V parlamente diskutujú o referende, kritizujú Šebeja, že straší Hitlerom

, 29.06.2012 11:07, aktualizované: 11:59
referendum
Ilustračné foto Autor:

Zmäkčovanie podmienok pre platnosť referenda nie je dobrou myšlienkou, myslí poslanec František Šebej (klub Most-Híd). V parlamentnej rozprave kritizoval návrh novely Ústavy SR od poslancov za OĽaNO, ktorým chcú zrušiť kvórum pre platnosť referenda. Pomohol si viacerými príkladmi, keď väčšina ľudu v referende drvivou väčšinou schválila zlé a škodlivé rozhodnutie.

„Keď otcovia zakladatelia debatovali o ústavnom základe USA, hlavné čoho sa báli, je tyrania väčšiny. Väčšina nie je múdra, nikde v štatistickej väčšine sa nenachádza ani štipka múdrosti,“ varoval.

Poslanec upozornil, že práve referendom si Napoleon nechal u Francúzov pre seba potvrdiť funkciu prvého konzula a vzápätí Európou zatriasli jeho dobyvačné vojny. Poukázal aj na referendum, ktorým v roku 1934 Benito Mussolini zaviedol v Taliansku fašizmus. Napokon pripomenul štyri referendá Adolfa Hitlera, ktorý si v tridsiatych rokoch 20. storočia drvivou väčšinou Nemcov nechal postupne odobriť vystúpenie zo Spoločnosti národov, uzurpovanie moci, obsadenie demilitarizovaného Porýnia a napokon aj anšlus Rakúska.

Posledné dobré referendá Šebej nachádza v antických Aténach, kde slobodní muži na agore rozhodovali o tom, či Atény vyhlásia nepriateľom vojnu. „Hlasovali s tým, že prevzali zodpovednosť – kto hlasoval za, do tej vojny išiel ako vojak. To sa mi páči, čokoľvek iného sa mi nepáči,“ povedal v pléne. Čas venoval aj popisu slovenských referend vrátane pokusov o skrátenie volebného obdobia, zákaz privatizácie strategických podnikov alebo preukazovanie pôvodu peňazí použitých pri privatizácii. Nazdáva sa, že ľud nemožno zaťažovať parciálnymi, komplexnými rozhodnutiami, preto bolo podľa neho nerozumné pýtať sa občanov v írskom referende na názor na Lisabonskú zmluvu.

„Strašenie, strašenie, strašenie,“ zhodnotil obsah Šebejovho vystúpenia predkladateľ novely Igor Matovič (OĽaNO). Označil ho za typického elitárskeho politika, ktorý názory ľudí rešpektuje iba vtedy, keď mu dajú moc. Príklady o Mussolinim, Hitlerovi a Napoleonovi považuje Matovič za perfídnu manipuláciu s cieľom zdiskreditovať inštitút referenda. „Vy ste automaticky podsúvali tejto sále a ľuďom, že dôsledkom referenda sú len zvolení diktátori,“ odkázal Šebejovi. Podotkol však, že zákaz referenda o predčasných voľbách nie je zlá myšlienka.

Jozef Viskupič (OĽaNO) Šebejovi oponoval, že Hitler sa do kresla kancelára dostala na základe slobodných parlamentných volieb a udalosti v Nemecku poukazujú skôr na nedostatky demokracie ako takej, nie referenda. „Ak je referendum vykonávané v neslobodných podmienkach, tak tento argument nesedí,“ poznamenal. Argument Hitlerom nevonia ani Ľubošovi Blahovi (Smer). „Hitler vyhral voľby. Zrušíme preto voľby?“ položil otázku Šebejovi. Podobne argumentoval aj Juraj Miškov (SaS). „Referendum nemôže za to, že ho Mečiar alebo Hitler zneužili, rovnako ako voľby nemôžu za to, že zrodili Mečiara alebo Hitlera,“ povedal.

Martin Chren (SaS) Šebeja upozornil, že v súčasnosti sú voliči vďaka dostupnosti informácií oveľa lepšie informovaní ako v minulosti. „Účasť vo voľbách síce klesá, ale tí, čo chodia, majú oveľa viacej informácií,“ podčiarkol s dodatkom, že Šebej sa svojim príspevkom ukázal ako elitár. Poslanec odvetil, že za elitára sa nepovažuje. „Ak si myslíte, že v súčasnosti sú voliči lepšie informovaní ako v minulosti, tak si myslím, že trpíte ilúziou,“ podotkol.

SaS chce spájať referendum a voľby

Strana SaS podporí návrh OĽaNO na zrušenie 50-percentného kvóra pre platnosť referenda, volá však aj po zmenách v spôsobe vykonania plebiscitu a vo vyhlasovaní jeho výsledkov.

Liberáli by privítali, keby sa referendum konalo vždy v deň celoštátnych volieb. „Či už parlamentných, samosprávnych, prezidentských alebo do Európskeho parlamentu. Spojenie volieb a konania referenda ušetrí nemalé finančné prostriedky,“ vysvetlil šéf klubu SaS Juraj Miškov.

Riešiť treba podľa neho aj záväznosť výsledkov referenda. „Ústava dnes stanovuje, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon. Tu však narážame na problém hlasovania v parlamente,“ upozornil Miškov.

Zdôraznil, že pokiaľ sa nechceme dotknúť spôsobu výkonu poslaneckého mandátu, nie je možné donútiť poslancov hlasovať v súlade s prijatým výsledkom referenda. „Poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia a nie je možné im v súvislosti s hlasovaním udeľovať príkazy,“ objasnil Miškov.

Poukázal na to, že aby boli teda výsledky referenda vyhlásené ako zákon, musí sa na tom parlament uzniesť. A to závisí od hlasovania, v ktorom každý poslanec hlasuje slobodne. Podľa Miškova by bolo potrebné upraviť aj túto oblasť. „Povedzme vyhlasovaním výsledkov referenda formou zákona automaticky v Zbierke zákonov a podobne,“ uviedol.

Komplexné riešenie problematiky referenda by malo podľa Miškova napomôcť sfunkčneniu tohto nástroja a dať tak ľuďom väčšiu možnosť podieľať sa na správe vecí verejných. „Naším spoločným cieľom by malo byť prinavrátenie dôvery občanov k politike, k politikom, posilnenie demokratického charakteru nášho štátu a intenzívnejšie zapojenie našich spoluobčanov do rozhodovania o správe vecí verejných,“ obrátil sa Miškov na poslancov OĽanO.

„Dá sa diskutovať o znížení kvóra referenda, ale tento návrh ako je urobený, to nerieši,“ reagoval na návrh OĽaNO Anton Martvoň zo Smeru. Poslancovi by sa pozdávalo zavedenie povinnej účasti na referende, alebo motivovanie ľudí k účasti pomocou rôznych nástrojov. „Možno ísť cestou daňovej odpočítateľnej položky pre tých, ktorí sa zúčastnia na referende,“ uviedol príklad. Zároveň zdôraznil, že diskutovať o zmenách sa dá, ale treba dbať na to, aby sa neznížila dôležitosť referenda ako takého.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku