Za vlády Ivety Radičovej sa začalo modliť na Úrade vlády, za vlády Roberta Fica sa to od zajtra chystá robiť časť poslancov každý rokovací deň v parlamente.
Aj keď slobodné prejavovanie viery poslancom nemožno uprieť, analytikov zaráža, že k modlitbám má dochádzať práve na pôde zákonodarného zboru. Ústava totiž hneď vo svojom úvode deklaruje Slovenskú republiku ako štát, ktorý je demokratický a právny, no neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka "Výbor pre meditácie ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Slovensko je však v tejto oblasti akési dvojtvaré, pretože aj keď nás ústava neviaže k žiadnej ideológii, zároveň uvádza aj to, že sa hlásime k náboženskej tradícii,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. V tejto súvislosti poukazuje práve aj na kaplnku na Úrade vlády.
„Bral by som to ako obraz toho, že náboženstvo má u nás veľmi silnú pozíciu a v súčasnom parlamente je dosť veľmi silne veriacich poslancov,“ pridáva sa politológ Tomáš Koziak, ktorého slová potvrdzujú minulotýždňové vystúpenia poslancov Obyčajných ľudí, keď Branislav Škripek v rámci rozpravy predniesol evanjelizačný prejav a požehnal prezidentovi aj premiérovi. O dva dni neskôr to isté urobil aj jeho kolega Richard Vašečka. Pokiaľ bude modlenie prebiehať v nenásilnej a dobrovoľnej forme, bude to podľa Koziaka ešte akceptovateľné, ale len do chvíle, kým sa neobjaví kríž aj v rokovacej sále.
Podľa politológa Michala Horského nie je modlenie celkom na mieste, keďže snahu o spoločné modlenie vníma ako oneskorenú a skôr ako zámer niektorých poslancov zviditeľniť sa. „Po dvadsiatich rokoch od pádu Berlínskeho múru aj socializmu v našej krajine doba zreje skôr k tomu, aby sa vytvorila širšia diskusia o rôznych aspektoch odluky cirkvi od štátu. Treba len dúfať, že ak aj v tomto volebnom období k odluke nepríde, tak príde aspoň k zhode v tom, že čas na takúto diskusiu je už viac ako zrelý,“ hovorí.
S návrhom na pravidelné modlitby prišiel poslanec KDH Jozef Mikloško, ktorého vraj inšpirovali práve kolegovia z Obyčajných ľudí. Od predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer) by chcel, aby im pridelil aj špeciálnu miestnosť. „Tu sa pomodlíme. Bude to nadkonfesijné. Prečítame si Sväté písmo, krátko pomeditujeme. Budeme tam volať katolíkov, evanjelikov a ďalšie konfesie,“ vyhlásil pre agentúru SITA. Cieľom modlitieb má byť, aby bol parlament jednotnejší, aby sa tam neosočovalo, nenadávalo, aby bol záujem o duchovné veci. „Duch Svätý si fúka, kade chce a môže zariadiť, aby to bolo konštruktívne. Čo rozhodneme, že je dobré pre Slovensko, je dobré pre všetkých ľudí. Tento týždeň sa naozaj prejavila atmosféra tolerancie. Invektív bolo menej. Chceme prispieť k atmosfére pokoja,“ dodal. Na invektívy, ktoré odzneli z úst poslancov Obyčajných ľudí voči homosexuálom, však zabudol.
Politológa Koziaka viac ako samotná iniciatíva zaráža jej načasovanie. „Je trochu zvláštne, že takáto miestnosť vznikne v čase, keď má prevahu v parlamente strana Smer, ktorá je ľavicová a sociálnodemokratická. Tie totiž prirodzene od náboženských záležitostí bočia viac ako povedzme kresťanskodemokratické strany. Prekvapuje ma teda, že takáto iniciatíva neprišla v čase, keď bolo pri moci KDH,“ hovorí s tým, že ide pravdepodobne o snahu Roberta Fica zbierať voličov naprieč celým spektrom spoločnosti.
Smer v poslednom čase urobil voči cirkvám viacero ústupkov. Okrem toho, že ich zaradil k sociálnym partnerom podieľajúcim sa na tvorbe vládneho programu, miesto našli aj v novovznikajúcej Rade solidarity a rozvoja.
Poslanec Smeru Robert Madej odmieta, že by Smer dával cirkvám priveľké slovo, hoci uznáva, že požiadavka na zriadenie kaplnky v parlamente znie neštandardne. „Je tu vláda, ktorá chce vládnuť na základe konsenzu a chce brať ohľad aj na názory legitímnych záujmových skupín, takže je to skôr o zhode a počúvaní sa,“ tvrdí.
Realizácii Mikloškovho nápadu je naklonená aj podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO), ktorá vraj miestnosť tiež niekedy využije. „Určite nejde o to, aby sme sa začali členiť na veriacich a neveriacich. Keď ale budeme mať chuť stíšiť sa a popremýšľať, tak na to bude možnosť,“ tvrdí.
K rovnakému názoru sa prikláňa aj poslanec Mostu-Híd Gábor Gál či jeho kolega Ľudovít Kaník z SDKÚ. „Môže to zlepšiť atmosféru a je to absolútne bežná vec aj v iných verejný ustanovizniach, inštitúciách a budovách,“ hovorí s tým, že miestnosť aj v jeho klube poteší viacerých ľudí. „Môžu tam hľadať inšpiráciu a útechu, alebo aj nejaké usmernenie božích rúk,“ tvrdí.
Nenamieta ani šéf liberálov Richard Sulík (SaS), ktorý hovorí o dôležitosti tolerancie, hoci ako dodáva, pri návrhoch, ako sú registrované partnerstvá, práve tá v pléne často chýba. „My sme tolerantná strana a rešpektujeme iných, no nerobia tak všetci. Možno by sa mohli v rámci toho modlenia aj nad týmto zamyslieť,“ vraví. Aj keď sám do kaplnky asi nezájde, v strane sa vraj nájdu aj veriaci.