Nedemotivovalo vás, že raz ste už ako kandidát na riaditeľa RTVS neuspeli?
Nie.
Snažíte sa o post riaditeľa RTVS napriek tomu, že funkčné obdobie v TASR, kde v súčasnosti šéfujete, vám končí až v roku 2014. Nebolo by pre vás jednoduchšie zostať v TASR?
Pravdepodobne áno, asi by to nebolo ani také stresujúce. Ale mám pocit, že teraz je pravý čas, keď to treba skúsiť, lebo nikto nevie, či sa mu ešte naskytne príležitosť komunikovať svoje skúsenosti a vízie pretavené do konkrétneho projektu.
S RTVS ste sa nedohodli na financiách, takže agentúra už rok a pol verejnoprávnemu médiu neposkytuje spravodajský servis. Čo by sa zmenilo, ak by ste prešli do RTVS?
Keďže obidve médiá dôverne poznám aj zvnútra, domnievam sa, že z pozície šéfa RTVS by som vedel spolupracovať s TASR oveľa efektívnejšie a dynamickejšie. Momentálnu nedohodu RTVS s TASR považujem len za epizódu. Povedal som, že za takú dehonestujúcu sumu, akú nám ponúkali, servis pre RTVS neposkytnem.
Ambície skvalitniť vysielanie RTVS stroskotávajú na nedostatku financií. Nemáte obavy, že ak si sadnete na riaditeľskú stoličku, skončia sa aj vaše plány?
Problém systémovo nie je vo financiách. Takú masívnu sanáciu verejnoprávnych médií, ako sa udiala za uplynulých 15 mesiacov v prospech RTVS, slovenské mediálne prostredie ešte nezažilo. Ak spočítate všetky prostriedky, ktoré RTVS dostala, či ako kompenzáciu výpadku úhrad, či cez zmluvu so štátom, či príspevok na digitalizáciu, dostanete sa k neuveriteľnej sume 42 miliónov eur. Aj vďaka nej je RTVS ekonomicky v lepšom stave, ako bola, no paradoxne výkonnosť programových služieb kontinuálne klesá. Ak budú jednotlivé verejné obstarávania na nákup technológií a ich revitalizáciu pokračovať, o rok bude RTVS technologicky porovnateľná s komerčnými televíziami a rádiami. A súčasne – ak to v programe pôjde ďalej tak ako doteraz, o rok nebude už mať žiadnych divákov. V stavbe kvalitnej, hodnotovej a užitočnej programovej štruktúry vidím moju pridanú hodnotu pre RTVS, diváka a poslucháča.
V čom konkrétne?
Som človek orientovaný na program, mám blízko k tvorivým ľuďom a ku kreatívnemu prostrediu. Navyše, za tie roky dôverne poznám fungovanie verejnoprávnych médií aj v iných krajinách. Úspešné verejnoprávne korporácie v Európe predsa existujú. Netreba objavovať objavené, ale zbaviť sa vžitého klišé, že treba robiť kópiu milej polokomerčnej televízie s povinne vsadenými programami verejnoprávneho charakteru. Vysielanie RTVS má byť užitočné, má vzdelávať, informovať a zabávať. Základná vec je obklopiť sa talentovanými, tvorivými ľuďmi, ktorí v sebe majú iskru a vášeň pre to, čo robia.
S akým tímom pôjdete do RTVS, ak vás poslanci zvolia?
Viem si predstaviť, s kým by som pracoval, už som ich aj oslovil. Ale nikto z kandidátov vám teraz nepovie žiadne konkrétne mená, pretože každý musí počítať aj s tým, že mu to nevyjde. Je to mix ľudí, ktorý je generačne, skúsenostne aj profesijne vyvážený, dlhodobo sa pohybujú v rozhlasovom i televíznom mediálnom priestore. Som rád, že v predpokladanom tíme sú aj mimoriadne šikovní mladí odborníci na segment nových médií.
Sú tam aj nejakí ľudia zo zahraničia, napríklad z Českej republiky?
Áno, aj.
Ako chcete zaplatiť nových a kvalitných ľudí s praxou?
Nemyslím si, že rozdiely medzi platmi vo verejnoprávnych a komerčných médiách sú až také dramatické. Každý, kto ide robiť do verejnoprávneho média, musí počítať s tým, že nebude mať taký plat ako v súkromných. Ale tí ľudia to majú vyvážené napríklad tým, že vo verejnoprávnych médiách na rozdiel od komerčných sa zo dňa na deň nevyhadzuje z práce. A pracovať vo verejnoprávnych médiách je do istej miery aj poslaním.
Sledovanosť spravodajstva Slovenskej televízie je žalostná, pod desať percent. Ako to chcete zmeniť?
Chcem kompletne od základu prestavať spravodajstvo. Napriek všetkému si nemyslím, že urobiť to je najzložitejšia úloha. Vrátane zmeny vizuálu je to úloha tak na polroka, maximálne osem mesiacov. Dá sa to pomerne rýchlo nastaviť. Nie je tam tak veľa kritérií, že by ste mohli pohorieť, ak sa tomu venujete.
Pri akých číslach sledovanosti spravodajstva si poviete: Môže byť, som spokojný?
Ak by sa to podarilo zo súčasných katastrofálnych 6 percent (share) do konca budúceho roku vrátiť do stavu, ako to bolo v roku 2009, teda okolo 16 percent, bolo by to celkom zaujímavé. Pre mňa by to bola štartová čiara, aby sme spravodajstvo a celý program skvalitňovali ďalej.
Majú svoje miesto vo vysielaní Slovenskej televízie aj prevzaté programy, reality show?
STV nesmie vysielať relácie, ktoré ponižujú ľudskú dôstojnosť. Existujú univerzálne licencované formáty, ktoré keď prenesiete, nič nepokazíte, ale nepovažujem to za svetoborné. Napríklad Let´s Dance zafunguje vždy a nevidím na tom nič zlé. Ale oveľa viac ma láka dať dokopy tvorivý tím ľudí, ktorý sám vyvinie úspešný formát. Mám už predstavu o takom tíme.
Jedným zo základov projektu, ktorý ste predložili mediálnemu výboru spolu s prihláškou, je pôvodná tvorba. Prečo je dôležitá?
Pôvodná tvorba je obrazom toho, v akom stave sa krajina nachádza, kultivuje ju a zostáva v zlatom fonde ako svedectvo pre ďalšie generácie. Zvlášť ma mrzí, že na Slovensku nemáme systémovo robenú tvorbu pre deti a mládež. Kedysi sme v tom boli veľmoc, dnes je to v troskách. Myslím si, že zdroje zo zmluvy so štátom by mali byť použité výhradne na pôvodnú tvorbu.
Od 1. septembra 2014 plánujete spustiť ako tretiu programovú službu práve kanál pre deti a mládež. Takýto kanál by podľa súčasného programového šéfa Andreja Miklánka stál zhruba 9 miliónov eur. Vy tvrdíte, že náklady nepresiahnu viac ako 2 milióny eur. Ako je to možné?
Buď sa mýli Andrej Miklánek, alebo ja. Ale podľa mojich informácií napríklad z českého televízneho prostredia by to túto sumu nemalo prekročiť. Primárne však v tomto prípade nesmú byť peniaze. Veď na koho už máme prerozdeliť peniaze, ak nie na deti a detské programy? Je základnou povinnosťou verejnoprávneho vysielateľa, aby najmladšia generácia dostávala možnosť sledovať aj pôvodné programy, vyrábané a vysielané v krajine a o krajine, v ktorej žije. Ak si to vedia zorganizovať v iných štátoch, je našou povinnosťou, aby sme to zvládli aj my. Nie je možné, aby deti na Slovensku vyrastali len na Duck TV, Mini Maxe alebo Disney Channel! Považujem za alarmujúce, ak malé deti kedykoľvek zaspievajú napríklad Old Mc Donald, ale o Prší, prší alebo Pec nám spadla, nemajú ani potuchy.
Dvojka by sa podľa vášho projektu mala zmeniť na spravodajskú televíziu. Má to význam, keď na Slovensku už jedna spravodajská televízia vysiela?
Samozrejme. Je predsa základnou povinnosťou verejnoprávneho vysielateľa, aby sa snažil byť lídrom v spravodajstve. Pokiaľ viem, náklady na spomínanú spravodajskú televíziu sú menšie ako to, koľko v súčasnosti stojí Dvojka. Špecializované tematické kanály fungujú a majú čoraz väčší úspech. Vybudovanú a hotovú spravodajskú dvojku si predstavujem ako súčasne vysielanie ČT 24. V projekte prezentovaný objem publicistiky je v štartovej fáze, následne sa jej objem bude znižovať v prospech spravodajstva. Čo sa týka sledovanosti, do dvoch rokov by sa mohla pohybovať na úrovni štyroch percent.
Ďalšou zmenou by malo byť vysielanie pre školy v dopoludňajších hodinách na Jednotke. Vzniknúť by malo v spolupráci s ministerstvami školstva a kultúry. Viete si reálne predstaviť, že si v školách na vyučovaní zapnú televízor a budú pozerať napríklad polhodinovú reláciu?
Áno, viem. Dnes sa dá obsah ponúkať aj nezávisle od stacionárneho televízora. Tu vidím priestor na silné synergické efekty. Pre RTVS sú weby a ich nekonečné možnosti zatiaľ viac strašiakom ako jedinečnou príležitosťou a nové technológie ešte neriešili ani teoreticky. Toto je pre RTVS úplná terra inkognita. A pritom práve cez nové médiá sa dá opäť získať aj mladá generácia.
Už ste s niekým z ministerstiev tento plán rozoberali?
Nedával by som to do projektu, keby sme sa o tom trochu nerozprávali.
Nechcete šetriť na programe, na ľuďoch, asi ani na technike…
Prečo nie na technike? Na tento rok je v rozpočte RTVS naplánovaných 12,5 milióna eur na technologický rozvoj. Vo chvíli, keď kolabuje program, mi to pripadá zvláštne. Možno sú tam zmluvy, ktoré sa nedajú vypovedať, ale to uvidí riaditeľ, ktorý tam príde.
Budete pokračovať v projekte mediálneho komplexu?
Nepovažujem to za prioritu. Treba opätovne prepočítať, ako sú nákladovo náročné obe budovy a ako sú vyťažené. Je niekoľko základných možností. Presťahovať rozhlas do Mlynskej doliny, alebo administratívu z televízie do rozhlasu alebo postaviť niečo nové. Všetky možnosti sú zatiaľ otvorené.
Plánujete sa zaoberať aj zmluvami, ktoré uzatvorilo bývalé vedenie a preveruje ich Úrad pre verejné obstarávanie?
Každý, kto do RTVS príde a bude mať na stole akúkoľvek živú zmluvu, bude sa ňou musieť zaoberať.
Počas šéfovania rozhlasu vás kritizovali za podpísanie nevýhodných zmlúv a straty rozhlasu. Podpísali ste zmluvu so spoločnosťou BSP Lawyer Partners. Tá žiadala poplatky aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili. Penále, ktoré hrozili koncesionárom, zrušil až parlament, prijal zákony o generálnom pardone.
Prečo mali poctivo platiaci koncesionári donekonečna doplácať na tých, ktorí si neplnili zákonnú povinnosť? Ak zistíte, že máte koncesionársku disciplínu pod 60 percent a tí, ktorým by na tom malo záležať, sa len škodoradostne uškŕňajú, máte povinnosť konať. Tento istý proces prebehol vtedy v Česku a bol úspešný. Tu bolo obrovské množstvo neplatičov, tak sme robili kampaň, vyzývali sme ich, aby zaplatili len istinu, ktorú sú zo zákona dlžní a bez akejkoľvek penalizácie. A väčšina dlžníkov zaplatila. Problémy mali len tí, ktorí nijako nereagovali ani na trojnásobné výzvy. Tých z niekoľkostotisícovej množiny zostalo len niekoľko tisíc. Keď som po uplynutí funkčného obdobia odchádzal z rozhlasu, všetko fungovalo. To, že budú predčasné voľby, a že niektorí ľudia si z toho urobia agendu, aby ich zvolili tam, kam sa túžili dostať, to som nemohol vedieť. A čo sa týka straty rozhlasu, o peniazoch, ktoré rozhlas a televízia dostali za posledné dva roky mimo koncesionárskych poplatkov, sa mne mohlo len snívať.
Nezostane rozhlas popri STV na vedľajšej koľaji?
Aj tu ma trápi nedostatok pôvodnej tvorby a to, čo sa v rozhlase stalo so spravodajstvom. Jedna správa je napríklad bez akejkoľvek aktualizácie a obohatenia zdrojov opakovaná niekoľko dní, to je neprípustné. Do publicistiky by som rád vrátil seriózne, nie infantilné témy a živé hlasy poslucháčov. To, že poslucháči píšu sms a maily, nestačí, rozhlas je stále o hlasoch.
Mal by generálneho riaditeľa RTVS voliť parlament, ktorý rozhoduje politicky?
Každé rozhodnutie, ktoré sa urobí v parlamente, je politické. Na tom nie je nič zlé. Aký je rozdiel v tom, keď hlasuje Rada RTVS, ktorú volia poslanci, a tým, keď riaditeľa volí parlament? Do manažmentu v rozhlase som nikdy nedovolil nikoho dosadiť, aj preto bol rozhlas úspešný.
Aké máte vzťahy s premiérom Robertom Ficom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom?
Štandardné.
Tykáte si s nimi? Rozprávali ste sa s nimi o kandidatúre?
S pánom premiérom si tykám asi od roku 2000, s pánom ministrom si vykám. O kandidatúre som sa s nimi nerozprával.
Máte sľúbený post generálneho riaditeľa RTVS?
Nemám.
Ak vás poslanci zvolia, nebudete sa im cítiť zaviazaný?
Už dvakrát ma za riaditeľa rozhlasu zvolil parlament. Máte pocit, že som sa správal tak, že som bol komukoľvek zaviazaný? Čo znamená byť zaviazaný?
Že im ,,z vďaky" budete musieť urobiť službu, môžu tlačiť na to, čo vo vysielaní chcú mať a čo nie.
Ale to nefunguje. Nikdy sa mi nestalo, že by za mnou nejaký politik prišiel a povedal, že niečo chce mať v správach. Kedysi dávno sa mi po odvysielaní jednej reportáže stalo, že následne emotívne reagovali na jej obsah. Ak by ste sa nechali ovplyvňovať, dôvera v médium sa rozplynie ako dym vo vetre. A dôvera poslucháča alebo diváka je pre médium najviac. Ťažko sa získava a ľahko sa stráca.
Takže z RTVS sa nestane politická slúžka?
Stane sa z nej užitočná služba občanom. Mimochodom, odkedy som v TASR, trikrát sa zmenila vláda. TASR má stále dôveru klientov.
Koho považujete za najväčšieho súpera?
Neviem, je nás prihlásených jedenásť. Nevnímam to tak, že kto ma najviac môže ohroziť, veď zase nejde o život. Budeme predkladať projekty a snažiť sa poslancov presvedčiť, koho projekt je najlepší a kto je naozaj nositeľom vízií, ktoré bude prezentovať. Nech to hodnotia tí, ktorí budú hlasovať.
Je plat generálneho riaditeľa vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy spolu s odmenou dostatočným ohodnotením pre generálneho riaditeľa RTVS?
Vôbec to neriešim, ani ma to nezaujíma.
Čo budete robiť, ak vás za generálneho riaditeľa parlament nezvolí?
Nič sa nestane, TASR o tom vydá transparentnú informáciu a ideme ďalej.