Ženy a muži nie sú si rovní ani v kríze

25.05.2012 12:00
práca, zamestnanie, zamestnanci
Kríza ešte posilnila diskriminačné praktiky voči ženám. Autor:

Hospodárska kríza posilnila diskriminačné praktiky voči ženám. Ženy sú totiž ochotnejšie pracovať v neistých podmienkach za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia, čo zamestnávatelia zneužívajú. Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti tiež spôsobuje, že najmä ženy sa rozhodnú prijať prácu pod úrovňou ich vzdelania a kvalifikácie.

Upozorňuje na to Správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za minulý rok, ktorú predložilo ministerstvo práce do pripomienkového konania.

„V niektorých ukazovateľoch je vývoj opäť menej priaznivý pre ženy v porovnaní s mužmi,“ hovorí sociologička Barbora Holubová z Inštitútu práce a rodiny. U mužov napríklad o niečo viac rástla miera zamestnanosti, čím sa ešte viac zvýšil rozdiel medzi mužmi a ženami v miere zamestnanosti. Hlbšie analýzy vplyvu krízy chýbajú.

„Vzhľadom na doteraz zistenú výraznú nerovnováhu v distribúcií neplatenej práce, napríklad starostlivosti o deti a iných závislých členov rodiny, sa však možno domnievať, že pre ženy bude v porovnaní s mužmi ťažšie nájsť si trvalú či dobre platenú prácu,“ hovorí Holubová. „Ak napríklad pre krátenie podielových daní budú musieť mestá a obce zavrieť škôlku alebo jasle, alebo znížia príspevky na ich prevádzku, bude to mať väčší dosah na zamestnanosť matiek ako zamestnanosť otcov. Ak si rodina nebude môcť dovoliť platiť 50 percent nákladov na sociálne služby a starostlivosť napríklad o svojich starých rodičov, budú to opäť ženy, ktorú budú nútené vzdať sa zamestnania a poskytnúť neplatenú starostlivosť,“ vysvetľuje.

Vplyv krízy na ženy potvrdzuje právnička Janka Debrecéniová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. Prejavuje to sa jednak vo vzťahu niektorých zamestnávateľov k ženám, ale aj na úrovni štátu a vo forme prijatých protikrízových opatrení. „Máme informácie o tom, že pri hromadných prepúšťaniach sa vyskytujú prvky, ktoré znevýhodňujú ženy, najmä tie, ktoré sú v preddôchodkovom veku. Ale dotknuté sú aj ďalšie skupiny žien,“ hovorí Debrecéniová.

Kríza sa podľa nej veľmi výrazne prejavila aj v odmeňovaní, v zaobchádzaní so ženami, ale aj inými skupinami zamestnancov. „Kríza vytvára v podvedomí ľudí takú kontrolku – je zle a bude ťažké nájsť si prácu inde. Preto si niektorí zamestnávatelia myslia, že im to dáva priestor na ešte výraznejšie obmedzovanie práv. Myslia si, že ak nevyplatia ženskej zamestnankyni rovnocenné odmeny v porovnaní s mužskými zamestnancami, alebo vytvoria neprimeraný tlak na prácu nadčas, tak sa nenájde dosť protestných hlasov a ženy sa tomu neodvážia vzoprieť,“ dodáva. Často im to podľa nej aj vychádza.

Na situáciu žien, ktoré vo všeobecnosti menej zarábajú ako muži, a teda aj v dôchodkovom veku sú viac ohrozené chudobou, sa však nebral ohľad ani pri prijímaní protikrízových opatrení. „Hneď medzi prvými opatreniami bolo šrotovné. Čiže zamerali sa na automobilový priemysel, v ktorom sú viac zamestnaní muži a viac aj využívajú jeho produkty,“ hovorí Debrecéniová. „Potom sa siahlo na dávky, ktoré v prevažnej miere poberajú ženy. Rodičovský príspevok sa mnohým skupinám žien znížil z 256 na 190 eur. A s odôvodnením šetriť sa ženám odňala aj možnosť samostatne si platiť sociálne poistenie na zabezpečenie materského v súvislosti s narodením dieťaťa. Pritom o výsluhových dôchodkoch v ozbrojených zložkách, ktoré po pár rokoch služby poberajú väčšinou muži a idú na ne milióny eur mesačne, nehovoril nikto,“ pripomína Debrecéniová.

Podľa Holubovej vplyv krízy môžu najviac cítiť ženy s rodičovskými povinnosťami, samovychovávateľky a staršie ženy. „Materstvo vytláča ženy z plateného trhu práce, zatiaľ čo mužov – otcov nie. Staršie ženy sú zase ohrozené predčasným odchodom z trhu práce. To môže mať za následok ich zvýšené riziko upadnutia do chudoby v starobe. Už teraz je rozdiel medzi starobnými dôchodkami mužov a žien 21,76 percenta a pomerne veľký počet starobných dôchodkýň poberá dávku v hmotnej núdzi,“ upozorňuje Holubová.

Pri prijímaní „konsolidačných balíkov“, ale aj akýchkoľvek iných opatrení by vláda podľa nej mala mať k dispozícií aj rodovú analýzu dosahov a neprijímať opatrenia, ktoré rodové rozdiely konzervujú, alebo ešte viac prehlbujú.

Na potrebu brať do úvahy pri tvorbe politiky rodovú rovnosť upozornili včera aj mimovládne organizácie, ktoré odoslali hromadnú pripomienku premiérovi v súvislosti s novelou kompetenčného zákona. Upozorňujú pritom, že vláda navrhuje úplne vypustiť tému rodovej rovnosti pri poskytovaní dotácií v pôsobnosti vlády. „Tento návrh považujeme za mimoriadne zlý a znepokojujúci. Rodová rovnosť by mala byť pre každú vládu jednou z kľúčových priorít, k jej aktívnemu presadzovaniu a podpore nás zaväzujú mnohé medzinárodné dokumenty a odporúčania. Problematika rodovej rovnosti má nadrezortný a prierezový charakter, a preto by nemala byť vyčlenená do pôsobnosti iba jedného ministerstva,“ uvádza sa v stanovisku 58 mimovládnych organizácií.

Europarlament: Tá istá práca, ten istý plat

Európsky parlament chce, aby sa platy žien a mužov za rovnakú či porovnateľnú práci nelíšili. Na včerajšom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu preto vyzvali Európsku komisiu, aby zlepšila potrebnú legislatívu a aby aj za cenu sankcií pre zamestnávateľov zabránila diskriminácii kvôli pohlaviu. Schválený návrh upozorňuje na fakt, že priemerný mužských a ženských platov v EÚ je 16,4 percenta. Niektorí europoslanci v diskusii však zdôraznili, že hoci návrh podporujú, nepáči sa im skutočnosť, že prípadné postihy by mala mať na starosti Európska komisia, nie členské štáty.

Z údajov Eurostatu vyplýva, že rozdiely v odmeňování žien a mužov sú najväčšie v Rakúsku, na Cypre, v Českej republike, Nemecku a na Slovensku. Na opačnom konci rebríčku je Belgicko, Taliansko, Malta a Slovinsko.

Vyrovnávanie rozdielov medzi mužskými a ženskými platmi je podľa europoslancov nesmierne pomalé a v niektorých štátoch sa rozdiely dokonca ešte prehlbujú. Za príčiny tejto situácie sa uvádza podceňovanie práce žien a diskriminujúce stereotypy.

Podľa Správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za minulý rok hlavnou príčinou rozdielov v platoch mužov a žien je fakt, že feminizované odvetvia sú spravidla horšie platené. „Druhý najvýraznejší faktor je nevysvetlený rozdiel, ktorý sa dá považovať za diskrimináciu,“ uvádza správa.

odu, ČTK

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
36,99
Kytica Zimona 25

Kytica Zimona 25

10
Miešaná kytica

Miešaná kytica

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk