Navyše, v čase krízy sú eurofondy pre niektoré samosprávy často jediným spôsobom, ako pokračovať v projektoch na rozvoj.
„Menšie obce sú na pokraji prežitia a tie väčšie vlastné investičné projekty zastavili, lebo na to nie sú peniaze. Aj preto investujeme do európskych projektov, lebo je to jediné východisko rozvoja,“ hovorí primátor Dubnice nad Váhom Jozef Gašparík.
Dubnica za uplynulé tri roky získala na projekty z eurofondov približne 13,6 milióna eur. „Z väčších projektov sa nám podarilo kompletne zrekonštruovať dve základné školy s materskou školou, potom časť kaštieľa, kde je dnes múzeum a galéria,“ začína s vymenovávaním projektov primátor.
Hrdý je na projekt obnovy námestia. „Dubnica nemala poriadne námestie. Vyše 70 rokov sa tu len vyrábalo a mesto ako také a jeho centrum sa nerozvíjalo,“ hovorí Gašparík s tým, že obnova námestia, ktorej časť sa dokončila v decembri, má veľký ohlas najmä u mladých. Po skončení majstrovstiev sveta v hokeji tam davy fanúšikov vítali aj štyroch strieborných hokejistov, odchovancov Dubnice.
„Teraz sme kolaudovali zariadenie pre seniorov s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. V Trenčianskom kraji bude unikátne. Spustiť by sa malo od augusta. A dokončuje sa aj ďalšie zariadenie pre seniorov,“ dodáva primátor. V zozname projektov financovaných z eurofondov pokračuje menšími projektmi verejného osvetlenia, čiastočnej rekonštrukcie domu kultúry či projektmi cezhraničnej spolupráce s Českou republikou. „A bolo by toho viac, keby nám schválili projekt zberných dvorov a triedenia odpadu,“ hovorí. Do budúcnosti majú nachystané aj ďalšie projekty na rozvoj zdravotníckych služieb a mestskej polikliniky.
Práve program zdravotníctva podľa hovorcu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andreja Králika patrí k tým, kde Slovensko v rámci rozpočtu EÚ nastaveného do roku 2013 vyčerpalo už takmer všetky vyčlenené financie. Celkovo však Slovensko zatiaľ využilo len približne 30 percent z 11,7 miliardy eur vyčlenených na roky 2007–2013. Najviac financií zo štrukturálnych fondov bolo pritom určených na ochranu životného prostredia a zmiernenie klimatických zmien (5,5 miliardy).
V oblasti odpadového hospodárstva má však štát podľa primátora Fiľakova Jaromíra Kaličiaka veľké resty. Ani Fiľakovu nedávno neprešiel projekt na vytvorenie kompostoviska. „Údajne pre nedostatok financií,“ hovorí primátor. Mesto zatiaľ využilo peniaze z eurofondov napríklad na obnovu zariadenia miestnej školy, revitalizáciu parku, budovanie cyklotrasy, rekonštrukciu vlastivedného múzea. Za peniaze z eurofondov bol čiastočne obnovený hrad, ale mesto by potrebovalo dať urobiť archeologický prieskum, aby sa postupne mohla sprístupniť verejnosti jeho väčšia časť.
„Vo všeobecnosti je problém s eurofondmi vo veľkej byrokracii, ktorú sme si v štáte dodatočne vymysleli sami,“ hovorí Kaličiak. Navyše samosprávy si pri europrojektoch musia brať úvery, pretože platby za postupnú realizáciu prichádzajú neskôr. „Samosprávy sa tak zadlžujú, splácajú úvery a projekt ešte nie je dokončený,“ vysvetľuje.
Podľa Andreja Králika zo zastúpenia Európskej komisie v záujme lepšieho čerpania fondov by štát mal tiež posilniť pravidlá transparentnosti a obmedziť fluktuáciu úradníkov v dôsledku politických cyklov.