Csatáry posielal na smrť aj chorých, atentát naňho v Košiciach nevyšiel

Zatknutý vojnový zločinec László Csatáry bol brutálny sadista, ktorý konal nad rámec nehumánnych príkazov z nacistického Nemecka. Krutú pravdu o 97-ročnom mužovi, ktorého zatkli v Budapešti, odhalili spisy z Ústavu pamäti národa.

27.07.2012 12:30
László Csatáry Foto:
László Csatáry po tom, ako ho zatkli v Budapešti.
debata (52)

Podľa svedkov vojnových udalostí, ktorí neskôr vypovedali na súde, Csatáry posielal na smrť aj chorých a bezvládnych, o ktorých ani samotní Nemci nemali záujem.

Lekár Zoltán Hofman svedčil, že Csatáry sa aj ľuďom, ktorí Židom do geta nosili potraviny, vyhrážal väzením, dokonca osobne zabránil v odovzdaní týchto potravín. „Keď sa ďalší svedok Alexander Fridrich ohradil, Csatáry mu pohrozil deportáciou v prípade, ak vagón nebude do desiatich minút plný, aj vrátane chorých. Na margo transportovaných Židov povedal: Nech zdochnú vo vagónoch!“ uviedol Ondrej Podolec, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu ÚPN.

Zoltán Žurovský sa podľa materiálov z ÚPN snažil Csatátyho zabiť, mala to byť odplata za odvlečenie jeho matky, ktorá mala židovský pôvod, do koncentračného tábora. Atentát sa mu však 7. novembra 1944 nevydaril, údajne mu v ňom zabránili ľudia na verejnom priestranstve. Žurovského nechal Csatáry transportovať do Nemecka.

„Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach,“ povedal predseda ÚPN Ivan Petranský. „Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948. Je to jediný rozsudok, ktorý momentálne existuje,“ poznamenal.

Súd s Ladislavom Csatárym bol súčasťou retribučných procesov, ktoré boli prostriedkom vyrovnania sa so zločinmi totalitných režimov. V Csatáryho prípade, ktorý bol odsúdený v neprítomnosti na trest smrti, sa súd zaoberal výlučne jeho antihumánnymi čin­mi.

V Košiciach žilo v roku 1938 viac ako 58-tisíc obyvateľov, z toho 11 420 malo židovský pôvod. Pred transportmi do táborov smrti Židov sústreďovali v tehelni. V máji a v júni 1944 ich presúvali do koncentračných táborov, väčšinou do Osvienčimu.

Košice boli po Viedenskej arbitráži okupované Maďarskom. Stalo sa tak na základe arbitrážneho rozhodnutia nacistického Nemecka a fašistického Talianska 2. novembra 1938. Csatáry bol v tom čase vysokým úradníkom maďarskej okupačnej správy v Košiciach, bol prednostom politického oddelenia policajného riaditeľstva.

Lászlóa Csatáryho pomohli chytiť žurnalisti britského bulvárneho denníka The Sun, ktorí v polovici júla zverejnili článok o tom, že Csatáry je v Budapešti. Na základe týchto informácií ho 18. júla v Budapešti zadržala polícia a súd mu na základe žiadosti prokuratúry nariadil domácu väzbu. Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.

52 debata chyba