Argumentom pre existenciu jedinej štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne je šetrenie a zisky poisťovní zo zdravotných odvodov.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá v minulosti pôsobila v súkromnej poisťovni, túto myšlienku obhajuje. Poukazuje, že krajiny Európskej únie s najlepším zdravotným stavom občanov majú poväčšine iba jednu poisťovňu, ktorá nesmie tvoriť zisk.
Z množstva súkromných poisťovní, ktoré sa na Slovensku začali objavovať v 90. rokoch, dnes zostali dve. Zostáva otázkou, ako sa štát s nimi vyrovná bez toho, aby čelil medzinárodným arbitrážam či žalobám na Ústavnom súde. Zatiaľ uvažuje, že ich odkúpi alebo vyvlastní.
V rokoch 2006 až 2011 súkromné zdravotné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna. Podľa analýzy ministerstva zdravotníctva by sa zrušením plurality zisk odstránil úplne, znížili by sa náklady na prevádzku poisťovní a ušetrené peniaze by sa vrátili do zdravotníctva.
Pôvodne mala pluralita na poistnom trhu a zmena zdravotných poisťovní na klasické obchodné firmy – akciovky priniesť väčšiu súťaž o poistenca. No poisťovne ani po toľkých rokoch medzi sebou nesúťažia a navyše si z odvodov ukrajujú milióny ako zisk.
„Je pravda, že náš terajší systém v skutočnosti vôbec pluralitný nie je. Veď všetky tri poisťovne ponúkajú ten istý produkt, nerozbehla sa medzi nimi súťaž, pretože nefungujú systémy pripoistenia,“ priznáva aj bývalý člen predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Martin Barto. Napriek tomu si myslí, že lepším riešením by bolo konečne vyčleniť časť chorôb, ktoré by neboli kryté z verejného poistenia. Na ne by sa potom mohli orientovať súkromné poisťovne s komerčnými poistnými balíkmi. Rušenie poisťovní považuje za problém natoľko vážny, že by o ňom vláda mala prinajmenšom rozbehnúť širokú odbornú aj verejnú diskusiu.
„So zlúčením poisťovní v zásade možno súhlasiť. Slovensko ponúka príliš malý trh, na ktorom by si mohli konkurovať,“ tvrdí ekonóm SAV Pavol Kárász. Je však presvedčený, že prosté mechanické zlúčenie neprinesie nijaký efekt. „Takúto zmenu treba urobiť spolu s veľkou reformou financovania zdravotníctva. Inak sa ďalej bude topiť v dlhoch a nezbaví sa problémov s kvalitou, dostupnosťou, mzdami zamestnancov a podobne,“ mieni.
Zvolenská v dokumente, ktorý dnes predkladá vláde, pomenúva aj tri základné alternatívy, ako by sa zo štátnej a dvoch súkromných zdravotných poisťovní dal v blízkej budúcnosti vytvoriť systém s jediným poisťovacím subjektom.
Prvou možnosťou je dohoda o správe poistného kmeňa dvoch súkromných poisťovní štátom, keď by v podstate ani nedošlo k zmene vlastníctva, ale štát by na základe súhlasu akcionárov prevzal nad poisťovňami kontrolu a spravoval by ich bez zásahov majiteľov. Dokument tento stav prirovnáva k určitej forme nájmu, keďže akcionári by ako protihodnotu dostávali od štátu finančnú odplatu v presne určenej výške. Analýza však priznáva, že tento spôsob je „dosiaľ neotestovaný, a preto aj rizikový právny hybrid“.
Druhá možnosť takisto spočíva v dohode, že štát odkúpi akcie či vymedzené aktíva súkromných poisťovní. A treťou, krajnou možnosťou má byť vyvlastnenie. Pri alternatíve vyvlastnenia sa dokument odvoláva na ústavu, ktorá ho považuje za možné „v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“.
„Prvé dve riešenia sú jednoznačne ústavné, dvojstranný úkon dohody nemožno z tohto hľadiska spochybniť. Čo sa však týka vyvlastnenia, to by bolo len veľmi ťažko ústavne obhájiteľné. Dve súkromné poisťovne pôsobia na trhu legitímne, na takýto tvrdý postup voči nim niet dôvodu, súkromné vlastníctvo je chránené,“ hodnotí ústavný právnik Peter Kresák.
Súkromné poisťovne Dôvera a Union sa zatiaľ k zámerom vlády stavajú odmietavo. „Máme ambíciu pôsobiť v sektore zdravotníctva dlhodobo, desiatky nasledujúcich rokov. Nevidíme dôvod, aby sme sa vzdali nášho spoluvlastníctva v zdravotnej poisťovni Dôvera,“ tvrdí hovorca finančnej spoločnosti Penta Martin Danko. Pripomína, že hoci Dôvera eviduje snahy, ktoré majú viesť k zániku súkromných subjektov v zdravotnom poisťovníctve, s jej predstaviteľmi zatiaľ nikto o možných riešeniach nerokoval a nijaké konkrétne ani nepredložil. Najmenšia poisťovňa Union možnosť svojho zániku kategoricky vylučuje.
Vývoj na trhu zdravotných poisťovní bol po zmene politického režimu v roku 1989 búrlivý. V roku 1993 vznikla Národná poisťovňa so Správou fondu zdravotného poistenia, v roku 1995 sa zmenou zákona vytvorila Všeobecná zdravotná poisťovňa a mohli začať vznikať aj súkromné poisťovne. Od roku 1995 sa ich postupne na trhu objavilo 14, väčšina však zanikla zlúčením s inou zdravotnou poisťovňou. Dve poisťovne, Perspektíva a Európska zdravotná, však po zániku zanechali po sebe obrovské neuhradené dlhy voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
V roku 2005 sa zdravotné poisťovne transformovali na akciové spoločnosti a s obmedzením v rokoch 2008 až 2010 môžu vytvárať zisk, ktorý po splnení určitých minimálnych regulačných podmienok smú ľubovoľne využívať.
V súčasnosti fungujú na Slovensku tri poisťovne, najväčšia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa mala k vlaňajšiemu decembru takmer 3,5 milióna, súkromná Dôvera čosi vyše 1,4 milióna a najmenšia a najmladšia súkromná poisťovňa Union necelých 390-tisíc poistencov. Štátny sektor tak spravuje kmeň 66 percent a súkromný 34 percent zdravotne poistených občanov.
Systémy zdravotného poistenia v Európe
- unitárny – štát má len jedinú zdravotnú poisťovňu, ktorá je nezisková, teda všetky zdroje okrem nákladov na prevádzku sú použité na zdravotnú starostlivosť (Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Španielsko, Írsko, Luxembursko, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Slovinsko, Švédsko, Maďarsko, Veľká Británia, Taliansko
- pluralitné neziskové – poisťovní je síce viac, ale nesmú tvoriť zisk
- pluralitu určuje teritoriálne rozdelenie (Fínsko, Litva, Poľsko, Rumunsko)
- alebo je poistný kmeň rozdelený podľa profesií poistencov (Rakúsko, Francúzsko, Grécko)
- alebo si pacient môže poisťovňu zvoliť ľubovoľne (Belgicko, Česká republika, Nemecko)
- pluralitný umožňujúci zisk – majú ho len tri európske krajiny (Holandsko, Švajčiarsko, Slovensko)
Zdroj: Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland, 2011
Ako vznikali a zanikali zdravotné poisťovne na Slovensku od roku 1993 | |||
názov poisťovne | vznik | zánik ( príp. zlúčenie) | |
Všeobecná zdravotná poisťovňa* | 1. 1. 1995 | ||
Spoločná zdravotná poisťovňa | 1. 7. 1998 | 31. 12. 2009 | |
Chemická zdravotná poisťovňa Apollo | 1. 3. 1995 | 31. 12. 2009 | |
Sideria zdravotná poisťovňa | 1. 2. 1998 | 1. 1. 2007 | |
Železničiarska zdravotná poisťovňa Garant | 1. 4. 1994 | 30. 6. 1998 | |
Poisťovňa Ministerstva vnútra SR | 26.11. 1993 | 30. 6. 1998 | |
Vojenská zdravotná poisťovňa | 20. 4. 1994 | 30. 6. 1998 | |
Zdravotná poisťovňa – Vzájomná životná poisťovňa | 1. 2. 1995 | 28. 2. 1998 | |
Istota občianska zdravotná poisťovňa | 1. 8. 1995 | 31. 1. 1998 | |
Slovenská hutnícka zdravotná poisťovňa | 1. 6. 1995 | 31. 1. 1998 | |
Družstevná zdravotná poisťovňa | 1. 5. 1995 | 31. 12. 1997 | |
Perspektíva | 1. 6. 1995 | 27. 8. 1999 | |
Prvá východoslovenská zdravotná poisťovňa | 1. 6. 1995 | 31. 3. 1996 | |
Medifarma zdravotná poisťovňa | 1. 7. 1995 | 28. 2. 1996 | |
Dôvera zdravotná poisťovňa | 1. 5. 1997 | ||
Európska zdravotná poisťovňa | 26. 8. 2005 | 2. 5. 2008 | |
Union zdravotná poisťovňa | 13. 2. 2006 |
Zdroj: materiál na rokovanie vlády
| | |