Opozičným politikom, ale ani sudcom sa nepáči, že by mali zo svojich nadštandardných príjmov platiť vyššie dane ako ľudia, ktorí zarábajú menej. Kým vo vyspelých krajinách ide o bežný postup, slovenskí poslanci hovoria o populizme a zároveň argumentujú tým, že do štátneho rozpočtu vďaka takémuto opatrenie veľa peňazí nepríde. Iný názor z oslovených členov parlamentných strán má len Anton Marcinčin z KDH, podľa neho „sú s tým skúseností všade na svete a je to princíp solidarity a spravodlivosti“. Pravdou však je, že Marcinčin robí momentálne poradcu ministra financií Petra Kažimíra zo Smeru a od opozície sa svojimi postojmi v ekonomických otázkach líšil už v minulosti.
Úmysel zdaňovať ľudí s nadpriemernými príjmami vyššou sadzbou avizoval po rokovaní Rady solidarity a rozvoja premiér Robert Fico (Smer). „Garantujem však, že do vyššej sadzby z príjmu fyzických osôb budú spadať všetci ústavní činitelia aj vtedy, ak nemajú príjem na takej úrovni, ktorý bude viazať vyššie sadzby dane z príjmu fyzickej osoby,“ povedal, ale percento sadzby zatiaľ neoznámil.
Prečítajte si aj komentár Privilegovaní…
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ivan Štefanec z SDKÚ síce tvrdí, že s vyšším zdaňovaním príjmov poslancov problém nemá, ale ústavných činiteľov nie je tak veľa, aby to zachránilo verejné financie.
„Tento návrh Smeru považujem len za ďalší zastierací manéver v potrebných opatreniach ku konsolidácii verejných financií. Smer sa stále snaží vytvárať dojem, že jeho konanie zaplatia ľudia s vyšším príjmom. Realita je pritom taká, že to zaplatia najmä bežní občania,“ bráni svoj názor.
Za vyšším zdaňovaním ústavných činiteľov vidí populizmus aj Jozef Kollár z SaS. „Nepáči sa mi, že sa to skrýva za socialistickú ideológiu Smeru. Ak chcú, aby ústavní činitelia zarábali menej, nech im znížia platy. Je to transparentnejšie, ako uvaľovať na nich nejaké špeciálne dane. Toto mi príde ako čistý marketingový ťah,“ povedal Kollár, ktorý razantné nie hovorí aj zdaňovaniu ostatných ľudí s nadštandardnými príjmami. Podľa neho to totiž zlikviduje strednú príjmovú vrstvu.
Návrh zvýšiť dane pre ústavných činiteľov a ľudí s vysokými príjmami nepodporuje ani Ivan Švejna z Mostu-Híd. Podľa neho by sa vláda nemala zaoberať otázkou, komu zvyšovať dane, ale mala by skôr hľadať zdroje na strane výdavkov štátneho rozpočtu.
„Skôr ako zvyšovať dane by sa mali radšej napríklad vyšším príjmových skupinám odobrať sociálne dávky. Bolo by to rýchlejšie a adresnejšie,“ myslí si Švejna.
Na konkrétne návrhy si chce počkať líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič. „Vyjadrovať sa len k medializovaným informáciám, čo by vraj malo byť, nemá veľký zmysel. Vyjadrím sa potom, keď Smer predloží konkrétny návrh,“ povedal pre Pravdu Matovič.
Monika Gibalová (KDH) by vyššie zdaňovanie poslancov podporila iba v takom prípade, ak by sa týkalo všetkých ústavných činiteľov. Stále otvorenou otázkou totiž zostáva, či sa táto zmena dotkne aj sudcov.
„Keď sa máme solidarizovať, tak všetci. Rovnako aj v čase, kedy sme si my poslanci upravovali plat, som trvala na tom, aby to platilo pre všetkých ústavných činiteľov,“ povedala Gibalová.
Ak by bola vyššia daň pre poslancov viazaná na vyššiu daň aj pre ostatných nadštandardne zarábajúcich ľudí, Gábor Gál (Most) by tento návrh podporil.
„Keď už majú byť zdaňovaní ľudia s vyšším príjmom, tak, samozrejme, politici by nemali byť výnimkou,“ povedal Gál, ktorý má však s myšlienkou vyšších daní pre viac zarábajúcich problém ako politik.
„Ako súkromná osoba s tým nemám problém. Mám s tým však problém ako politik, lebo to je najľahšie riešenie zdaniť tých úspešných,“ dodal poslanec Mostu.