Foto: Andrej Barát
S nápadom prišiel starosta Karol Laboš. Dal z eurofondov zrekonštruovať miestny kaštieľ a v ňom sa malo zriadiť také to bežné obecné múzeum. „Priniesli mi starý pluh, rôzne poľnohospodárske náradie. Ale ja som povedal, že budeme mať niečo, čo inde na Slovensku nemajú – múzeum Kutuzova.“
Starosta priznal, že na začiatku bolo pramálo exponátov. Skoro nič, len zmienka v archívoch Nitrianskej župy, že vojvodca tu prenocoval medzi 15. a 17. decembrom v roku 1805. Práve sa vracal so zvyškami armády po porážke v bitke troch cisárov pri Slavkove.
„V dedine sa vôbec nič nezachovalo. Tak som začal oslovovať historikov. Keď sa o tom dozvedeli ruské inštitúcie, boli nadšení a sľúbili pomoc,“ pokracoval Laboš. A tak v Moskve teraz šijú uniformy Kutuzova a jeho vojakov. Exponáty prisľúbili pracovníci petrohradského múzea, ktorí si to tu nedávno boli obzrieť. Vystaví sa tu tiež unikátna mapa bojiska pri Slavkove, ktorú francúzski kartografi vypracovali priamo počas bitky.
„Odovzdali sme viaceré artefakty, sprostredkovali sme dokumenty z archívu ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Uvidíme, či zoženieme aj zbrane. Nie je jednoduché ich previezť cez hranice, hoci sú dobové,“ naznačil radca – vyslanec Ruskej federácie Gennadij Askaldovič.
V pondelok priviezol svoj príspevok do múzea aj výtvarník Alexander Kabanov. Ani si nestihol po dlhej ceste autom oddýchnuť a už nadšený starosta rozbaľoval na úrade jeho obraz – repliku diela od Anatolija Pavloviča Šepeljuka. „Trvalo mi to asi mesiac. Je tu zobrazený Kutuzov ako riadi armádu z veliteľského postu v bitke pri Borodine,“ upresnil umelec. Táto bitka znamenala obrat v Napoleonských vojnách. Z ťaženia proti Rusku sa zo 600-tisícovej armády vrátilo domov len 30-tisíc vojakov.
Rišňovské múzeum má priblížiť aj dianie na Slovensku počas Napoleonských vojen. „O tomto sa málo hovorí. Krajina vtedy trpela. Rakúsko muselo zaplatiť Francúzom reparácie, papierové peniaze stratili 80 percent svojej hodnoty. Zvyšovali sa ceny, nastala inflácia – dovtedy nevídaný jav,“ opisoval historik Ivan Mrva.
Výstava pripomenie aj Alexandrov pluk rakúskej armády. Vyberali sa do neho len muži z Nitrianskej župy, spomína ho v dielach aj Štúr. „Rakúska armáda uplatňovala národný princíp, vojsko bolo kompaktnejšie. Dôstojníci sa museli naučiť po slovensky. Väčšina z nich boli polygloti, ovládali plynule takmer všetky jazyky monarchie,“ dodal Mrva.
