Väčšina politikov na štátnych manažérov nemá

Pokiaľ ide o najbohatších politikov, na prvých miestach rebríčka zostali tí istí ako vlani. Vedú ho členovia Smeru Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Počiatek okrem platu poslanca zarobil takmer 900-tisíc eur, Kaliňák si predajom akcií rozšíril majetok o viac ako 330-tisíc eur.

Medzi najlepšie zarábajúcich politikov patrí aj šéf kresťanských demokratov Ján Figeľ. Tomu okrem platu ministra 51-tisíc eur pribudlo na konte aj 120-tisíc eur za pôsobenie vo funkcii eurokomisára. Slušne si privyrobili aj poslanci Gábor Gál (Most-Híd), ktorý mal okrem poslaneckého platu ešte advokátsky príjem 90-tisíc eur, a Miroslav Beblavý (SDKÚ) s ďalším príjmom 71-tisíc eur.

Ako sú na tom s majetkom noví členovia vlády minister spravodlivosti Tomáš Borec a šéf hospodárskeho rezortu Tomáš Malatinský, Národná rada zatiaľ nezverejnila. Majetkové priznania odovzdali Národnej rade až po nástupe do vlády, a preto sa zatiaľ spracúvajú.

Vyšší plat ako niektorí ministri či bývalá premiérka Iveta Radičová má aj zopár sudcov. Napríklad Daniel Hudák z Najvyššieho súdu vo svojom priznaní uviedol, že ako sudca zarobil viac ako 61-tisíc.

Napriek tomu, že verejní činitelia majú povinnosť každoročne zverejňovať majetkové priznania, je takmer nemožné dopátrať sa, aký veľký majetok v skutočnosti majú. Ak nie sú ochotní sami informovať, zákon ich k tomu nedonúti. Stačí totiž, ak v priznaní uvedú, aké boli ich príjmy, či vlastnia dom, auto alebo pozemok. Bez udania jeho konkrétnej hodnoty. Nemusia prezradiť ani to, z akých aktivít im plynú tisícky eur ako vedľajší príjem.

„Zákon vytvára len minimálny štandard, verejní funkcionári môžu ísť v rámci politickej kultúry pokojne aj ďalej,“ hovorí Vladimír Pirošík, právnik a externý spolupracovník Transparency International Slovensko.

Rekordérom, čo sa týka príjmu za verejnú funkciu, je bývalá šéfka Slovenskej pošty Marcela Hrdá. Okrem platu viac ako 25-tisíc eur si na svoje konto pripísala 642-tisíc eur. „Odmeňovanie členov predstavenstva a Dozornej rady Slovenskej pošty je v súlade s uznesením vlády, ktorým boli schválené pravidlá odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu. Deklarované iné príjmy za rok 2011 pani Hrdej boli aj z iných zamestnaní, funkcií alebo iných aktivít nielen zo Slovenskej pošty,“ reagovala hovorkyňa štátneho podniku Andrea Pivarčiová.

Dobre vlani zarobil aj šéf štátnej mincovne v Kremnici Vlastimil Kalinec, vyše 130-tisíc eur.

To, že v niektorých prípadoch majú manažéri v štátnych podnikoch vyššie príjmy ako členovia vlády a poslanci, nemusí byť podľa Pirošíka automaticky problém. „Využívanie motivačných prvkov bežných v súkromnom sektore môže byť v poriadku. Verejnosť ale, samozrejme, musí vedieť, aký je príjem zo štátnych prostriedkov. Navyše, čomu nebráni zákon, môže zabrániť hanba,“ hovorí s tým, že práve etika by aj pri súčasných zákonoch mohla viesť manažérov k zverejňovaniu príjmov aj bez toho, aby sa toho dožadoval premiér alebo médiá.

Zároveň pripúšťa, že zákony v súčasnosti nie sú celkom jednoznačné v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa štátnych podnikov. Kým totiž členovia predstavenstva Transpetrolu majetkové priznania zverejňovať musia, napríklad pri SPP už nič také neplatí, pretože štát nie je jeho stopercentným vlastníkom. „Tu si viem predstaviť drobnú legislatívnu zmenu,“ dodáva s tým, že k riešeniu by mohlo dôjsť napríklad v rámci pripravovanej novely infozákona.

Kabinet Roberta Fica sľubuje, že majetkové priznania zmení tak, aby boli presnejšie. „Ambíciou vlády je v rámci očisty verejného života spresniť majetkové priznania verejných funkcionárov,“ tvrdí šéf tlačového oddelenia Úradu vlády Erik Tomáš. Na zmenu zákona je však potrebná ústavná väčšina a tú Smer nemá.

Beblavý tvrdí, že už rokoval s Kaliňákom, ktorý má zmenu zákona pripraviť. Ak bude súhlasiť s návrhmi, ktoré pripravuje spolu s mimovládnymi organizáciami, je opozičný poslanec ochotný za zákon zdvihnúť ruku. „Chceme, aby zmena riešila zmysluplné veci ako nezrovnalosti v majetku politikov,“ reagoval Beblavý.

Českí politici podávajú podrobnejšie majetkové priznania ako slovenskí verejní činitelia. Verejnosť sa z nich dozvie nielen za aké peniaze kúpil politik dom alebo auto, ale aj kto najviac dlhuje bankám či aký majetok predal, alebo aké dividendy z firiem, kde je akcionárom, každý rok dostáva.