Podľa jednej z predavačiek boli aj zákazníci celý víkend akýsi milší. Pri pokladni utrúsili nejaké to slovo o finálovom zápase. Azda každý veril, že porazíme Rusov. „Stačilo by, keď aspoň o jeden gól,“ poznamenala jedna z pokladníčok. Spolu s kolegyňami pritom bleskovo nahadzovala položky z nedeľňajšieho predzápasového nákupu. Pivo, čipsy, farby na tvár, pukance…
Úplnou náhodou stál hneď oproti pokladniam stánok na meranie telesného tuku. A podľa Lenky Repkovej z Branča, ktorá prístroj obsluhovala, sa veruže ten tuk a tlak počas majstrovstiev u fanúšikov zvýšil. Ona mala z doterajšieho priebehu šampionátu radostný pulz.
„Od začiatku som vedela, že získame nejakú medailu. Je veľa ľudí, ktorí sa hanbia, že sú zo Slovenska, keď prehrávame. Ja nie som taká. Viem, že je to aj o šťastí a o dobrom gólmanovi. A náš Laco vychytá hocičo!“ V ruke hrdo držala drobnú slovenskú vlajku, čo bola pred finálovým duelom veľmi vzácna vec.
Tvrdila to predavačka v jednej nitrianskej optike, Patrícia Tichanská. Na pulte pod pokladňou mala vystavenú stredne veľkú zástavu, o ktorú sa strhol boj. „Každý sa len na ňu chodil pýtať, že koľko stojí. Veľa zákazníkov vravelo, že im niekto ukradol z auta vlajku a v obchodoch sa už nedá kúpiť. Ale každému som povedala, že táto nie je na predaj,“ dopovedala so vzpriameným postojom.
Kupovala ju v čase, keď slovenskí hokejisti prehrávali a nikto im neveril. Jednu malú vlajku si kúpila ešte na anténu auta a prilepila ju lepiacou páskou. Aj tú jej chceli „znárodniť“. Keď sa totiž nedávno vracala z práce, všimla si, že páska bola odmotaná. „Ešteže som jej tam dala asi tri metre a zlodeja to odradilo,“ dodala so smiechom.
O pár ulíc ďalej si po chodníku vykračovala skupinka fanúšikov. Išli ku kamarátovi, ktorý mal najväčší televízor. Cestou sa zabávali slovnými hračkami, ktoré vymysleli ešte po zápase s Českou republikou. Stačilo dať dokopy priezviská hráčov. „Němec Tenkrát Koukal a Šatan Nakládal,“ zaznelo z hlúčika, ktorému bolo vraj jedno, či Slováci získajú zlato, striebro alebo bronz, hoci aj štvrté miesto. Pretože zažili v posledných dňoch takú radosť, akú ešte nikdy.
Košičania čakali na zlato doma, v podnikoch, aj amfiteátri
Hokejový ošiaľ samozrejme neobišiel ani metropolu východu. Fanúšikovia šaleli už v sobotu večer po semifinálovom víťazstve nad Českom. Centrum Košíc zaplnili stovky ľudí, neraz s vlajkami, či šálmi so slovenskou trikolórou a do neskorého večera dávali o sebe vedieť hlasnými pokrikmi „Slovenskóóóó“. Mesto sa tak atmosférou vrátilo o rok späť, keď spolu s Bratislavou hostilo svetový hokejový šampionát.
V nedeľu okolo obeda bolo hlavne na sídliskách mŕtvo, o nič lepšie to nebolo ani v centre mesta. Popoludní sa však ľudia postupne prichádzali do centra mesta a namiesto ospalej atmosféry postupne zavítal do centra mesta život.
Mnohí si prišli posedieť pri pivku či kávičke na letné terasy, ktoré sú pri podnikoch na Hlavnej ulici. Niektoré bary či krčmy na postup našich hokejistov do boja o medaily nezareagovali, iné práve naopak. Ponúkali nielen sledovanie zápasov, ale aj bonus v podobe dvoch pív za cenu jedného, či dokonca malé pivo za každý gól v ruskej sieti. Postupne sa aj cesty zapĺňali autami, na viacerých nechýbali slovenské vlajočky. Trúbením dávali jasne najavo, že Košice žijú hokejom rovnako ako celé Slovensko.
Niektorí Košičania stále rozmýšľali nad tým, či si pozrú veľké hokejové finále doma, alebo ostanú v centre mesta. „Teraz som vybehol na pivo, ale večer si zápas našich chlapcov pozriem doma. Otvorím si chladené pivko a budem fandiť pri telke,“ povedal o svojich plánoch Andrej Soták. Výsledok si netrúfal tipnúť, no bral by akékoľvek víťazstvo. „Zrejme vyhráme o gól, necháme sa prekvapiť. Hlavne nech naši hokejisti prinesú po desiatich rokoch domov zlato,“ dodal hokejový fanúšik.
Mnohí boli sklamaní tým, že v centre Košíc chýbala veľkoplošná obrazovka. Vraj chýbajú peniaze, no napriek tomu hokejoví fanúšikovia predsa len mohli v metropole východu sledovať hokej aj pod holým nebom. Mestská časť Sever rýchle zareagovala a vrátila sa k nápadu spred roka. V košickom amfiteátri tak opäť vzniklo hokejové mestečko, kde na LED obrazovke s rozmermi 6×5 metrov premietali zápas Slovenska s Českom. Do „amfiku“ si ho prišlo za symbolické vstupné jedno euro pozrieť sedemtisíc ľudí. Ako bonus si ešte mohli pozrieť aj finále futbalovej ligy majstrov. Ďalšou výhodou bolo, že vstupné zo soboty platilo aj na nedeľu.
Podľa Marcela Gibodu z miestneho úradu Košice Sever po sobotňajšej skúsenosti očakávali na finále desaťtisíc ľudí. Do amfiteátra by sa ich možno vošlo aj viac, ale z bezpečnostných dôvodov. Brány sa otvorili už o druhej popoludní, krátko po pol tretej sa na sedadlách usadila zhruba stovka ľudí, no neustále prichádzali ďalší.
Nechýbala medzi nimi aj trojica chlapcov, ktorá si sem prišla pozrieť už sobotňajší zápas s Čechmi. Nič iné, ako zisk zlata z finálového zápasu s Ruskom si ani nepripúšťali. „Myslím si, že vyhráme 3:2, bude to ťažké, ale ja naším verím,“ zatipoval si šiestak Rasťo Kašuba. Jeho spolužiak Dávid Kusala rovnako veril, že vyhráme o gól, no výsledkom 4:3.
„Len nech získajú zlato,“ dodal. Tretiak Dárius Kašuba si tiež tipol víťazstvo našich o gól. „Boli sme tu už v sobotu, hlásili účasť sedemtisíc ľudí, teraz možno príde aj desaťtisíc, atmosféra bude určite perfektná,“ hovorí Dávid. Chlapci si chceli vychutnať už zápas o bronz, aby sa naladili na večerný finálový zápas našich. Dodali, že vydržia až do konca, no ak získajú Slováci titul, vraj sa na školu v pondelok vykašlú. „Ak naši vyhrajú, to ani nejdeme do školy,“ zastrájali sa.