Riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay vymenoval ďalšie ohrozené lokality – Zohor, hradisko Zemplín, hradiská Zobor či Žibrica blízko Nitry. „Na každej známejšej lokalite sú stopy po vykrádačoch. Po burzách v zahraničí sa potom potuluje množstvo nálezov, ktoré sú zo Slovenska. Určite nejde o tisíce či desaťtisíce eur, ale jednoznačne o stotisíce, respektíve milióny.“
Veľký majetok sa neraz skrýva v drobnej minci. „Polícia vlani riešila páchateľa s cennou dácko-keltskou striebornou mincou, tetradrachmou z 1. storočia pred naším letopočtom,“ uviedol policajný hovorca Michal Slivka. Podobná minca sa pred tromi týždňami predala na aukcii v Bratislave za 8-tisíc eur. Ak detektorista vykope džbán plný takýchto mincí, je z neho milionár.
Archeológovia žiadajú zmeny v zákone o ochrane pamiatkového fondu. Nechcú však jeho sprísnenie, ale skôr zmiernenie vo vzťahu k vedcom. Archeológov podľa ich šéfa Ruttkaya brzdí byrokracia. Na povolenie používať detektor čakajú aj rok, preto ich detektoristi predbiehajú.
„Potrebujeme dosiahnuť stav, aby archeológ s licenciou mohol okamžite vykonať nevyhnutný prieskum. Dnes musí všetko najskôr nahlásiť na krajský pamiatkový úrad, ten urobí obhliadku a potom rozhodne. Stratený čas môže znamenať zničenie nálezu,“ dodal Ruttkay s tým, že archeológovia by mohli mať v prípade detektorov len ohlasovaciu povinnosť.
Pamiatkový úrad takejto novelizácii nie je naklonený. „Týmto by sa legalizovalo vyzdvihovanie nálezov pomocou detektora,“ mienila Renáta Glaser-Opitzová z referátu archeológie. Cestu vidí skôr vo zvýšení DPH za predaj detektora, možno aj v akomsi „zbrojnom pase“ na detektor. V radoch polície by sa podľa nej zišlo viac špecialistov. „Dúfam, že tak, ako majú na polícii zriadený odbor ochrany životného prostredia, rovnako bude zriadený aj odbor na ochranu kultúrneho dedičstva,“ dodala.
Riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko hovorí, že občas prídu ľudia s nálezom a nechcú zaň peniaze. „Už ich je oveľa menej, boja sa trestného stíhania,“ naznačil Števko.
Ministerstvo kultúry delenie detektoristov na zlých a dobrých neuznáva. „Všetci detektoristi sa dopúšťajú odborne neakceptovateľného konania, ktoré ničí kultúrne dedičstvo,“ upozornil Tomáš Michalík, špecialista na zákony týkajúce sa pamiatok. Najväčším prehreškom je podľa neho strata súvislostí. Nejeden detektorista predmet vykope a ide preč. Nezaujímajú ho črepy, kosti a ďalšie informácie. Práve všetky tieto detaily sú často významnejším vedeckým materiálom, ktorý môže mať ambíciu prepísať dejepis, podobne, ako je to v prípade plakiet z Bojnej.
„Do múzea sa dostane napríklad nelegálne vykopaná spona z rímskej doby. Tá však mohla pochádzať z pohrebiska, zo sídliska, mohla byť použitá ako obeta. Mohla dokladať obchodné kontakty. Tieto informácie však vie vyhodnotiť len archeológ,“ podotkol Michalík.
Všetky historické artefakty, ktoré sú v zemi alebo vo vode, patria štátu. Kto ich nájde, musí nález nahlásiť krajskému pamiatkovému úradu. Motiváciou môže byť nálezné – to je do výšky 100 percent z hodnoty nálezu. Istý nálezca z Nitrianskeho kraja našiel pri rekonštrukcii domu nádobu so vzácnymi mincami zo začiatku 18. storočia, za čo dostal v roku 2010 nálezné vo výške 6 900 eur. Ak by sa zistilo, že použil detektor, nedostal by nič.
Podľa polície operuje na Slovensku asi 1 000 detektoristov. Vlani zaznamenali šesť prípadov nelegálnej archeologickej činnosti. Menej významný prípad vyriešili policajti 50-eurovou pokutou, dvoch detektoristov obvinili. Páchateľom hrozí päťročné väzenie, pri závažnejších činoch to môže byť až desať rokov.