SDKÚ sa tak vracia na pozície spred volieb, keď balansovala na hrane a niektoré agentúry jej namerali aj nižšiu podporu ako 5 percent.
Najnovší prieskum agentúry Focus, ktorý si objednala SDKÚ, signalizuje, že kríza voličskej dôvery voči nej sa ešte prehlbuje a ak neurobí zásadné zmeny, príde aj o zvyšok sympatizantov.
Informácie z prieskumu priniesli Hospodárske noviny, podľa ktorých má, naopak, víťazný Smer podporu vyše 50 percent. Sociológ Martin Slosiarik z Focusu odmietol výskum komentovať, keďže ide interný prieskum pre SDKÚ.
Podľa odborníkov sa po voľbách stáva, že s vládnou stranou či zoskupením sú spájané očakávania a zvyčajne si posilní ešte svoju popularitu, kým porazené strany majú tendenciu skôr stagnovať alebo slabnúť. K Smeru sa mohli teraz prihlásiť aj sympatizanti, ktorí stranu nevolili. Nízka podpora pre SDKÚ je zase dôsledkom prirodzeného sklamania. Voľby boli len istým vzopätím a po nich sa strana vrátila k poklesu.
Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK by nepripisoval zásadný význam číslam nameraným krátko po voľbách. „Tesne po voľbách vždy existujú dozvuky. Víťaz poskočí ešte k lepším číslam a porazení klesnú,“ poznamenal.
SDKÚ si dala interný prieskum urobiť ešte v čase, keď bola Žitňanská jedinou kandidátkou na predsedu. Dnes okrem nej kandidujú aj bratislavský župan Pavol Frešo a poslanec parlamentu z východu Viliam Novotný. Z prieskumu sympatií voči lídrom politických strán vychádza najlepšie Žitňanská. „Som tretia medzi lídrami parlamentných strán,“ hovorí. Predstihli ju šéfovia Smeru Robert Fico a Mostu-Híd Béla Bugár.
Jej protikandidát Novotný poukázal na to, že odlev voličov po voľbách pokračuje. „To, že nás v deň volieb ešte chvíľu podržalo zdravé voličské jadro v ôsmich krajských mestách, kde ten výsledok bol o niečo lepší ako celoslovenský priemer, bola skôr zotrvačnosť našich voličov a vernosť k značke,“ vysvetlil. Podľa neho strana potrebuje zásadnú zmenu lídrov, vízie a ponuky. Nemala by sa orientovať len na mestskú inteligenciu, ale aj na ľudí na vidieku.
Tretieho kandidáta na predsedu SDKÚ Pavla Freša, ktorý oznámil, že o prieskume nevedel, pád pod 4 percentá mrzí. Dodal, že v tieto dni predstavuje členom v každom kraji svoju víziu obnovy dôvery.
Trenčiansky krajský predseda Martin Fedor očakáva, že po personálnych zmenách v strane, novej agende a programe sa negatívny trend zvráti. V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší politici SDKÚ.
Žitňanská krátko pred voľbami, keď strana zápasila o holú existenciu, avizovala, že ak dostane od voličov dôveru, bude sa uchádzať o miesto predsedníčky strany. Dzurinda jej vyslovil podporu. V poslednom období sa však odpojil od verejnej debaty o novom predsedovi a drží sa v úzadí. Žitňanská dostala vo voľbách najviac krúžkov, vyše 103-tisíc.
„Sme v štádiu, že sme ešte nič neukázali. Sme stranou, ktorá sa zaoberá sama sebou a toto sa musí skončiť 19. mája,“ dodáva Žitňanská. Vtedy bude mať SDKÚ kongres. „Či z tohto ohňa vznikne iskra nádeje pre obnovenie SDKÚ a jej opätovné zakotvenie v hranici nad päť percent, ukáže čas,“ hovorí v súvislosti s očakávaniami spojenými s kongresom politológ Michal Horský.
Podľa politológa Michala Horského sa SDKÚ už od konca vlády Ivety Radičovej zaoberá sama sebou. Dôkazom toho je aj prieskum, ktorý si strana zadala a ktorý vypovedá o tom, čo spoločnosť demonštrovala vo voľbách. „SDKÚ v tejto kondícii a s týmito tvárami je opätovne nezvoliteľnou stranou do parlamentu,“ hovorí.
Sociológ Haulík nevidí dôvod, aby sa SDKÚ ponáhľala s riešením. „Zdá sa mi to všetko príliš zbrklé. Nedržia sa osvedčeného tvrdenia Mikuláša Dzurindu, že najhoršia je smrť z oplašenia. Mám pocit, že SDKÚ v tejto konkrétnej veci hrozí smrť z oplašenia.“ Sociológ považuje za dôležitejšie hovoriť o nasmerovaní strany, čo následne vygeneruje možného lídra.
Politológ Horský je presvedčený, že SDKÚ len veľmi ťažko môže hrať v budúcnosti úlohu integrátora pravicovej politiky.