Zatiaľ čo bývalý minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) takú možnosť presadzoval, jeho nástupca Dušan Čaplovič (Smer) vidí riešenie skôr v tom, aby zodpovednosť za kvalitu študentských prác niesol školiteľ, oponent alebo vysoká škola.
Jurzyca pôvodne navrhoval, aby vysoká škola mohla udelený diplom či dekrét, ktorý vydala, vyhlásiť za neplatný.
Rozhodovať mala na základe záverov vedeckej rady. „Možnosť odňatia bude časovo ohraničená na desať rokov od vydania diplomu. Rozhodnutie vysokej školy bude preskúmavať súd,“ písalo sa v novele vysokoškolského zákona, ktorej prijatiu zabránil pád vlády Ivety Radičovej. Konkrétny postup pri odňatí vysokoškolského diplomu mal upraviť zákon.
ový minister s riešením, ktoré plánoval Jurzyca, nesúhlasí. „Iniciatíva je dobrá, cieľ je správny, ale metódu by som volil inú,“ povedal Pravde Čaplovič. Za každú prácu – bakalársku, diplomovú či dizertačnú – podľa neho nezodpovedá len autor, ale aj školiteľ a oponent. Preto na nich treba pritlačiť, aby sa študentovi naozaj venovali a dohliadli na to, že ju vyhotoví poctivo a samostatne. „Nie študent je vždy vinný. Latku podlieza len preto, že jeho učiteľ, školiteľ aj oponent zavrú oči,“ zdôraznil minister s tým, že ak sa objavia také problémy, zodpovednosť musí niesť aj vysoká škola, najmä fakulta alebo katedra, ktorá to umožnila. A to by sa malo odraziť na jej akreditácii.
Hovorca ministerstva Michal Kaliňák navyše doplnil, že aj keď bývalé vedenie rezortu túto otázku otvorilo, v legislatívnom procese tieto opatrenia z návrhu vypadli, pretože k nim boli zásadné pripomienky. V novele zákona o vysokých školách, ktorú teraz ministerstvo pripravuje, sa tieto veci už nespomínajú. Podľa Kaliňáka však problém ešte nie je uzavretý a rezort sa k nemu vráti v diskusii s Generálnou prokuratúrou, ministerstvom spravodlivosti aj akademickou obcou.
Rezort tvrdí, že dôležitejšie ako presadzovanie právnej úpravy je zvyšovanie akademickej etiky. „Jedným z opatrení, na ktoré dáme dôraz, je požiadavka na Akreditačnú komisiu, aby sa podrobnejšie zaoberala záverečnými prácami pri akreditáciách vysokých škôl. Vychádzame z predpokladu, že ak má byť záverečná práca založená na vlastnej tvorivej aktivite študenta, ktorá vyžaduje veľa času a infraštruktúru, bude náročné a nerentabilné vytvárať také práce na zákazku,“ uviedol Kaliňák.
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ), ktorý sa v minulosti angažoval za možnosť odobratia neprávom získaného titulu, pokladá síce za správne žiadať od Akreditačnej komisie väčšiu zodpovednosť, ale myslí si, že to nestačí. Podľa neho treba prijať mechanizmus na individuálne odnímanie podvodne nadobudnutých titulov. „Tomu žiadne akreditácie nepomôžu. Chýba konkrétne opatrenie, ako sa to má dosiahnuť. Treba zabrániť tvorbe takých prác, ale prijať i mechanizmus, aby sme mohli zakročiť aj spätne,“ upozornil Beblavý.
Zdôrazňovať iba akademickú etiku podľa neho nepomôže. „Na slušnejších školách vedia tento problém riešiť, no pritom sa musia pozerať, ako sa inde podvádza. A tí ľudia, ktorí sa zachovali neeticky, ešte aj kariérne postupujú. Akademická obec proti tomu nemá ako zasiahnuť. To musí urobiť štát,“ doplnil Beblavý.
Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák si myslí, že vysoké školy nemôžu odoberať tituly, ktoré raz udelili. Podľa neho je to zložitý právny problém, kde treba dokázať, či sa pri písaní práce skutočne podvádzalo. „Preto by to rozhodnutie nemalo byť na vysokej škole, ale na súde. Lebo ten, kto podpíše diplom, tým súčasne potvrdzuje, že boli splnené všetky náležitosti na ukončenie vysokoškolského vzdelania,“ vysvetlil rektor.
Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť mala zmienka o odobratí diplomov v návrhu zákona zostať. „Súhlasím, aby vysoká škola mala právo odňať titul, no nespoliehala by som sa len na to. Treba tiež zabezpečiť, aby sa to na tej škole viac neopakovalo,“ pripomenula. To, čo navrhoval Jurzyca, by preto bolo dobré skombinovať s tým, čo presadzuje Čaplovič. Teda aby aj vysoké školy niesli zodpovednosť, lebo ak sa tam také prípady stávajú, na niečo to poukazuje. „Znamená to, že pedagógovia tie práce nečítajú, čo zase spochybňuje kvalitu štúdia,“ zhodnotila Králiková.
Tieto veci by podľa nej mohla kontrolovať Akreditačná komisia, ktorá by mala zistiť, prečo sa také podvody diali. A ak vysoká škola nezariadi nápravu, mala by prísť o akreditáciu. Takto podobne postupovali na Západočeskej univerzite v Plzni, kde sa pred pár rokmi prevalil škandál s neoprávnene udelenými titulmi. Jej rektor následne vymenoval komisiu, ktorá tieto prípady preverila, niekoľkým absolventom nakoniec diplomy aj odobrali. Ako však upozorňuje Králiková, pri podvádzaní a plagiátorstve nejde vždy len o študentov, ale aj o pedagógov a vedcov.
Príkladom je dekan Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity, ktorý kompletne odpísal učebnicu zosnulého kolegu a vydal ju pod svojím menom. Keď na to Pravda vlani upozornila, z funkcie odstúpil. Pochybné diplomy za „expresne“ rýchle štúdium získali aj desiatky študentov Trenčianskej univerzity, kde sa škandál prevalil pred dvoma rokmi. Sú tiež známe firmy, ktoré seminárne, bakalárske či diplomové práce vytvoria na objednávku, a to už aj za 380 eur.