SNG - Slovenská národná galiba?

Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie sa po novostavbe Slovenského národného divadla stáva ďalším nekonečným príbehom. Oba projekty navrhli architekti Martin Kusý a Pavol Paňák. Veria, že svoju smolu si už vyčerpali pri divadle a prestavba galérie sa nepotiahne dvadsať rokov. "Už len chceme, aby sme sa toho dožili a aby nás tam nepriviezli na vozíku.“

29.04.2012 18:00
galéria, obrazy Foto:
Zlyhanie klimatizácie v mrazoch poškodilo 11 diel zo 14. až 19. storočia vrátane tabule z gotického oltára z Partizánskej Ľupče.
debata (7)

Keď otec súčasnej riaditeľky galérie Alexandry Kusej vyhral s kolegom v roku 2005 súťaž na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, bola radovou zamestnankyňou. Vedením ju poveril od januára 2010 Marek Maďarič, o pár mesiacov vyhrala konkurz. Jej predchodkyňa Katarína Bajcurová po desiatich rokoch márnej snahy rezignovala a vrátila sa k odbornej práci.

"Myslela som, si, že jediné, čo s tým budem mať spoločné, bude, že ju v roku 2010 slávnostne otvorím,“ hovorí o rekonštrukcii Kusá. Pred dvoma rokmi totiž uplynul pôvodný termín ukončenia obnovy SNG. Dodnes však nebola ani vypísaná súťaž na dodávateľa stavby.

Strach pred zimou zatvára Vodné kasárne

SNG medzitým chystá zatvorenie ďalších expozícií. Počas Noci múzeí a galérií 19. mája bude mať verejnosť poslednú možnosť pozrieť si stále expozície gotiky, baroka a umenia 19. storočia vo Vodných kasárňach, v hlavnej budove SNG. "Potom ich začneme baliť. Časť gotiky dáme do Esterházyho paláca,“ hovorí Kusá.

Jedna mrazivá noc tejto zimy stačila na poškodenie vystavenej gotickej zbierky. "Bolo to z večera do rána. Klimatizácia v mrazoch nestíhala a zrazu nám tu klesla vlhkosť na desať percent. To nie je ani na púšti. Gotické tabule začali praskať,“ spomína riaditeľka.

Galéria príde o ďalšie výstavné priestory. Vo Vodných kasárňach zostane len stála expozícia starej Európy a dva výstavné kabinety pre príležitostné expozície. Miestnosti susediace s premostením zatvoria.

To "zlé“ premostenie

Kontroverznú stavbu premostenia sprevádzajú diskusie od jej otvorenia v roku 1975. Časti laickej aj odbornej verejnosti sa nepáči, minister Daniel Krajcer chcel obnoviť diskusiu o jeho zbúraní. Najväčším úderom však bola samotná stavba, odovzdaná s 1 200 kolau­dačnými chybami a zlou klimatizáciou. Nedostatky nikdy neopravili a premostenie bolo vopred odsúdené na problémy. Keď doň začalo aj zatekať, v marci 2001 ho zatvorili.

Galeristi a mnohí architekti pritom na samotný projekt architekta Dedečka nedajú dopustiť.

"Ľuďom sa galéria nepáči pre premostenie. Výstavné priestory v premostení sú pritom vynikajúce, z tohto hľadiska to bol veľmi jasnozrivý projekt. Architekt Dedeček v 60. rokoch chodil po celom svete a študoval, kde je čo najlepšie. Len od začiatku tam bol problém v šlendriánskej realizácii, neboli správne materiály, napríklad klimatizácia nikdy nefungovala, ako mala. Nedorobilo sa to ani podľa pôvodného projektu s tým, že zvyšok sa dostavia, ale už sa to nikdy neurobilo,“ spomína Ján Abelovský, výkonný riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA, ktorý bol vtedy pracovníkom galérie.

Dnes v premostení tvorí umenie príroda. Plesne, diera, premočené fľaky, vypadnuté sklá a pod strechou kuny. "Máme najväčšiu zbierku kún zo svetových galérií,“ smeje sa Kusá. Galéria sa však snaží priestor využiť. Skladuje v ňom debny, v ktorých sa premiestňujú diela, bola tam módna prehliadka.

Ikea – najobľúbenejšia galéria na Slovensku

Už 3. mája premostenie opäť otvorí, aj keď len na jeden večer. "Urobíme akciu SNG naživo. Bude to diskusia, bude tam hrať hudba, otvoríme bar, nanosíme vrecia na sedenie. Prvá téma bude Prečo je Ikea najobľúbenejšia galéria u nás. Budú tam hostia z galerijného sveta aj z Ikey. Malo by to byť niečo medzi Krausom a Pecha kucha. Teraz robíme anketu pred Ikeou, kde sa pýtame ľudí, či už boli niekedy v galérii, prečo sem radi chodia. Druhú anketu urobíme pred galériou a potom to budeme púšťať.“ Kto príde, dostane odznak s nápisom SNG is not dead.

Dlhý príbeh obnovy

Dostať národnú galériu na európsku úroveň sa nedarí už od 60. rokov. Krátko po otvorení budovy Vodných kasární po prvej rekonštrukcii v roku 1955 bolo jasné, že priestory niekdajšej vojenskej posádky a Hygienického múzea pre galériu nestačia. Riaditeľ Karol Vaculík sa radil s architektom Vladimírom Dedečkom. V roku 1963 schválili jeho ambiciózny projekt, dodnes oceňovaný najmä na Západe pre vizionárske riešenie výstavného priestoru v premostení.

"Naposledy nám prišiel list, že 57 architektov z Berlína si robí veľkú cestu po východnej Európe a radi by si pozreli práve premostenie. Z Bratislavy si okrem neho vybrali ešte Most SNP,“ hovorí Kusá.

Presvedčiť verejnosť má aj monografia, na ktorej SNG spolupracuje s rakúskou fotografkou zameriavajúcou sa na modernu vo východnej Európe. Na titulku svojej knihy Eastern modern vybrala práve Slovenskú národnú galériu s premostením.

Dedečkov návrh dostavby SNG zo 70. rokov však nikdy nebol dokončený. Galéria žije odvtedy v provizóriu. Dva domy na rohu galérie, ktoré sa mali zbúrať, na ich mieste sa mala rozšíriť galéria, zostali. Vraj v nich býval súdruh, ktorý o stavbe rozhodoval. Nedostavali sa ani depozity, neurobili sa vstupy. Všetko sa malo dokončiť neskôr.

Dobrá vôľa však chýbala. Výsledkom je oklieštená, zatuchnutá, nemoderná galéria, do ktorej sa vám nechce vrátiť, a čoraz viac poškodených zbierok. Jediný "normálny“ výstavný priestor v Esterházyho paláci, obnovenom v roku 2005, má limity.

"Je to starý objekt z 19. storočia. Vlastne sú to iba izby – bývalé meštianske byty prerobené na výstavný priestor. Nie je dimenzovaný na výstavy súčasného umenia alebo druhej polovice 20. storočia, kde sú veľkorozmerné expozície,“ vysvetľuje Bajcurová.

Ostatné budovy galérie chátrajú a už sa nedá povedať, že pomaly.

Rokovania bez výsledku

Vlády sa menili, pominulo sa porevolučné nadšenie i mečiarizmus, ľavica striedala pravicu a pre Slovenskú národnú galériu zostávali len sľuby.

Po zatvorení premostenia v marci 2001 začala SNG rokovať s vtedajším ministrom kultúry Milanom Kňažkom o rekonštrukcii celého areálu. "Vtedy išiel prvý raz do vlády materiál s investíciou 430 miliónov korún,“ hovorí vtedajšia riaditeľka Katarína Bajcurová.

Prvá súťaž na ideový zámer rekonštrukcie v roku 2003 však nepriniesla uspokojivý výsledok. "Víťaz bol, ale bolo to nereálne.“ Košickí architekti sa podľa nej dali príliš uniesť a ich idea bola nerealizovateľná.

V auguste 2002 sa pridali tie najväčšie problémy – uzavretie hlavného depozitára v podzemí pod premostením. "Hrozilo, že sa vyleje Dunaj a zhora sa preleje do depozitára. Ukázalo sa, že skladovať diela v podzemí nebol dobrý nápad. Za noc sme museli preniesť 4-tisíc diel. Bolo jasné, že prvoradé sú nové depozitáre,“ spomína Bajcurová. Odvtedy sú zbierky provizórne uložené najmä na Zvolenskom zámku, kde zabrali časť druhého poschodia.

Zhoršujúca sa situácia viedla k novej súťaži v roku 2005, v ktorej komisia pod vedením renomovaného rakúskeho architekta Gustava Peichla vybrala návrh bratislavského ateliéru BKŠP a dvojice Kusý-Paňák. Pôvodne sa mala SNG renovovať po etapách, po nástupe Marka Maďariča za ministra kultúry v roku 2006 sa rozhodlo, že ju obnovia naraz ako jeden projekt. Štátna expertíza vtedajšieho ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja po posúdení projekt navýšila na vyše miliardu korún. V roku 2007 vláda súhlasila s investíciou vo výške, v akej ju určila expertíza. V roku 2009 však prišla kríza a investíciu zastavila.

Bajcurová má ťažké srdce na obe posledné vlády. Tender na dodávateľa, ktorého príprava a ukončenie môže trvať aj vyše roka, musí vypísať ministerstvo kultúry. "Od roku 2007 sme boli pripravení. Ministerstvo kultúry malo vypísať verejné obstarávanie. Neurobil to ani Maďarič, ani Krajcer, hoci peniaze už boli alokované.“

Rekonštrukciu môže ukončiť táto vláda

Pred predposlednými voľbami vláda Roberta Fica odhaľovala na nádvorí Bratislavského hradu "kráľa“ Svätopluka. Teraz má jedinečnú šancu pripísať si body za záchranu kultúrneho dedičstva a kreditu Slovenskej národnej galérie. Rekonštrukcia je naplánovaná na tri roky, novú SNG s európskou tvárou by mohli stihnúť odovzdať pred voľbami v roku 2016.

Ak by sa to podarilo, získalo by aj Staré Mesto, Carlton a nábrežie ako prechádzková zóna. Základnou ideou architektov Kusého a Paňáka bolo urobiť z dnes uzavretého objektu kasární verejný priestor, kde je radosť zájsť.

Otvárajú ho poza Vodné kasárne ako spojnicu medzi Nám. Ľ. Štúra a Riečnou ulicou smerom pod Most SNP, ale aj od Hviezdoslavovho námestia cez pasáž hotela Carlton a dnes uzavretý zásobovací dvor do novej vstupnej haly galérie, odtiaľ k Nábrežiu Ludvíka Svobodu.

V premostení galérie dnes... Foto: Ivan Majerský
SNG, plesne, opadané steny V premostení galérie dnes "vystavuje" príroda - plesne a opadané steny.

Zadná strana Vodných kasární sa výrazne zmení – v miestach niekdajších okien pridajú presklené pavlače. "Vodné kasárne znovu otvárame do dvora, necháme na ne ľudí vyjsť. Kedysi mali naozaj okná, dnes je zo zadnej strany úplne mŕtvy, slepý priestor,“ dodáva Paňák.

Cez vstupnú halu sa návštevník dostane na hlavné nádvorie s kaviarňou, reštauráciou, obchodom a detskou dielňou. Spredu ho uzavrie sklenená stena, ktorá bude izolovať od hluku a prachu štvorprúdovky pred galériou. Vchody budú na bokoch v pilieroch, ktoré držia premostenie.

Vstupná hala už nebude malou chodbou so šatňou a drevenými skrinkami. Časť stropu postaveného v 50. rokoch sa zbúra a vznikne veľkorysý otvorený priestor na vernisáže a iné podujatia.

Premostenie so štatútom pamiatky

SNG sa snaží o zaradenie premostenia medzi pamiatky. Paňák a Kusý súhlasia. "Je to mimoriadne hodnotná architektúra, vynikajúci reprezentant druhej polovice 20. storočia, ktorý má paradoxne oveľa viac obdivovateľov mimo Slovenska ako na Slovensku. Samozrejme, že je na tom nábreží provokujúci, ale tam je viacero provokujúcich architektúr, len majú to šťastie, že majú za sebou viac desaťročí. Ale v porovnaní s historickou architektúrou boli rovnako provokujúce – napríklad strohé, funkcionalistické budovy na vyústení Kúpeľnej ulice vedľa neoklasiky, “ hovorí Paňák.

"Toto je stavba, na ktorú môžeme byť namyslení,“ zdôrazňuje Kusý. V čom je kus kovu, čo Bratislavčanov roky dráždil, výnimočný? "Je to o kvalite a koncepte výstavného priestoru vnútri premostenia – je jeden, ale pritom si vytvára tri samostatné navzájom prepojené úrovne, má ideálne severné horné svetlo. Je to čítankový príklad riešenia galerijného priestoru,“ vysvetľuje Kusý.

Korzo s výhľadom na Dunaj

Rekonštrukcia vráti SNG 1 800 štvorcových metrov výstavnej plochy a pridá aj bonus pre návštevníka – prechádzku a posedenie s výhľadom na Sad Janka Kráľa. Doteraz tento výhľad možný nebol, v trojuholníkovom profile premostenia vyčnievajúcom nad ulicu bola vzduchotechnika. Teraz celú časť pozdĺž vonkajších stien „vypitvú“, znova presklia a otvoria.
“ Nebude to výstavný priestor. Má sa používať tak, že sa potulujete medzi výstavnými dielami a potom si tam sadnete, prečítate, čo ste videli, pozriete sa na Dunaj, premietnete si to celé a pokračujete vo výstave ďalej,“ približuje zámer architektov Kusý.

Je červená dobrá?

"Ja mám trošku strach, že s tou červenou je problém. Pre verejnosť je tá červená ako pre býka súkno – evokuje niečo ako bývalý režim,“ priznáva svoje obavy Kusý. Aj keby bola červená, nebude ako kedysi. "Pred fasádu vkladáme hliníkový rošt, ktorý zmierňuje pretepľovanie fasády a jeho optika fasádu mení, robí ju dynamickou. Keď pôjdete po nábreží, fasáda sa bude akoby hýbať,“ dodáva Kusý.

To najdôležitejšie sú depozitáre

Pre diela bude najväčším prínosom rekonštrukcie profesionálny, klimatizovaný depozitár. SNG má 50-tisíc zbierkových predmetov – obrazov, sôch, papierov, užitého umenia. Časť je uložená v Bratislave, tri depozitáre sú v administratívnej budove SNG, jeden je vo vedľajšej budove Esterházyho paláca, tri sú vo Vodných kasárňach. Podstatná časť zbierok z podzemného depozitára je na Zvolenskom zámku, malá časť v Ružomberku.

Zbierka SNG je množstvom depozitných miest ohrozená. Aj keď majú na prevoz diel špeciálne auto, prenášaním diela trpia a zvyšujú sa náklady. "Veľa vecí nielen vystavujeme, ale sme aj najväčšia požičovňa obrazov na Slovensku. Od nás si požičiavajú slovenské aj zahraničné galérie,“ pripomína Kusá.

Po obnove by mali byť konečne zbierky pohromade a spoľahlivo uložené. Depozitár bude zaberať väčšinu novej budovy, napojenej na terajšie sídlo administratívy SNG.

Do novej haly sa zmestí aj päťmetrové umenie

Výstavný priestor s vyše desaťmetrovým stropom pribudne na mieste terajšieho amfiteátra. "Tam zatiaľ plánujeme dať zbierky 20. storočia – slovenskú modernu,“ plánuje Kusá.

Súčasné umenie by malo nájsť miesto v ďalšom novom priestore v podzemnom depozitári. Po tom, čo hroziace zatopenie prinútilo premiestniť zbierky, zostal nevyužitý. Architekti z neho polovicu zobrali a vytvorili pozdĺžnu jamu, aby ho presvetlili a otvorili výhľad zospodu na Vodné kasárne. Pred povodňou ho bude chrániť podobný systém nasúvacích zábran, ako má Eurovea.

SNG má čo ukázať

SNG má najdrahšie a najvýznamnejšie diela na našom území, hoci najvzácnejšie, českí modernisti František Kupka a Emil Filla, zmizli pri sérii krádeží začiatkom 90. rokov. Zlodeji – zamestnanec a jeho kamarát – boli odsúdení, no diela sa nenašli. "Dnes už sú na slobode, exekučne od nich nie je čo vymáhať, lebo nič nemajú,“ vraví Bajcurová.

Galéria má aj "zakázaných autorov“ z oboch období socialistickej represie – z 50. aj 70. rokov.

"V 50. rokoch sa vďaka prezieravému vtedajšiemu vedeniu mnohé diela odsúdené na zánik (boli označené za formalistické diela) dostali do národnej galérie. Pretože sa vykonával takzvaný zber formalistických diel, deponovali sa v SNG a po čase sa previedli do jej majetku. Aj teraz je výstava Moderna – to najlepšie, čo doma máme a niekoľko diel je tam práve z deponátu. Potom bola istá časť umelcov 70. rokov – neoficiálnych alebo alternatívnych, ktorí boli nejakým spôsobom prenasledovaní alebo bol zákaz ich nakupovať. Tiež sa rôznymi stratégiami dostali ich diela k nám. Hlavné nákupy týchto diel však boli až po roku 1989,“ hovorí Bajcurová.

O čom snívajú dámy

Katarína Bajcurová sa zameriava na 20. storočie. Čo si predstavuje v obnovenej galérii? "Chcela by som tam vidieť stálu expozíciu umenia druhej polovice 20. storočia, teda súčasného slovenského umenia, aj s veľkými dielami, ktoré máme v zbierke, ako legendárny Voľný pád od Jozefa Jankoviča. Dostali sme ho darom od autora, ale nie sme schopní ho vystaviť. Takisto diela Stanislava Filka – Dýchanie – oslava vzduchu, Kozmos.“

Alexandra Kusá túži po tom, aby sa SNG stala miestom stretávania, začiatkom cesty za kultúrou v hlavnom meste. Návštevníkom chce ponúknuť rôzne výstavy, tak ako si môžete zájsť v MuseumsQuartier do expozícií MUMOK – múzea moderného umenia strednej Európy, do Leopoldovho múzea s bohatými zbierkami Schieleho a Klimta alebo do Kunsthalle vo Viedni.

"My budeme mať premostenie, Esterházyho palác, Vodné kasárne, novú nadstavbu nad súčasnou knižnicou, nadväzujúcou na administratívnu budovu oproti vchodu do Hotela Devín. Samozrejme, všade chceme mať niečo iné, aby si návštevník mohol vybrať. Niekde bude staré umenie, Benka, klasika, moderna, premostenie si pýta nejaké súčasné divočiny.“

Kusá chce dostať umenie k ľuďom prirodzenou formou. "A aby to nevyzeralo ako v roku 1983, že človek je tam sám, kroky sa rozliehajú, zateká a nebol si istý, či je to podsvietené preto, aby nevidel, ako to tam opadáva. Ľudia sú zvyknutí tráviť čas vonku, ale tiež na to, že k tomu niečo dostanú – minimálne, že si dajú kávu alebo si kúpia ceruzku, zošit. A chcú, aby tam boli pekne a čisté záchody.“

Letná čitáreň už čoskoro

Už toto leto vyjde galéria v ústrety možným návštevníkom. Na nádvorie zavesí hojdacie siete, záclony, vytvorí miesta na sedenie, ponúkne kávu. K dispozícii bude čitáreň, detský ateliér a wi-fi. Kto by si chcel pripomenúť, ako vyzeralo umenie najtvrdšieho socializmu, od konca júna si môže pozrieť Prerušenú pieseň – obrazy z polí, fabrík, ale aj portrét prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda v životnej veľkosti. S pionierskou šatkou bude vstup zadarmo.

Ako vnímate stav Slovenskej národnej galérie. Je potrebná jej obnova?

**Juraj Čarný, prezident slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie kritikov umenia:
**SNG potrebuje okamžitú rekonštrukciu. Iná možnosť neexistuje. Práve do takýchto inštitúcií sa všade vo svete investuje veľa peňazí, pretože to nie je len investícia do kultúrneho povedomia národa, ale aj do lepšej budúcnosti. U nás akoby týmto veciam nikto nerozumel, pritom stačí ísť po hlavných mestách východnej Európy a všade existujú múzeá moderného umenia, všade sú národné galérie, ktoré sú skutočne výstavnou skriňou nielen kultúry, ale aj civilizovanosti týchto národov.

**Zora Rusinová, riaditeľka Centra výskumu VŠVU:
**Stav Slovenskej národnej galérie je havarijný a určite ju dostatočne nereprezentuje ako vrcholnú kultúrnu inštitúciu. Rekonštrukcia sa mala urobiť už dávno. Tento projekt by SNG veľmi výrazne pomohol a treba ho realizovať čo najskôr.

**Ján Abelovský, výkonný riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA, v minulosti 15 rokov zamestnanec SNG a štyri roky poradca súkromnej galérie Mitte vo Viedni:
** Minister Maďarič povedal pred pár dňami, že rekonštrukcia patrí medzi priority jeho rezortu. Dúfam, že je to pravda, lebo ten stav je už dlhé roky neúnosný. Problém je, že nemajú priestory na stálu expozíciu, nemôžu odprezentovať, čo by taká galéria prezentovať mala. Druhý problém je zlý stav celého objektu, čo si ľudia ani tak neuvedomujú, hrozí vážne nebezpečenstvo poškodenia zbierok. Takže rekonštrukcia je pre normálnu, štandardnú činnosť galérie nevyhnutná.

**Danica Lovišková, riaditeľka Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne:
** Pri súčasnom neistom postavení, výraznom finančnom poddimenzovaní, krutom existenčnom zápase takmer všetkých miestnych a regionálnych galérií, by aspoň SNG mala fungovať v optimálnejšom režime. Rekonštrukcia už mala byť urobená. Každý ďalší rok bez zásahu do súčasného stavu prinesie len ďalšiu devastáciu priestorov, ničenie hodnôt. Je to veľmi smutné prehliadanie havarijného stavu priestorov SNG, ktoré by sa už naozaj malo zastaviť.

**Eva Ľuptáková, riaditeľka Oravskej galérie:
**SNG sa dlhodobo nachádza v kritickej situácii. Ako je možné, že v tejto krajine nepodporujeme predovšetkým inštitúcie, ktoré sú a musia byť národné a mienkotvorné?! Nedávno došlo v SNG k rozsiahlemu poškodeniu umeleckých zbierok v dôsledku absolútne nevyhovujúceho stavu budovy. Uvedomil si niekto z kompetentných, aké to bude mať širokospektrálne dôsledky? Už dávno mal byť projekt rekonštrukcie zrealizovaný. Nestačí turistov povoziť po stavebných historických pamiatkach a deň ukončiť degustáciou dobrého vína. Práve výstavné siene galérie by mali byť prirodzeným miestom stretávania ľudí.

**Zuzana Bartošová, Ústav dejín umenia SAV, prvá ponovembrová riaditeľka SNG:
** Dlhodobý žalostný stav budovy SNG odráža ľahostajnosť predstaviteľov štátu. Práve v oblasti výtvarného umenia sú naše dejiny i aktuálne dianie kvalitou diel porovnateľné s najvyspelejšími krajinami Európy, dokonca takými, ktoré nezažili traumu totalitných režimov. Je škoda, že sa nestavia nová budova SNG, ktorá by bola výsledkom medzinárodnej súťaže renomovaných architektov, a pristúpilo sa na menej veľkorysé riešenie opravy súčasnej budovy a jej dostavby. Absencia aktivít SNG nás v medzinárodnom kontexte odsunie na dlhý čas medzi outsiderov. Ideálne by bolo, keby sa najprv postavila nová SNG alebo rekonštruovala pre jej aktivity zatiaľ nepoužívaná budova, ktorá má veľkorysé výstavné a vyhovujúce skladové priestory, napríklad Obilný sklad, o ktorom sa už kedysi v tejto súvislosti uvažovalo – a až potom rekonštruovala a dostavala existujúca budova.

7 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy