Katolíci chcú ešte viac náboženstva, evanjelici cirkevných programov

22.04.2012 20:00, aktualizované: 23.04.2012 08:00
mníška, kostol, cirkev
Ilustračné foto Autor:

Cirkvi už jasne povedali, čo chcú od novej vlády. Dostať do bežného života ešte viac náboženských princípov. To sa týka tak požiadaviek katolíckej Konferencie biskupov Slovenska, ako aj Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Obe chcú presadiť nielen obmedzenie predaja počas nedieľ a štátnych sviatkov či zákon o ochrane manželstva, ale katolícka cirkev chce aj viac hodín náboženstva v školách a evanjelická zas viac náboženského vysielania vo verejnoprávnych médiách.

Niektoré z požiadaviek, ktoré by cirkvi chceli vidieť v programovom vyhlásení vlády, považujú odborníci za prehnané.

Za neprimeraný a nemiestny považuje sociologička SAV Zuzana Kusá návrh Konferencie biskupov Slovenska zvýšiť počet hodín náboženskej výchovy na prvom aj druhom stupni základných škôl. „Nevšimla som si, že by sa cirkev nejako výraznejšie zapájala pri dôležitých spoločenských otázkach. Určite je potrebných na školách viac hodín etiky či občianskej výchovy, ale nie náboženstva. Jej hodiny totiž neprispievajú k tomu, čomu by mali, a teda k spoločenskej výchove a k stmeľovaniu spoločnosti,“ myslí si Kusá.

Konferencia biskupov prišla aj s návrhom, aby sa obmedzil predaj v obchode počas štátnych sviatkov a nedieľ. Súčasná legislatíva tak totiž robí iba v prípade Vianoc, Veľkej noci a Nového roka. V júni minulého roka síce prišli poslanci Július Brocka (KDH) a Viera Tomanová (Smer) s návrhom, aby boli obchody zatvorené aj počas ostatných štátnych sviatkov, ale návrh v parlamente neprešiel. „Snažili sme sa pomôcť predovšetkým ženám, ktoré nemajú kde nechávať svoje deti, majú obmedzené spoje do práce. Zastávam názor, že sme mohli presadiť zrušenie práce počas všetkých sviatkov, ale zaujímavé je, že KDH za to nezahlasovalo,“ povedala Tomanová na margo návrhu, ktorý neobsahoval zákaz práce v nedeľu. Rovnako ako v minulosti aj teraz si bývalá ministerka práce totiž myslí, že snaha presadiť takýto zákaz je nereálna. „Nepovažujem za reálne, aby sa práca v nedeľu obmedzila v plnom rozsahu. Treba vziať do úvahy, že by to malo aj istý hospodársky dopad,“ vysvetlila Tomanová.

Kusá si myslí, že aspoň čiastočnú podporu by tento návrh mohol mať u odborárov.

Okrem obmedzenia nedeľnej práce a viac hodín náboženstva, katolícki biskupi žiadajú nový kabinet aj o zákon o ochrane manželstva a legislatívnu ochranu ľudí s nízkymi príjmami pred zadlžovaním najmä nebankovými subjektmi. Presadiť by rovnako chceli rovnoprávne financovania školských, sociálnych a zdravotníckych zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa. V ich záujme je aj doplnenie účelových zariadení cirkvi a náboženských spoločností medzi oprávnených žiadateľov v grantových výzvach zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Niekoľko vlastných opatrení predstavili aj v rámci sociálnej a zdravotníckej oblasti.

Snaha katolíckej cirkvi získať vplyv v politike nie je žiadnou novinkou. Nasvedčujú tomu viaceré rozhodnutia aj prvej Ficovej vlády, ktorá v roku 2004 neschválila Národný program ochrany reprodukčného zdravia, pretože sa s katolíckou cirkvou dohodla na neotváraní sporných tém. V roku 2007 zase Ficov kabinet odmietol schváliť metodickú príručku pre vyučovanie sexuálnej výchovy. Za vlády Ivety Radičovej sa katolícka cirkev nemusela až tak veľmi snažiť. Na prezentovaní svojich záujmov totiž mali priamo koaličnú stranu KDH.

Podľa Kusej stoja za súčasnými aktivitami cirkvi opäť politici. „Smer už v predvolebnom programe uznával cirkev ako dôležitého sociálneho partnera, a tým ju povzbudil k týmto rôznym smelým návrhom,“ povedala Kusá s tým, že za tým zrejme stojí snaha získať nielen podporu tejto časti spoločnosti, ale aj voličov, ktorí sa podľa posledného štatistického prieskumu najčastejšie hlásia práve ku katolíckej cirkvi. „Je to pre Smer cesta k svojim doterajším nevoličom a tichému konsenzu s cirkvou. Z hľadiska potreby zabezpečiť nejaký súlad a akceptáciu spoločnosti je to teda pre Smer strategický krok,“ dodala Kusá.

Konferencia biskupov Slovenska koncom minulého týždňa predložila novej vláde Roberta Fica návrh svojich opatrení po spoločnom rokovaní s predstaviteľmi víťaznej strany v predčasných voľbách.

Odluku nevylučujú, ak sa dorovnajú reštitučné nároky

Požiadavky Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa v niektorých bodoch obsahovo zhodujú s tým, čo žiada najväčšia katolícka cirkev. Aj evanjelici by napríklad radi presadili rovnocenné zákonné postavenie náboženských škôl s ostatnými štátnymi a verejnoprávnymi školskými inštitúciami. Evanjelická cirkev tiež očakáva podporu inštitútu manželstva aj cez ekonomické nástroje, ako je spoločné zdanenie manželov či podpora začínajúcich manželstiev a viacdetných rodín.

S katolíkmi sa zhodnú tiež v otázke voľnej nedele. Evanjelická cirkev však navrhuje zakázať prácu v nedeľu iba tam, kde nie je nevyhnutná nepretržitá služba alebo prevádzka. Cirkev už podľa generálneho biskupa dostala prísľub, že takáto tendencia bude najmä pri štátnych sviatkoch.

Navyše evanjelici žiadajú rozšírenie pôsobenia cirkví v televízii a v rozhlase a obnovu redakcie náboženského vysielania a účasť cirkví v orgánoch verejnoprávnych inštitúcií. Ficov kabinet vyzvali aj k tomu, aby prijímal premyslené protidrogové a protifajčiarske opatrenia, opatrenia proti nadmernému užívaniu alkoholu, riešil problém gamblerstva.

Na oplátku evanjelická cirkev prisľúbila pokračovanie príprav na ekonomickú odluku cirkvi od štátu. Zdôraznila však, že spoločná dohoda bude možná iba v prípade dovŕšenia reštitučných požiadaviek cirkví z minulosti. „Je to jedna z podmienok, pretože pri niektorých návrhoch, aj pri bývalej vláde, z ministerstva kultúry prišiel návrh o dvoch možnostiach asignačnej dane, ale v žiadnej sa nespomína vyrovnanie a dorovnanie reštitučných nárokov,“ povedal pre agentúru SITA generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik. (hu)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk