Zdravotné poisťovne sa tomu bránia a lehoty zverejňovať nechcú, kým im to neprikáže zákon. Ministerstvo zdravotníctva však mieni čakať, kým mu potrebu zmeniť zákon ukáže prax.
Práve postavenie ľudí v poradovníkoch je stále jedným z miest, kde sa v zdravotníctve objavuje korupcia a ľudia sa snažia cez rôzne sponzorské dary posunúť v nich vyššie. Zdravotné poisťovne totiž zatiaľ musia na webových stránkach informovať len o tom, aké pravidlá platia pri zostavovaní poradovníkov a svojmu poistencovi musia oznámiť jeho číslo v poradovníku. Informácie o čakacích lehotách v iných nemocniciach ľudia zháňajú po „vlastných linkách“.
„Pacient nevie, či naozaj čaká preto, lebo je niekto pred ním, alebo preto, že to nevie ovplyvniť,“ hovorí Milan Lopašovský z Asociácie na ochranu práv pacientov. Zverejnenie čakacích listín pokladá v transparentnej spoločnosti za normálne a dodáva, že výskum, ktorý robila Medzinárodná pacientska asociácia, ukázal, že na Slovensku je práve parameter „akceptovanie voľného času pacienta“ najkritickejší.
Ivan Králik z Trenčína čakal na operáciu bedrového kĺbu dva roky. Absolvoval ju začiatkom tohto roka v trenčianskej fakultnej nemocnici. „Možno by som sa dostal na operáciu o niečo skôr, ale situáciu mi skomplikoval najskôr zápal mandlí a potom štrajk lekárov. Viacerí pacienti z tohto regiónu, ktorí nechceli čakať dva roky, odchádzali na operáciu do iných nemocníc, najmä do Ružomberka,“ vraví 57-ročný pacient.
Ján Hlačok z Malej Čalomije v okrese Veľký Krtíš čakal zase na výmenu bedrového kĺbu šesť mesiacov. „V nemocnici v Martine sme boli na jeseň v roku 2009. Najbližší voľný termín na operáciu mali v apríli nasledujúceho roku,“ konštatoval 52-ročný Hlačok.
Podľa hovorkyne najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dany Gašparíkovej závisí dĺžka čakania od nemocnice a ochorenia. „Priemerná čakacia lehota na plánované zákroky je tri až šesť mesiacov,“ hovorí Gašparíková. Okrem výmeny bedrového kĺbu sa najdlhšie čaká na operáciu kolenného kĺbu a niektoré operácie srdca.
Vláda sa v Národnom programe reforiem, ktorý schválila v máji, zaviazala, že zabezpečí, aby zdravotné poisťovne zverejňovali čakacie lehoty v jednotlivých nemocniciach. Pacient by si tak mohol porovnať jednotlivé zariadenia a vybrať si to, ktoré mu vyhovuje z hľadiska dĺžky poradovníka. Úpravu zákona ale nik nechystá.
„Právny predpis týkajúci sa čakacích listín je účinný od 1. januára 2010. Po novelizácii od júla minulého roka uplynul pomerne krátky čas na overenie novely v praxi a ak súčasná situácia ukáže potrebu aktualizácie, ministerstvo zdravotníctva k nej pristúpi,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.
Zástupcovia poisťovní zhodne tvrdia, že ak sa povinnosť zverejňovať čakacie listiny zakotví v legislatíve, budú postupovať v súlade so zákonom. „Union zdravotná poisťovňa vedie zoznamy poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Na žiadosť poistenca ho informujeme o poradí v zozname. Taktiež na požiadanie poistenca sme sa aktívne informovali u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o dodržiavaní poradia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Čakacie lehoty nezverejňujeme, pretože to zákon neukladá ako povinnosť pre zdravotné poisťovne,“ vysvetľuje revízna lekárka Unionu Dagmar Gajdošová. Podobne postupujú aj ostatné zdravotné poisťovne.
Milan Lopašovský považuje takýto prístup poisťovní za nedostatočný. „Poisťovne nakladajú s peniazmi poistencov. Je v ich záujme, aby boli ich poistenci spokojní a mali by si navzájom konkurovať v kvalite poskytovaných služieb. Myslím si však, že to nerobia. Ak nechcú zverejňovať čakacie lehoty len z dôvodu, že im to neukladá zákon, vnímam to tak, že im veľmi nezáleží na tom, čo si ich klienti myslia,“ dodáva.
Ak pacientovi hrozí, že by mal čakať dlhší čas, pokúša sa to riešiť niekoľkými spôsobmi. „Buď sa snaží zmeniť poisťovňu, alebo nemocnicu. Zo zákona však môže zmeniť zdravotnú poisťovňu len raz do roka. To sa nám nezdá normálne, hlavne, ak mu iná poisťovňa dokáže zabezpečiť skorší prístup k výkonom. Ďalšia možnosť riešenia takej situácie je ísť do zahraničia, prípadne pohľadať formu platby,“ hovorí Lopašovský.
Myšlienka zaviesť poplatok za prednostné umiestnenie v zozname podobne ako poplatok za vyšetrenie na presný termín tu už bola. Nepresadila sa však, pretože sa nenašla dohoda na jeho výške poplatku a problémom bolo aj určiť rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti.