Príkladom neúcty ľudí k prírode je každoročné zahltenie tonami smetí rezervácie Lupka pri Nitre, ktorá je domovom vzácnych divých ruží. Dobrovoľníci ju vyupratujú dvakrát do roka, je to však márne. O pár dní sa tu nakopia smeti opäť. Ochranári za tým vidia nedostatok zberných miest v obciach.
„Je to zúfalstvo,“ otvorene hovorí Patrik Együd, predseda Nitrianskeho horského spolku, ktorého členovia budú Lupku upratovať tento víkend pri príležitosti Dňa Zeme. „Snažíme sa Lupku vyčistiť od roku 2007. Každý rok sme odtiaľ vyniesli jeden plný veľkokapacitný kontajner. Keď sa po roku vraciame a na tých istých miestach vidíme znovu kopu smetí, je to veľmi demotivujúce,“ povedal Együd. Nepekný pohľad a zápach odrádzajú aj turistov, ktorí môžu jedine v Lupke obdivovať kriticky ohrozený peniažtek slovenský (peniažtek Jankov). Pár kusov ich možno rastie ešte v Slovenskom krase.
Podľa ochranárov sem odpad vozia najmä firmy, väčšinou reštaurácie či autoservisy. Povaľuje sa tu totiž množstvo vriec s odpadom z kuchyne, autodiely, porozbíjané svetlá či nárazníky, elektrospotrebiče. V lesoch obďaleč raz našli pohodenú posteľ či záchodovú misu. „Na základe vyhodenej pošty sa nám podarilo vypátrať, komu ten odpad patrí, no ťažko je ich obviniť. Jeden podnikateľ nám arogantne povedal, že mu to nemáme ako dokázať,“ naznačil Együd.
Ochranári tvrdia, že za čiernou skládkou v Lupke podobne ako za ďalšími, ktoré ako prsteň na mape obopínajú Nitru, sú dve veci. Ľudská lenivosť a nedostatok zberných dvorov v okolitých obciach. Súhlasil aj Pavol Jakubčin, vedúci odboru komunálnych činností na Mestskom úrade v Nitre. „Zberný dvor v Nitre berie bezplatne odpad len od obyvateľov mesta. Dediny v širšom okolí vlastné dvory nemajú. A preto je pre niekoho asi najjednoduchšie zájsť trochu za dedinu a vyhodiť smeti do lesa,“ myslí si Jakubčin.
Nitra dá každý rok na likvidáciu čiernych skládok 35-tisíc eur. Ich počet sa podľa Jakubčina výrazne nezmenil. „Keď to porovnám s mapou z roku 1991, tak zanikli vlastne len tie skládky, na ktorých sa niečo postavilo, napríklad supermarkety.“
V boji proti čiernym skládkam môžu podľa environmentalistov pomôcť fotopasce. Suplujú hliadky mestskej polície a aktivujú sa pri pohybe. Jedno také zariadenie stojí približne 250 eur. Už po dvoch pokutách získa obec tieto peniaze späť. Za priestupok totiž môže uložiť pokutu vo výške 165 eur. Pri čiernych skládkach väčšieho rozsahu hrozí sankcia vo výške 16 596 eur. Ministerstvo životného prostredia plánuje v novom návrhu zákona o odpadoch pokuty ešte zvýšiť.
Podľa občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ neexistuje komplexná mapa čiernych skládok pre celé Slovensko a bolo by ťažké ju vypracovať. Čierne skládky sú problémom takmer každej väčšej obce. Ich prítomnosť v okolí dediny sa dá tušiť aj podľa oficiálne vyprodukovaného odpadu, tvrdí predseda združenia Martin Valentovič.
Priemerný obyvateľ Slovenska vyprodukuje za rok asi 330 kilogramov odpadu. Vo väčšine obcí v prepočte na obyvateľa vyzbierajú len tretinu. „Veľká časť odpadu pravdepodobne končí niekde v jarku alebo v lese. Keď neskôr skúmame tieto skládky, 80 percent z nich tvorí odpad, ktorý neďaleká obec vôbec nezbiera,“ dodal Valentovič.
Chýbajúce zberné dvory ukázal aj prieskum ministerstva životného prostredia. Z oslovených 853 samospráv malo zberný dvor len 151. Postaviť ho je pre samosprávu bez peňazí nereálne. Nový zberný dvor však nemusí byť jediné riešenie. „Niekedy stačí len zefektívniť zber odpadu. Treba ísť za ľuďmi, pýtať sa, ako často by im vyhovoval zber. Stačí urobiť lepší rozvrh a nestojí to viac,“ odporučil Valentovič.
Účinným riešením je aj kompostovanie. Niektoré obce zakúpili kompostovacie nádoby a rozdali ich obyvateľom, ktorí do nich hádžu biologicky rozložiteľný odpad z kuchyne alebo zo záhrady. Ten tvorí až 40 percent z celkového odpadu priemernej domácnosti a pre mesto či dedinu to znamená 40-percentnú úsporu na nákladoch spojených s odvozom smetí. Dôkazom, že toto riešenie môže fungovať aj v panelákoch, je Stará Turá, kde zbierajú biologicky rozložiteľný odpad aj z bytoviek.
Valentovič tiež upozornil, že povinnosť separovať biologický odpad bude mať každá samospráva už od 1. januára 2013. Tento záväzok Slovenska voči Európskej únii mal platiť už od roku 2006, no dvakrát ho odložili. Špičkou v separovanom zbere je u nás Palárikovo. Asi 98 percent ľudí tu separuje odpad, čo je jedno z najvyšších čísel v strednej Európe.