„Európa sa posunula a môže byť dnes prínosom k takémuto svetu. Potrebujeme prísnejšie aj presnejšie podmienky pre fungovanie, pretože euro sa stalo svetovou menou,“ vyhlásil Figeľ v rozprave k medzinárodnej zmluve o Európskom mechanizme pre stabilitu (EMS), tzv. eurovalu. Kresťanskí demokrati k tejto téme podľa svojho lídra pristupujú realisticky, teda nie príliš skepticky ani optimisticky. „Nie je to o pocitoch, ale o zodpovednosti, slovenskej aj európskej,“ zdôraznil.
Pri praktickom fungovaní trvalého eurovalu by však podľa Figeľa mala mať spolurozhodovacie právomoci popri vláde aj parlament. KDH preto navrhuje doplňujúce uznesenie k medzinárodnej zmluve a nadväzujúcej vnútroštátnej legislatíve, na základe ktorého by parlament schvaľoval mandát ministrovi financií ako zástupcovi Slovenska k jednotlivým krokom v Rade guvernérov EMS.
Sulík: Európski toppolitici nemajú problém klamať a tárať
Európski toppolitici nemajú problém klamať a tárať. Vyhlásil to predseda opozičnej SaS Richard Sulík, ktorý v pléne kritizoval Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), tzv. trvalý euroval.
O jeho schválení by mali poslanci Národnej rady SR rozhodnúť už vo štvrtok. Sulík však svojich kolegov varoval, že ide o nenávratný krok, ktorý je nebezpečný pre Slovensko. „Keď raz dáme hlavu do slučky, už nebudeme vedieť urobiť nič,“ vyhlásil v pléne.
Kritizoval aj doterajšiu pomoc Grécku, ktorá sa podľa neho minula účinku a navyše poškodila grécku ekonomiku. V súvislosti s aktuálnymi problémami Španielska vyhlásil, že všetky španielske banky, ktoré majú byť zachránené, treba nechať skrachovať. Sulíkovi prekáža, že Slovensko má zachraňovať malé regionálne súkromné banky a skladať sa napríklad aj na plat neschopného šéfa španielskej Bankie.
„Toto je tá sociálna politika, ktorú Robert Fico sľuboval ľuďom pred voľbami? Ošklbať našich ľudí, aby sme španielskemu neschopnému bankárovi mohli prispieť na plat 10 000 eur denne? Toľko totiž zarába tento pán, ktorého vidíte na obrázku vysmiateho s pohárikom šampanského. Nehovoriac o ďalších 1,2 milióna eur odstupného, ktoré dostal za svoje skvelé výkony, že dostal Bankiu do krachu,“ obrátil sa na poslancov Sulík.
Šéf liberálov zdôraznil, že Slovensko by nemalo zachraňovať cudzie banky, keď si tie svoje zachraňovalo samo bez pomoci zahraničia. Španielsku by podľa neho stačilo, keby napríklad zvýšilo daň z benzínu. V súvislosti so španielskymi bankami zopakoval, že ide o regionálne súkromné banky, ktoré neohrozia európsky bankový systém a mali by skrachovať.
Sulík kritizoval aj samotné zavedenie eura, keďže podľa neho išlo len o politický projekt bez ekonomických predpokladov. Za zásadný problém eurozóny totiž nepovažuje to, že euro zdieľajú krajiny s rôznym dlhom, ale to, že spoločnú menu zdieľajú štáty, ktoré majú príliš rozdielnu mieru produktivity.
SDKÚ je za euroval, ale o zmenách má rozhodovať NR SR
Ako prvý v diskusii vystúpil Ivan Štefanec (SDKÚ), ktorý zdôraznil, že integrácia Slovenska do únie je príbehom úspechu a teraz sa treba rozhodnúť, či Slovensko má záujem chrániť svoju menu. Podotkol, že zmluve hovorí SDKÚ „áno“, ale chce, aby sa o každej pomoci rokovalo v parlamente. Zdôraznil, že pre záchranu únie sú dôležité štrukturálne zmeny, dodržiavanie pravidiel a zodpovedné gazdovanie.
Podporu tejto zmluve deklarujú parlamentné politické strany naprieč politickým spektrom, jedinou výnimkou je SaS, ktorá tento mechanizmus vytrvalo kritizuje a jeho schválenie označuje za ekonomickú vlastizradu. Obhajcovia eurovalu tvrdia, že eurozóne pomôže zachrániť spoločnú európsku menu, ktorú ohrozuje vysoké zadlženie viacerých členských krajín.
Lipšic za pôžičky z eurovalu žiada záruky, inak návrh nepodporí
Slovenská republika by mala požadovať za každú pôžičku z eurovalu určenú pre členskú krajinu eurozóny adekvátnu záruku. Navrhuje to nezaradený poslanec Daniel Lipšic s tým, že na rokovaní parlamentu prednesie návrh uznesenia, ktorým parlament vyzve vládu, aby vždy požadovala adekvátne záruky. Ak jeho uznesenie neprejde, on ani jeho kolegyňa Jana Žitňanská (nezaradená) ratifikáciu trvalého eurovalu (EMS) nepodporia. Podporu svojho návrhu s poslancami vopred dohodnutú nemá.
„Chápeme, že je potrebné v čase núdze pomáhať európskym krajinám, ale zdá sa mi, že musia platiť základné princípy spravodlivosti. Spravodlivé nie je, aby jeden z najchudobnejších štátov eurozóny poskytoval peniaze bohatším krajinám. Navrhujeme, aby súhlas Slovenska s trvalým eurovalom bol podmienený tým, že SR za každú jednu pôžičku dostane adekvátnu zábezpeku od krajín, ktoré budú prijímateľmi pomoci,“ vysvetlil Lipšic na tlačovej konferencii.
Ako príklad uviedol Fínsko, ktoré si v minulosti záruky za požičané peniaze vyrokovalo. „Myslím, že je to možné urobiť. Nehovoríme o malých peniazoch, ide o 4-tisíc eur na každú štvorčlennú rodinu. Ak si ktokoľvek z nás príde požičať do banky úver, banka mu požičia, iba ak poskytne zábezpeku,“ upozornil Lipšic.
Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto, ktorý sa stal súčasťou Lipšicovho ekonomického tímu, uviedol, že pomoc je potrebná, lebo nikdy nevieme, či ju my sami niekedy v budúcnosti nebudeme potrebovať. Upozornil však, že „Slovensko pred 11 rokmi poskytlo pomoc svojim bankám vo výške asi 12 percent nášho HDP, a to z vlastných zdrojov. Cudziu pomoc sme nepotrebovali,“ zdôraznil Barto s dôvetkom, že ide o španielske lokálne banky, čiže ich prípadný pád by globálne otrasy nespôsobil. „Nie je celkom jasné, prečo Španielsko žiada o pomoc. Preto chceme, aby verejnosť vedela o všetkých prípadoch pomoci,“ podotkol.