Analýza: Na kom sa dá ušetriť

Spôsob šetrenia v sociálnej oblasti, o akom zatiaľ hovorí vláda, veľa peňazí štátnej kase neprinesie. Ak by o sociálne dávky naozaj prišli len ľudia s nadštandardnými príjmami nad 2 750 eur, ročne by sa tým ušetrilo sotva niekoľko desiatok miliónov eur.

23.04.2012 12:00
úrad práce, nezamestnanosť, ministerstvo práce Foto:
Sociálna poisťovňa len v marci vyplatila podporu 46-tisícom nezamestnaných.
debata (43)

Sám premiér priznáva, že ľudí s takýmto príjmom žije na Slovensku iba okolo 25-tisíc. Navyše nie všetci majú deti, a teda aj nárok na detské prídavky. A nie všetci dieťa práve čakajú, aby sa im dal vziať príspevok pri narodení, príplatok k nemu či rodičovský príspevok.

Hrubý výpočet naznačuje, že odstrihnutím dávok skupine najbohatších možno ročne získať len asi 20 miliónov eur. Štát pritom len vlani na prídavkoch vyplatil okolo 310 miliónov, na rodičovskom príspevku 341 miliónov a na príspevku s príplatkom pri narodení takmer 45 miliónov eur.

Návrh pravicových ekonómov, aby sa dávky brali už ľuďom s príjmom nad 800 eur, ktorý by priniesol zásadnejšie úspory, ľavicový kabinet striktne zamietol.

Väčšina ekonómov sa zhoduje, že v záujme ozdravenia verejných financií sa bude musieť vláda odhodlať k oveľa tvrdším a razantnejším krokom. Priestor na šetrenie je podľa nich široký aj v sociálnej sfére.

Napríklad výšku podpory v nezamestnanosti radia obmedziť na určitý strop, najlepšie na úroveň priemernej mzdy. Aby naozaj slúžila na preklenutie obdobia bez práce, nie na polročnú dovolenku s tisícovým mesačným príjmom, akú si teraz užívajú viacerí bývalí poslanci. Ešte dôležitejšie podľa nich je, aby sa výrazne sprísnili podmienky poberania podpory. „Ak by nezamestnaný neprijal ponúkanú prácu, mal by o ňu úplne prísť,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Sociálna poisťovňa len v marci vyplatila podporu 46-tisícom nezamestnaných, asi 2 000 z nich ju dostalo vyššiu ako 800 eur, 911 osôb bralo podporu v rozmedzí 1 051 až 1 100 eur, traja dokonca vyššiu ako 1 500 eur.

Najlepšie by, samozrejme, bolo zníženie súčasnej katastrofálnej, takmer 14-percentnej nezamestnanosti. Tomu by podľa ekonomického prognostika Pavla Kárásza pomohlo rozbehnutie veľkých štátnych projektov.

Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš odporúča čo najskôr začať šetriť na valorizácii dôchodkov. „Vláda síce už ohlásila zmenu valorizačného modelu, no objem vynaložených peňazí chce zachovať,“ hovorí s tým, že v zlých ekonomických časoch je to plytvanie.

Na každoročné dvíhanie penzií iba v tomto roku odíde asi 190 miliónov eur. Keby sa na budúci rok pevná suma valorizácie odvinula napríklad len od dôchodcovskej inflácie, štátu by to ušetrilo najmenej osem miliónov eur. Prípadné zrušenie vianočného dôchodku by prinieslo ďalších 65 miliónov. Vláda však na nízkopríjmových skupinách šetriť odmieta.

Česi už pritom pripravili tvrdé reštrikcie, ktorými len v budúcom roku na valorizácii ušetria 9,5 miliardy českých korún. V Rakúsku či v iných európskych krajinách fungujú rôzne modely, keď sa vyššie penzie valorizujú menej, či od istej hranice sa nevalorizujú vôbec.

Čo najskôr treba podľa Goliaša zmeniť aj neudržateľný systém výsluhových dôchodkov. Ich príjemcovia často poberajú aj 40 rokov, pričom sú ďalej za slušný plat zamestnaní v štátnej inštitúcii, ba súbežne dostávajú aj starobný alebo iné dôchodky.

Podľa Páleníka by z pracovného trhu mali tiež povinne odísť všetci starobní dôchodcovia v štátnom aj súkromnom sektore. Sociálna poisťovňa len v marci evidovala vyše 56-tisíc zamestnaných penzistov. „Mali by okamžite uvoľniť pracovné miesta nezamestnaným na dávkach, ktorí sú pre štát záťažou,“ tvrdí ekonóm. A pokiaľ sa u nás argumentuje neústavnosťou takéhoto riešenia, pýta sa, prečo takýto systém môže platiť v Nemecku či iných krajinách.

Goliaš popri významnom znížení príjmovej hranice nároku na sociálne dávky, napríklad na český 1,2– až 1,5-násobok priemernej mzdy, navrhuje aj ďalšie opatrenia. „Ľuďom s lepšími príjmami by som stopol aj štátne benefity pri stavebnom sporení či zvýhodnené hypotekárne úvery,“ hovorí. Poriadok žiada konečne urobiť s tisícmi „zamestnaných“ živnostníkov a dohodárov, na ktorých štát tratí na daniach aj odvodoch.

Páleník si myslí, že možno ušetriť aj na dávkach v hmotnej núdzi, na ktoré štát vlani minul takmer 300 miliónov eur. Podmieňuje to však čo najrýchlejším zavedením inkluzívneho trhu, ktorý by dlhodobo nezamestnaným pomohol získať štandardnú, aj keď slabšie platenú prácu, no zároveň nestratiť dávky. Odkázaní na dávky by podľa neho mali všeobecne dostávať namiesto peňazí „na ruku“ čo najviac konkrétnych služieb. „Prečo príspevok na dochádzku do školy dostáva rodič v eurách, a nie dieťa vo forme predplatného cestovného lístka?“

Ušetriť sa dá podľa Páleníka aj na dotáciách na absolventskú prax. Zamestnávaniu absolventov by totiž po novom mali pomôcť milióny prisľúbené Slovensku na tento účel z eurofondov. „Viazať by sa mali len na štandardné zamestnanecké miesta pre absolventov,“ uvádza ekonóm. A pripomína, že hoci štát na prax vlani vyplatil takmer 90 miliónov eur, nezamestnanosť mladých u nás stále patrí k najvyšším v Európe.

Naopak, v škrtení sociálnych dávok vôbec nevidí zmysel Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Viac, ako sa týmto spôsobom ušetrí, minie sa podľa neho na zložité administratívne zisťovanie, kto naozaj príjmovo prekračuje určenú hranicu. „Ak by sa mali obmedzenia dotknúť aj strednej vrstvy, potom by pracujúca chudoba doplatila na to, že štát nie je schopný vybrať dosť peňazí na daniach,“ tvrdí.

Práve dôsledná a prísna daňová politika môže podľa Pavelku priniesť Slovensku potrebné stámilióny eur. „Vláda to vie, len musí prejaviť záujem,“ hovorí. Porovnáva, že kým rakúsky pracujúci dostáva z hrubého príjmu 6 000 eur v čistom 3 468, slovenský 4 572 eur. „Len tu je rezerva vyše tisíc eur v prospech štátu,“ vyčísľuje.

Podľa Pavelku však obyčajné dvíhanie daní nestačí, treba predovšetkým zabrániť obrovským daňovým únikom. Tie sa odhadujú asi na dve miliardy ročne, vyberá sa len okolo 50 percent daní. Ak by sa však výber podarilo dostať nad 85 percent, štát by sa mohol dostať až do prebytku. Ekonóm preto považuje jeho benevolenciu pri výbere a absenciu efektívnych represií za neplnenie daňových povinností za nehanebnosť.

Keď si podľa Pavelku „uleje“ na daniach 2 000 eur Nemec, ide na šesť mesiacov do väzenia. Slovenský živnostník dokáže dlhodobo vykazovať iba straty, dane neplatí, no zozbiera si bločky na benzín a žiada za ne od štátu vrátiť DPH, porovnáva. Pre firmy vrátane večne stratových by zase paušálne zaviedol minimálnu daň 500 eur, aby sa vyčistil Obchodný register a zabránilo špekuláciám s prelievaním zis­ku.

Pavelka si myslí, že štát by sa nemal brániť ani zavádzaniu nových daní. „V Európe funguje minimálne 50 takých, o ktorých u nás ani netušíme. Daň z lízingu, z postúpenia pohľadávok, z finančných operácií, z poistných zmlúv…“ vymenúva. Aj v Rakúsku sa podľa neho stáva, že ktosi kúpi pozemok za 50 miliónov a obratom ho predá za 100 miliónov – no zároveň zaplatí 50-percentnú daň. Zrušiť navrhuje stropy pre zdravotné odvody či upraviť systém daňového bonusu. A dokázal by si tiež predstaviť vyrubenie osobitnej dane pre tých, čo nemajú deti.

Prirodzene, zastaviť by podľa Pavelku bolo treba aj plytvanie v štátnej správe, kde sa len na odmenách za posledný rok a pol vyplatilo vyše 35 miliónov eur, či urobiť reformu samosprávy, pretože živiť aparát úradníkov v každej z vyše 3 000 slovenských obcí je neúnosné.

Možnosti šetrenia na dávkach pre bohatých

  • Predpoklad: rušenie štátnych sociálnych dávok sa bude týkať len tých, ktorí majú mesačný príjem nad 2 750 eur (tých chce premiér Fico aj progresívne zdaňovať a podľa neho je ich okolo 25-tisíc), úvahy o nižšej príjmovej hranici vláda odmieta
    • – každý z „bohatých“ môže mať v priemere jedno dieťa, prišiel by teda o prídavok na dieťa v sume 22,04 eura
    • možná ročná úspora by teda bola 25 000 × 22,54 × 12 = 6 762 000 (eur)
    • – možno desatine z nich sa v danom roku narodí ďalšie dieťa a prídu o jednorazový príspevok pri narodení vo výške 151,37 eura a príplatok k tomuto príspevku 678,49 eura
    • možná úspora 2 500 x (151,37 + 678,49) = 2 074 650 (eur)
    • – ďalšia pätina nadštandardne situovaných rodín môže poberať rodičovský príspevok 194,70 eura mesačne
    • možná ročná úspora 5 000 × 194,70 × 12 = 11 682 000 (eur)

    Ročná úspora spolu: 20 518 650 eur

Ako by sa dalo rýchlo ušetriť v sociálnej oblasti

  • významne znížiť nezamestnanosť, napríklad cez veľké štátne projekty, sociálny systém by sa odľahčil, prúdilo by doň viac peňazí
    • stanoviť strop podpory v nezamestnanosti
    • menej štedro valorizovať penzie, zrušiť vianočné dôchodky, vylúčiť starobných dôchodcov z pracovného trhu, aby sa mohli zamestnať ľudia v aktívnom veku
    • zapojiť čo najviac dlhodobo nezamestnaných do práce, aby im dávky v hmotnej núdzi klesli na úkor mzdy
    • účinnými opatreniami obmedziť falošné zamestnávanie živnostníkov a dohodárov, aby štát neprichádzal o ich dane a odvody
    • zrušiť bohatším štátne benefity pri stavebnom sporení či zvýhodnené hypotéky
    • čo najlepšie využiť eurofondy na zamestnávanie mladých, ušetriť na štátnych dotáciách absolventskej praxe
43 debata chyba