SOZA kritizujú aj hudobníci, ktorých zastupuje

Slovenský ochranný zväz autorský nečelí len kritike politikov a verejnosti, ale aj ľudí, ktorých má zastupovať. Po tom, čo vymáha peniaze od obce Pohorelá za to, že tam deti na podujatí zaspievali zopár ľudoviek, vychádzajú najavo aj spory v rámci organizácie.

06.06.2012 20:00 , aktualizované: 07.06.2012 08:12
koncert, hudobník Foto:
Ilustračné foto
debata (37)

Niektorí hudobníci, ktorých SOZA združuje, upozorňujú na nejasné rozdeľovanie vybraných financií a narábanie s nimi, nedostatočnú ochranu svojich autorských práv a ďalšie nedostatky. Vedenie organizácie všetky obvinenia odmieta.

Nespokojný je napríklad hudobný skladateľ a producent Oskar Rózsa. Organizáciu viní za to, že nedostal odmenu za majstrovstvá sveta v ohňostrojoch Pyronale 2010, kde na olympijskom štadióne v Berlíne pred množstvom divákov s orchestrom odohral svoju kantátu. „Nemci si vypýtali všetky potrebné podklady, ale nič som nedostal. Keď som to reklamoval v SOZA, oznámili mi, že Nemcom napísali list. Čo tak vybavia? To radšej do Nemecka vycestujem sám,“ povedal Pravde Rózsa.

Organizácii vyčíta, že nie je schopná zistiť, v akom stave sú záležitosti jej členov, nebráni ich záujmy. Keď napríklad so symfonickým orchestrom otváral novú štvrť Eurovea v Bratislave, preberala to televízia, ktorá to odvysielala ako záznam jeho koncertu. Autorovi za to však údajne nezaplatili a SOZA si to ani nevšimla. „Keby som to sám nereklamoval, nič by som nedostal. Ja som však muzikant, nie je mojou povinnosťou sledovať tieto veci. To má robiť SOZA, no tá to začne naháňať až vtedy, keď na to upozorním. Mali by monitorovať, kde sa hrá naša hudba, aby bránili naše autorské práva,“ pripomenul Rózsa.

Podľa informácií Pravdy nie sú s činnosťou SOZA spokojní ani iní hudobníci, vyjadrovať sa však nechceli. Viacerí už rezignovali a prestali sa o tieto veci zaujímať, alebo sa im už s vedením tohto občianskeho združenia nechce sporiť. SOZA je totiž jediná organizácia tohto druhu na Slovensku. Zmluvne zastupuje takmer dvetisíc hudobných autorov a vydavateľov, prípadne dedičov ich autorských práv. Spory v minulosti navyše ukázali, že SOZA dokáže kritiku tvrdo trestať.

Príkladom toho je gitarista a skladateľ Peter „Peci“ Uherčík, ktorý bol zrejme najväčším kritikom pomerov v organizácii. V októbri 2006 ho pre „znevažujúcu medializáciu poškodzujúcu záujmy SOZA“ spolu s hudobníkmi Mariánom Greksom a Antonom Kubasákom vylúčili. Rozhodcovská komisia, jeden z orgánov SOZA, ktorá rieši práve takéto vnútorné spory, Kubasákovi a Greksovi členstvo nakoniec vrátila. Uherčíkovi sa však pranierovanie tejto organizácie vypomstilo a naspäť ho už nezobrali.

Podľa zistení Pravdy niektorí členovia vedenie SOZA podozrievajú, že s peniazmi narába netransparentne. Pomerne dobre sú na tom údajne známi a často hrávaní umelci a skupiny, ktoré dostávajú slušné tantiémy, s ostatnými je to už horšie. Podľa výročnej správy mala SOZA v roku 2010 vlastné príjmy asi 7,6 milióna eur a náklady takmer 1,7 milióna. Zvyšok mali rozdeliť medzi jednotlivých členov. Niektorí však o tom pochybujú a tvrdia, že sa to nedá skontrolovať.

Nepochopiteľné je pre nich aj to, že im SOZA honoráre vypláca len raz do roka, v júli, hoci platby za ich autorské práva chodia priebežne počas celého roka. „Kde sú tie peniaze celý rok uložené? Ak ich SOZA drží na nejakých účtoch, kto za naše peniaze berie úroky?“ pýta sa člen SOZA, ktorý si neželal uviesť meno. Rovnako nejasné sú aj pravidlá ohodnocovania skladieb. Komisia im totiž prideľuje rôzne body, podľa ktorých autorov potom vyplácajú. Koľko bodov kto získa, je pritom na rozhodnutí komisie.

Sú však aj umelci, ktorí sa SOZA zastávajú. Upozorňujú, že je to neziskové združenie, ktoré má viaceré orgány – valné zhromaždenie a volené inštitúty ako 18-členný výbor, kontrolnú, zaraďovaciu a rozhodcovskú komisiu či grémium. „Každý z nás má pocit, že by mal byť za svoju prácu viac ocenený, že by mal dostať viac. Žiadne nedostatky som nepobadal, a keď sa aj niečo objavilo, vyriešili sme to,“ zhodnotil situáciu v SOZA džezový spevák Peter Lipa.

Textár, producent a manažér Martin Sarvaš si myslí, že SOZA nefunguje zle a koná v rámci zákona. „Vždy som bol rebel a som rád, keď sa veci hýbu, ale musí to mať racionálne jadro. V SOZA sa kríži veľa záujmov, mnohí autori sledujú vlastné ciele, sú tam rôzne tlaky a peňazí stále menej,“ priblížil Sarvaš. Za niektoré „krivdy“ si podľa neho môžu aj sami autori, keď napríklad vystúpia na akcii, ktorej organizátor to nenahlási SOZA. „Ak sa o to nepostará autor, ťažko čakať, že to organizácia ustriehne.“

Riaditeľ SOZA Vladimír Repčík tvrdí, že majú vypracovaný reklamačný poriadok a každú sťažnosť riešia. Ak má niekto z členov výhrady, má ich kde prezentovať. Uznáva, že bodovací systém skladieb je komplikovaný, ale tak ho schválili orgány SOZA. Organizácia podľa neho nie je ani povinná sledovať, kde sa hrajú skladby jej autorov. „To by sme ani nezvládli. Nie je to technicky možné, nemáme na to monitorovací systém. Spoliehame sa na hlásenia, ktoré nám v zmysle zákona posielajú médiá,“ hovorí Repčík.

Čo sa týka vyplácania peňazí autorom, aj zúčtovací termín raz za rok schválili orgány SOZA. Repčík však popiera, že by SOZA nejako zarábala vďaka peniazom svojich členov. „Sme nezisková organizácia viazaná svojím štatútom. Všetky peniaze, ktoré SOZA má alebo dostane, prerozdeľujeme autorom. My nekumulujeme zisk,“ bráni sa Repčík.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba