo by sa nemalo viazať na štúdium či podnikanie. Podľa ministra to nie je dôležité, lebo „nikdy nedostanete pri štúdiu ani pri práci občianstvo skôr, ako tam nebudete mať trvalý pobyt“.
Takéto riešenie však narazí na nesúhlas maďarských politikov na Slovensku. Líder Mostu-Híd Béla Bugár hovorí, že ide o nedostatočné riešenie. Je presvedčený, že do úvahy je potrebné zobrať aj skutočnosť, že medzi občanmi Slovenska a Maďarska sú príbuzenské vzťahy, veľa ľudí v susednej krajine pracuje a študuje. „Napríklad pre študentov by bolo výhodné získať maďarské štátne občianstvo tak, aby nestratili slovenské. Minimálne v týchto prípadoch musí dôjsť k zmene,“ nádeja sa Bugár.
Téma dvojakého občianstva zasiahla po 17. júli 2010 ľudí, ktorí získali druhé občianstvo, nielen maďarské, a tým o slovenské prichádzali. Spôsobila to novela prijatá ešte za prvej Ficovej vlády. Bola odpoveďou na maďarský zákon, ktorý umožňoval uchádzať sa o občianstvo aj bez podmienky, aby občania Slovenska žili v Maďarsku. Most-Híd spolu s ďalšími poslancami bývalej koalície napadol zákon o štátnom občianstve na Ústavnom súde.
Kaliňák chce prísť s novelou o občianstve čo najskôr. Radí ju medzi legislatívne top priority rezortu a nechce čakať, kým Ústavný súd vo veci rozhodne. Podľa neho rozhodovanie súdu nebráni tomu, aby predložil svoj návrh do parlamentu. Bugár by, naopak, počkal na verdikt a až potom by menil zákon.
Premiér Robert Fico avizoval začiatkom týždňa zmenu zákona o občianstve s tým, že vo vzťahu k Maďarsku musí tento zákon platiť ďalej. Argumentoval tým, že Budapešť stále nezmenila svoj zákon o dvojakom občianstve.
Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén zareagoval, že ak by slovenské občianstvo strácali iba tí občania Slovenska, ktorí získajú maďarské, tak Budapešť proti tomu podnikne medzinárodné právne kroky. Fico odpovedal, že to nie je dobrý začiatok vzťahov, ale je pripravený na komunikáciu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Stretnúť by sa mali 26. apríla vo Varšave.
Hovorca premiéra Erik Tomáš vysvetlil, že slová premiéra boli nesprávne pochopené. „Robert Fico mal na mysli, že aj po zmene zákona bude naďalej platiť, že ak slovenský občan nadobudne štátne občianstvo Maďarska alebo ktorejkoľvek inej krajiny, príde automaticky o slovenské. Výnimkou budú len občania, ktorí budú mať v spomínanej krajine trvalý pobyt," povedal Tomáš.
Politológ László Öllös vidí problém v tom, že časť slovenských politikov vníma maďarské občianstvo ako nebezpečenstvo a od toho sa odvíja logika politického správania. „Hľadajú sa také inštrumenty, aby minimalizovali počet ľudí, ktorí budú mať dvojaké slovensko-maďarské občianstvo,“ podotkol Öllös. Pripomenul, že pred prijatím maďarského zákona o občianstve Slovensko nemalo problém s takýmto typom občianstva a udeľovalo ho aj zahraničným Slovákom bez toho, aby mali trvalý pobyt na Slovensku.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Druhý pokus. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Problém dvojakého občianstva sa pokúšala riešiť aj predchádzajúca pravicová koalícia. Neuspela. Zemetrasenie vo vtedajšom vládnom zoskupení spôsobilo hlasovanie poslanca KDH Radoslava Procházku a lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča, ktorí podporili návrh Smeru. Ten vtedy prišiel s pokusom opraviť svoj vlastný zákon, ktorý trestal občanov Slovenska za druhé štátne občianstvo. Ani tento návrh však v parlamente neprešiel. Opozičný Smer stanovil podmienku pre cudzie štátne občianstvo bez straty slovenského na registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov v druhej krajine.