Po tom, čo ju premiér Robert Fico prizval ako sociálneho partnera k tvorbe vládneho programu, ponúkol jej aj miesto v Rade solidarity a rozvoja. A to napriek tomu, že takáto otvorená spolupráca popiera slovenskú ústavu. Tá totiž označuje Slovensko ako demokratickú krajinu, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
„Je dosť neštandardné, že bola cirkev prizvaná či už do formovania Programového vyhlásenia vlády, alebo do spolupráce riadiť štát. Už z hľadiska práva a demokratického charakteru štátu je to totiž problematické, lebo ide popretie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá deklaruje, že štát sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu,“ povedal sociológ Miroslav Tížik s tým, že takýto rozpor spôsobuje v spoločnosti rôzne konflikty. Ako príklad uviedol sčítanie obyvateľstva či spory v oblasti školstva, kde sa snaží katolícka cirkev posilniť svoje postavenie cez základné a stredné školy.
Smer však podľa Tížika nie je jediný, kto sa vydal napriek ústave cestou spolupráce s cirkvami. „Tieto princípy sú na Slovensku presadené už od roku 1993, od vzniku Slovenskej republiky. Aj keď sa tá deklaruje ako neutrálna, každá vláda robí rovnaké gestá, že privileguje katolícku, prípadne aj evanjelickú cirkev,“ povedal sociológ. Podľa Tížika týmto prístupom Slovensko kopíruje nemecký model, podľa ktorého sa oslovujú a prizývajú k spolupráci inštitúcie, ktoré majú vplyv na veľké skupiny obyvateľstva.
Podľa politológa Tomáša Koziaka práve dlhodobá tradícia spolupracovať s cirkvami a katolícky charakter našej krajiny prispel k tomu, že sa Smer snaží opäť nadviazať spoluprácu s najväčšou cirkvou. „Smer má už dlhodobo nadštandardné vzťahy s katolíckou cirkvou. Navyše prepojenie sociálneho a kresťanského nie je v slovenských podmienkach nič zvláštne. Možno to ale chápať aj tak, že sa snaží zbierať tých voličov, ktorí sú nábožensky orientovaní,“ povedal Koziak s tým, že v tomto smere by teda Ficovej strane spolupráca s katolíckou cirkvou mohla pomôcť.
Opačný scenár, teda odlev voličov kvôli otvorenej spolupráci s cirkvou, podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus nehrozí. „Nemyslím si, že by to mal byť faktor oslabenia, ale ani výrazného posilnenia tejto strany. Skôr je to o snahe nadviazať spoluprácu. Robert Fico si uvedomuje, že cirkev ako dôležitého hráča v spoločnosti je potrebné akceptovať a pozývať k spoločnému stolu, kde sa budú prerokovávať určité veci,“ myslí si Slosiarik.
Premiér pozval katolícku cirkev do novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na utorkovom stretnutí s biskupom Nitrianskej diecézy Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom. „Myslíme si, že taká významná cirkev, ako je katolícka, sem nepochybne patrí. Ja som veľmi rád, že medzi vládou a cirkvou bude taký dobrý dialóg, ako bol v rokoch 2006 až 2010,“ povedal krátko po stretnutí Fico.
Nakoľko bude mať katolícka cirkev vplyv na politické rozhodnutia, je nateraz otázne. „Uvidíme, nakoľko dokáže Fico vybalansovať medzi požiadavkami katolíckej cirkvi a vlastnými zámermi, ktoré chce presadzovať v rámci svojho predvolebného programu. Fico si vie určite veľmi dobre vypočítať na základe svojho posledného volebného výsledku, koľko môže ustúpiť cirkvi, aby nestratil tých, ktorým by sa požiadavky katolíckej cirkvi nepáčili,“ povedal Koziak.
V prípade napríklad avizovaného rušenia štátnych sviatkov podľa Tížika cirkev nebude musieť veľmi uplatňovať svoj vplyv, aj keď podľa predsedu vlády budú mať v tejto otázke rozhodujúce slovo všetci sociálni partneri. „Ak by niekto spochybnil katolícke sviatky, porušil by medzinárodnú zmluvu s Vatikánom. Katolícka cirkev v tomto teda nemusí nič robiť. Môže sa iba zviditeľniť tým, že bude verejne deklarovať, ako sú pre ľudí tieto sviatky dôležité,“ povedal Tížik.
Korec pozvanie do Rady solidarity a rozvoja uvítal. Ako povedal, katolícka cirkev si uvedomuje zložitosť súčasnej situácie a vyzval Slovákov, aby sa viac zomkli a prejavovali národné uvedomenie. „Napríklad, aby ľudia nekupovali zahraničné tovary a neubíjali našu výrobu. Načo máme kupovať ovocie napríklad z Čile, zeleninu zo zahraničia len preto, že je o pár centov lacnejšia? Lebo potom darmo budeme lamentovať, že máme nezamestnaných ľudí. Peniaze budú utekať do cudziny a my budeme živoriť,“ povedal Korec. Jeho slová sú v úplnom súlade s vyhláseniami členov vlády.