O charitu má záujem len tretina poslancov

24.07.2012 13:35
Národná rada, NRSR, parlament
Zo všetkých 150 oslovených poslancov parlamentu odpovedalo Pravde len 53. Pre zaujímavosť: 14 poslancom neboli otázky doručené na poslanecký mail väčšinou pre preplnenú schránku. Autor:

Väčšina poslancov parlamentu nepovažuje za potrebné hovoriť o svojom postoji k charite a neziskovým organizáciám. Pravda oslovila 150 poslancov Národnej rady s otázkou, koho podporujú prostredníctvom dvoch percent z daní a či pravidelne, alebo nepravidelne prispievajú aj na nejaké zbierky alebo iné charitatívne projekty. Odpovedalo len 53 z nich.

Dve percentá z dane dali neziskovým organizáciám takmer všetci, od ktorých sme dostali odpovede. Výnimkou bolo len niekoľko poslancov – Ľubomír Vážny a Darina Gabániová, obaja zo Smeru, nechali dve percentá radšej štátnemu rozpočtu.

Vážny tak urobil len tento rok, pretože „aj štát má nedostatok daňových príjmov“, pravidelne však prispieva na zdravotne postihnutých občanov. Gabániová dve percentá vždy necháva pre štátny rozpočet a finančne „až na maličkosti“ neprispieva do nijakej zbierky či na nejaký projekt.

Dve percentá pre nejakú neziskovú organizáciu nedal tento rok ani šéf parlamentného výboru pre financie a rozpočet Daniel Duchoň (Smer). „Za minulý rok som nemal zdaniteľný príjem,“ uviedol s dodatkom, že v minulosti dve percentá poukázal viacerým neziskovým organizáciám, ktoré sa „zaoberajú športom a pod.“. Lucia Žitňanská (SDKÚ) dve percentá „väčšinou poukazuje“, Jana Laššáková (Smer) zas dve percentá poukáže „na budúci rok“, tento rok prispela finančne na hračky a iné školské potreby v istej materskej škole.

Materským a základným školám poukazuje dve percentá zo svojich daní veľká časť poslancov, ktorí na naše otázky odpovedali. Niektorí tak robia preto, lebo podporu školstva považujú za osobnú prioritu a každý rok poukazujú dve percentá inej škole, viac poslancov však takto podporuje školu, do ktorej chodia ich deti.

Podľa Igora Polakoviča z Centra pre filantropiu je to prirodzený jav. „Ľudia poukazujú financie väčšinou organizáciám, ktoré sú im nejako blízke alebo sú to organizácie, ktoré riešia niečo v prospech komunity. Aj preto sú príjemcami často školy a škôlky,“ hovorí. Prekvapila ho skôr skutočnosť, že na otázky neodpovedala väčšia časť poslancov.

Väčšina poslancov prostredníctvom dvoch percent alebo vo forme finančných a nefinančných príspevkov podporuje aj športové kluby či folklór v regiónoch, z ktorých pochádzajú, prispievajú na liečbu onkologických ochorení a pomoc onkologickým pacientom a ich rodinám, detským domovom, zdravotne postihnutým či starším.

Pre bývalého ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála (SaS) je srdcovou záležitosťou futbalový klub Inter Bratislava. „Už tretí rok po sebe venujem 2 % zo zaplatenej dane mladým športovcom, futbalistom v Interi Bratislava. Pred troma rokmi ma záchrana tohto klubu stála spolu s ďalšími obetavými ľuďmi množstvo času, energie aj vlastných peňazí,“ hovorí terajší poslanec.

Na druhú otázke Pravdy, či pravidelne, alebo nepravidelne prispieva aj do nejakých zbierok, alebo na iné charitatívne, alebo rozvojové projekty, odpoveď neprišla. Na otázky sme však nedostali odpoveď napríklad ani od bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika.

Fakt, že nielen poslanci, ale väčšina ľudí poukazuje dve percentá z daní školám, športovým klubom, folklórnym súborom je podľa Marcela Zajaca z Ekofóra prejavom rakúsko-uhorského dedičstva. „Historicky je pre Slovákov prirodzenejšie pomôcť skôr sám sebe a rodine ako niekomu inému, koho nepoznám,“ hovorí. Prejavuje sa to podľa neho aj v závetoch. Dary charite nie sú bežné, väčšina dedičstva na Slovensku prechádza vždy na príbuzných bez ohľadu na to, aké sú v rodine vzťahy.

Podobne je to podľa neho s podporou zdravotníckych projektov. Skutočnosť, že mnohí prispievajú organizáciám, ktoré pracujú s onkologickými pacientmi, ako je Dobrý anjel, Liga proti rakovine či Červený nos, súvisí podľa neho aj s tým, že takmer každá rodina má skúsenosť s onkologickou chorobou.

Polakovič by od poslancov očakával, že budú väčší vizionári. „Šport je dôležitý, ale problematika Rómov alebo životného prostredia, ktoré určujú, ako bude táto krajina vyzerať o 20–30 rokov, sú dosť dôležité témy na to, aby boli v zornom uhle poslancov. Ochrana životného prostredia však nie je na Slovensku populárna téma,“ povedal Polakovič v reakcii na to, že ekologické združenia alebo tie, ktoré sa zaoberajú podporou vylúčených komunít, nepatria ani u poslancov k hitom.

V menšej miere sa našli aj poslanci, ktorí podporujú ochranu životného prostredia či ľudí na okraji spoločnosti. Dve ekologicky zamerané občianske združenia pravidelne podporuje napríklad bývalý minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd). Občianskemu združeniu na pomoc bezdomovcom poukázal dve percentá Mikuláš Huba (OĽaNO), ktorý zároveň podporuje projekty na ochranu prírody, organizácie na ochranu ľudských práv a nepravidelne prispieva aj na pomoc v rozvojových štátoch. Štefan Kuffa (OĽaNO) zas dlhoročne pomáha zariadeniu v Žakovciach, ktoré vedie jeho brat a stará sa o ľudí na okraji spoločnosti. Rómskemu občianskemu združeniu v Žarnovici stabilne pomáha poslankyňa Viera Šedivcová (Smer), ktorému dáva aj svoj plat poslankyne mesta.

Práve poslanci s viacerými platmi by podľa občianskych aktivistov mali charite venovať o niečo viac. „Ak dostávajú dva platy, a ešte k tomu z verejnej sféry, jeden by mali buď odmietnuť, alebo ho určite venovať na dobročinnú vec. Malo by to patriť k slušnému správaniu politika,“ myslí si Polakovič. Tri platy má Otto Brixi (Smer) a pravidelne „už takmer týždenne“ prispieva na sociálne, športové a charitatívne projekty košických organizácií. Poslanec a martinský primátor Andrej Hrnčiar zas pravidelne prispieva na rôzne športové, sociálne a charitatívne projekty, väčšinou rodinám v núdzi.

Pravidelne prispieva na rôzne zbierky, projekty či konkrétnym ľuďom väčšina poslancov, ktorí odpovedali na otázky Pravdy. Menej bolo tých, čo uprednostňujú vecné dary, respektíve prispievajú nepravidelne podľa toho, kto ich osloví, „intuitívne“, „čas od času“, „v rámci svojich možností“, „skôr nepravidelne“ či „príležitostne“.

Polakovič v tejto súvislosti pripomína, že pravidelná podpora je účinnejšia. „Pravidelná podpora nejakej témy, charity, neziskovej organizácie má väčší efekt ako jednorazová podpora, príspevok na zbierku, prípadne väčší dar nejakej organizácii. Účinnejšie je, keď si človek zriadi trvalý príkaz a nejaký projekt alebo organizáciu podporuje 5–10 eurami mesačne, v prípade poslanca by som očakával aspoň 20–50 eur. Keď si zriadi trvalý príkaz na dve-tri neziskovky, pomôže viac ako tým, že jednej poukáže dve percentá a ďalšej prispeje v zbierke,“ myslí si Polakovič.

Chyba je však podľa neho aj na strane mimovládok, že o tomto systéme podpory málo hovoria. Pravidelné posielanie peňazí a prispievanie na prácu a fungovanie organizácie je pritom podľa neho trend, ktorý bežne funguje v zahraničí.

Komu dávajú ľudia 2 % z dane

*** vlani získali neziskové** organizácie cez poukázanú daň takmer 42 milióny eur, čo je o vyše 2 milióny eur menej ako v roku 2010
*** podľa prieskumu agentúry TNS** z roku 2010 možnosť poukázať 2 % z dane neziskovým organizáciám chcela využiť tretina opýtaných (35,7 %), skôr ľudia s vyšším vzdelaním
*** vyše štvrtiny opýtaných** plánovalo podporiť oblasť školstva, mládeže a vzdelania (26,5 %)
*** takmer každý piaty** plánoval podporiť ochranu a podporu zdravia (17 %) a pomoc občanom so zdravotným a iným postihnutím (15,9 %)
*** najmenej ľudí** sa chystalo podporiť vedu a výskum (0,4 %), ochranu ľudských práv a ochranu kultúrnych a duchovných hodnôt (po 2,3 %), ako aj sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva (3,4 %)
*** najväčšími prijímateľmi** poukázanej dane sú nadácie založené veľkými firmami a bankami

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku