Vláda chystá revolúciu v bývaní

Viac nájomných bytov, za ktoré by ich obyvatelia platili normálne nájomné, by mohlo na Slovensku spôsobiť revolúciu v bývaní. Navyše by sa zvýšila aj mobilita ľudí a ich ochota sťahovať sa za prácou.

04.05.2012 14:00
sídlisko, paneláky, autá Foto:
Ilustračné foto.
debata (59)

Vláda už oznámila, že sa vo veľkom chystá podporovať výstavbu nájomných bytov, ktorých je dnes na Slovensku v porovnaní s bytmi v osobnom vlastníctve ako šafranu. Pretože chápe, že štátna kasa je prázdna a peňazí nazvyš nemajú ani samosprávy, spoľahnúť sa chce aj na pomoc súkromného sektora. Zámer si zapísala aj do programového vyhlásenia.

Ak by sa nájomné byty naozaj začali stavať ako verejné investície vo veľkom, prinieslo by to tisíce pracovných miest pre nezamestnaných. Hotové byty by zároveň ľuďom umožnili pružnejšie sa sťahovať za prácou, ak by ju stratili vo svojom regióne. Byty, v ktorých by nájomné nebolo ani celkom sociálne, ale ani komerčné, by pomohli mladým rodinám. Zároveň by krajina nastúpila trend vyspelých západných štátov, kde nájomné byty tvoria väčšinu bytového fondu.

„Chceme ľudí motivovať, aby boli ochotní presunúť sa za prácou,“ zdôvodňuje zámer podporiť výstavbu bytov tohto typu štátny tajomník rezortu dopravy a výstavby František Palko. Sľubuje legislatívne zmeny, aby sa do nej mohli zapojiť banky aj súkromné firmy. Uvedomuje si však aj to, že zatiahnuť do projektov súkromníkov nebude ľahké. Ako sa už vyjadril, finančný balík, z ktorého v súčasnosti na nájomné byty prispieva Štátny fond rozvoja bývania, sa nezväčší. Na výstavbu nových bytov má fond v tohtoročnom rozpočte vyčlenených 15 miliónov eur, v minulom roku išlo do výstavby 16,3 milióna.

Kým teda doteraz sa o balík týchto peňazí bili len mestá a obce, po novom sa k nim zrejme pridajú aj súkromní investori. Iba „za svoje“ totiž ani doteraz neboli ochotní realizovať projekty, kde sa investície vracajú najskôr po 15 až 20 rokoch.

„Najväčšou brzdou pre vstup súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov je súčasný stavebný zákon,“ tvrdí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Legislatívu treba podľa Hoštáka rýchlo zmeniť, aby neumožňovala ako doteraz dlhé prieťahy v stavebných konaniach, aby nevyhnutné procesy neboli administratívne také náročné, aby boli stanovené sankcie za nečinnosť stavebných úradov a aby museli uhradiť škody, ktoré svojím prístupom spôsobili stavebníkovi.

Zmenu stavebného zákona vrátane zjednodušenia a skrátenia termínov si vláda takisto zahrnula do programu. Projekty nájomných bytov chce rozbehnúť aj cez eurofondy, nevylučuje formu verejno-súkromnej spolupráce PPP.

Myšlienka „revitalizácie“ nájomného bývania nie je nová, žiadnej z predchádzajúcich vlád sa ju však nepodarilo realizovať. Práve nedostatok štandardných nájomných bytov pritom najviac bráni migrácii pracovnej sily. Núti ľudí sedieť na svojom majetku v mieste, kde sa nevedia pracovne uplatniť. Dôkazom, že migrácia nefunguje, je aj fakt, že o štátny príspevok na sťahovanie vlani požiadalo iba 61 ľudí.

Príspevok možno žiadateľovi poskytnúť jednorazovo, v sume najviac 1 327 eur. „Ak však predáte trojizbový byt v Kežmarku a potrebujete podobný v Trnave, postačí vám na to 1 327 eur? Alebo ak predáte rodinný dom v malej obci, aby ste získali peniaze nanajvýš na rok prenájmu niektorého z bratislavských súkromných bytov, bude vám to stáť za to, keď navyše robotu nikdy nemáte istú?“ pýta sa Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Aj Páleník vidí riešenie vo výstavbe nájomných bytov. „Mobilitu pracovnej sily by určite zvýšili,“ mieni. Keby ich bolo dosť, spružnil by sa podľa neho pracovný trh, miera nezamestnanosti by mohla klesnúť aj o niekoľko percent. „Žiadali by o ne tí, ktorí chodia na týždňovky a draho ich vychádzajú pobytové náklady. Aj tí, čo sa chcú natrvalo presídliť. Neboli by viazaní na jedno miesto a keby prácu stratili, ľahšie by si ju aj s novým nájomným bývaním našli kdesi inde. A nemali by na krku celoživotné splácanie hypoték,“ hovorí Páleník.

Nájomné byty, v bývalom režime úplne bežné, plošne zmizli v 90. rokoch. Štátu vtedy chýbalo zhruba 400 miliárd na obnovu zastaraného bytového fondu a tejto ťarchy sa zbavil tak, že užívateľom umožnil odkúpiť si vtedajšie obecné, ale aj družstevné byty do vlastníctva za nízke zostatkové ceny.

V súčasnosti nové nájomné byty stavajú takmer výhradne samosprávy, s využitím dotácie od štátu. Štátny fond na ne ročne prispieva niekoľkými desiatkami miliónov eur, čo však finančne slabým obciam a mestám zďaleka nestačí. Problémy majú aj so zabezpečením vhodných stavebných pozemkov, musia tiež počítať s nákladmi na infraštruktúru. A aj tie byty, ktoré sa napokon podarí skolaudovať, sú prednostne určené sociálne slabším, ktorí ich často ani nevládzu platiť.

Vlani sa so štátnou podporou na celom Slovensku postavilo iba 1 568 nájomných bytov, rok predtým 2 519. Len magistrát Bratislavy pritom aktuálne eviduje vyše 2 200 žiadostí o nájomné byty. „Každý rok ich dokážeme vybaviť tak okolo 90 až 100,“ vyčíslil hovorca hlavného mesta Ľubomír Andrassy.

V nájomných bytoch sa teraz platí za bývanie len okolo 170 eur mesačne. Silnejú hlasy, že by sa malo platiť viac. Ekonóm SAV Pavol Kárász zdvihnutie nájomného neodmieta. „Naďalej by však malo zostať regulované. Nesmie sa vyšplhať na komerčnú úroveň,“ zdôrazňuje. Podľa neho by mala byť suma nájomného prispôsobená regiónom, v prosperujúcich vyššia a v chudobnejších naopak. Určovať by ju mohli predstavitelia samospráv, ktorí sa o výstavbu bytov zaslúžili najviac. Možný priestor na korupciu, tvrdí Kárász, sa dá obmedziť čo najtransparen­tnejším prideľovaním bytov a zverejňovaním nájomcov cez internet.

Vo vyspelejšej západnej Európe býva v nájomných bytoch viac ako polovica obyvateľov. V Nemecku túto formu bývania využíva až okolo 60 percent obyvateľov, v hlavnom meste Berlíne dokonca až 80 percent. Všeobecne platí rovnica – čím bohatší štát, tým viac nájomného bývania. Oproti Slovensku už menej nájomných bytov majú len chudobní Rumuni, ktorých paradoxne „vo vlastnom“ žije takmer 97 percent.

„Na Slovensku prevláda falošná predstava, že byty v súkromnom vlastníctve sú znakom bohatej spoločnosti. Keď si však porovnáme jednotlivé štáty, zistíme, že čím chudobnejšia krajina, tým viac ľudí má bývanie na svojich pleciach,“ zdôrazňuje sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.

Z tejto situácie najviac ťažia banky, ktoré len v minulom roku poskytli klientom na zabezpečenie si vlastného bývania najviac hypotékových úverov v histórii štátu, až šesťkrát viac oproti európskemu priemeru. Aj na hypotéky a stavebné prémie pritom opäť prispieva aj štát. Kým bývalá vláda chcela túto pomoc obmedziť, súčasná o tom zatiaľ nahlas nehovorí.

Porovnanie niektorých krajín Európy
Štát podiel bytov a domov v súkromnom vlastníctve
Rumunsko 96,5 %
Slovensko 89,3 %
Island 70,6 %
Holandsko 59,2 %
Rakúsko 57,5 %
Švédsko 56,8 5
Dánsko 52,8 %
Dokončené byty
Rok verejný sektor súkromný sektor spolu
2005 2 103 12 760 14 863
2006 2 143 12 301 14 444
2007 3 155 13 318 16 473
2008 2 632 14 552 17 184
2009 2 356 16 478 18 834
2010 2 519 14 557 17 076
2011 1 568 13 040 14 668

Zdroj: Eurostat, Housing Statistics, údaje z roku 2009


© Autorské práva vyhradené

59 debata chyba