Netrvalý pobyt
Obce sa sťažujú predovšetkým na to, že novousadlíci z mesta neprispievajú na ich chod, hoci využívajú všetky služby, za ktoré obec platí – cesty, škôlky či školy.
„Postavia si na dedine dom, užívajú si tu život, no neprihlásia sa k nám na trvalý pobyt a dedina tak z ich daní nedostane ani cent,“ hovorí Rudolf Bakoš, starosta Zavaru, satelitu Trnavy. Odhaduje, že v ich obci s 2 200 obyvateľmi je asi 500 ľudí, ktorí tu bývajú, ale neprihlásili sa na trvalý pobyt. „To predstavuje na daniach zhruba 80-tisíc eur ročne. Z toho by sme vedeli vymeniť osvetlenie, zrekonštruovať chodníky…“
Podobne je to aj v Ivanke pri Dunaji, ktorá je asi 15 kilometrov od centra Bratislavy. Obec má vyše 6 000 obyvateľov a podľa starostky Magdalény Holcingerovej okolo 400 nehnuteľností obývajú ľudia, ktorí sa sem prisťahovali z mesta, ale trvalý pobyt tu nemajú. „Je to 800 až 1 000 ľudí, čo by pre náš rozpočet znamenalo asi 210-tisíc eur ročne.“ Keby ich obec mala, nemusela by si zobrať úver vo výške 430-tisíc eur na nadstavbu školy, ktorú bolo treba zväčšiť práve pre zvýšenie počtu obyvateľov.
Problém je aj s preplnenými škôlkami, preto zaviedli pravidlo, že prijmú len deti obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt. „Aj tu nám však prešli cez rozum. Prihlásia na pobyt len svoje deti,“ dodala starostka.
Zlé kohúty a vysoké ploty
Napätie medzi starousadlíkmi a novoprišelcami však vzniká aj z oveľa triviálnejších dôvodov. A obe strany sa so svojimi sťažnosťami obracajú aj na miestne úrady. Prichádzajú s tým, že susedovi pes šteká, že sliepky a svine zapáchajú, že skoro ráno zvonia kostolné zvony… Iniciatívnejší sťažovatelia prídu na úrad rovno s návrhom nového všeobecne záväzného nariadenia, ktoré obmedzuje počet hospodárskych zvierat. V Ivanke pri Dunaji podobný návrh museli stiahnuť po tom, čo ho prokurátor napadol a označil za protiústavný.
„Boli tu napríklad pripomienky, že ráno o štvrtej niekomu kikiríka kohút. Tak sme sa dohodli, že majiteľ skúsi toho kohúta zatvárať,“ hovorí starosta Bieleho Kostola pri Trnave Jozef Adámek. Pôvodným obyvateľom sa zase podľa Adámka nepáčia pribúdajúce vysoké ploty, vraj typický znak pre ľudí z mesta. „Nepáči sa nám to. Ľudia, ktorí sa prisťahujú, si postavia dvojmetrové a vyššie ploty. Už od začiatku sa vytvárajú bariéry. Kedysi si susedia cez plot naliali, podali koláč,“ hovorí.
Práve oddeľovanie plotmi považuje sociologička Katarína Moravanská za najväčšie negatívum, ktoré postupne vedie aj k strate sociálnej súdržnosti v obci. Hoci satelitné bývanie nehodnotí ako celkovo negatívny jav, odlišnosť spôsobu života prisťahovaných a starousadlíkov považuje za možný zdroj sociálnych napätí a konfliktov, najmä ak je ročný prírastok obyvateľov na dedinách, ktoré zažívajú boom sťahovania, priveľký. „Problémy sa objavujú najmä tam, kde sú prírastky veľké. V obci s prírastkom asi 100–120 sa podľa názorov obyvateľov úplne zmenil ráz dediny, vznikla anonymita. Zvýšila sa kriminalita, bol nárast rozvodovosti. Faktory, ktoré v obci skoro vôbec neexistovali,“ dodala Moravanská.
Sťahovanie bude pokračovať
Trend sťahovania z miest do okolitých dedín však bude napriek výhradám oboch strán podľa sociologičky pokračovať. „Z miest sa viac obyvateľov odsťahuje ako prisťahuje. A v obciach je to naopak, tam viac ľudí sťahovaním pribúda. Je to dlhodobý trend,“ hovorí Moravanská. V roku 2008 bol migračný vrchol, v roku 2009 došlo k miernemu poklesu sťahovania. „Od roku 2010 to stále stúpa,“ doplnila. Tento jav sa však netýka celého Slovenska, stále je dosť dedín, ktoré kvôli prestarnutému obyvateľstvu alebo vysokej nezamestnanosti vymierajú. Výnimku v prípade miest zas tvorí Bratislava, do ktorej pribudne sťahovaním každý rok asi 1 000 obyvateľov.
Podľa realitných maklérov to súvisí aj so zlou dopravou v satelitoch. Ľudia, ktorí sa pred piatimi rokmi odsťahovali za hranice hlavného mesta, sa teraz vracajú späť. „Je to kvôli doprave a aj deťom. Dochádzanie je problém. Dopravné lieviky sa tvoria v smere od Modry, Dunajskej Lužnej, zo Záhoria,“ vysvetľuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomír Kardoš. Ak sa však podľa neho postaví nultý obchvat Bratislavy, ľudia začnú opäť prúdiť do satelitov.