Šufliarsky: V prípade Černáka polícia, prokurátor ani súdy nepochybili

Polícia ani prokuratúra v prípade Mikuláša Černáka nepochybili, tvrdí šéf odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky.

30.07.2012 13:00
Peter Šufliarsky Foto:
Šéf odboru osobitného určenia Peter Šufliarsky.
debata (2)

Európsky súd pre ľudské práva prijal sťažnosť Mikuláša Černáka, v ktorej jeho advokát namieta, že polícia a prokuratúra porušili zásadu špeciality, keďže ho český súd vydal na Slovensko odpykať si trest za vydieranie a podvody a vo väzbe sedel za obvinenia z vrážd. Štrasburský súd zisťuje, či nebol po rozhodnutí o vzatí do väzby z februára 2007 zbavený slobody v rozpore s ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv. Pochybili v tomto prípade polícia a prokuratúra?

Vyšetrovací policajný tím, prokurátori a Okresný súd a Krajský súd v Prešove postupovali v súlade so zákonom. V prípravnom konaní o väzbe Mikuláša Č. rozhodoval Okresný súd v Prešove vo februári 2007 po prepustení zo súdnej väzby. V čase konania a rozhodovania o väzbe bolo proti nemu vznesené obvinenie pre dva konkrétne skutky a trestné činy. Zákonná prekážka tzv. zásady špeciality, brániaca v pokračovaní v trestnom stíhaní, bola odstránená rozhodnutím Mestského súdu v Prahe z januára 2007 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe z januára 2007 pre skutky a trestné činy, pre ktoré bol vzatý do väzby v prípravnom konaní. Podkladom na rozhodnutie o väzbe Mikuláša Č. bol európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný v decembri 2006. Rozhodnutie o väzbe sa stalo právoplatným na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove z februára 2007. Ústavnosť rozhodnutí Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove o väzbe preskúmal slovenský Ústavný súd, ktorý v novembri 2007 odmietol jeho ústavnú sťažnosť. Ústavnosť rozhodnutí Mestského súdu v Prahe a Vrchného súdu v Prahe preskúmal Ústavný súd Českej republiky, ktorý uznesením z februára 2008 odmietol sťažnosť Mikuláša Č.

Černákov advokát hovorí o fatálnej chybe polície aj prokuratúry. Čo to môže v tomto prípade znamenať? Nové súdne konanie s odsúdeným, jeho prepustenie na slobodu či to, že štát mu bude musieť zaplatiť odškodnenie?

Odpoveď na predchádzajúcu otázku dostatočne spochybňuje a neguje mediálne vyjadrenie advokáta o nezákonnosti postupu polície a prokuratúry. Zákonnosť ich postupu bola opakovane skúmaná súdmi tak v prípravnom a súdnom konaní, ako aj v konaní pred Ústavným súdom napríklad o predĺžení lehoty trvania väzby, o predbežnom prejednaní obžaloby, o ďalšom trvaní väzby, o odvolaniach a tiež o viacerých ústavných sťažnostiach. Súdy v týchto prípadoch vždy konštatovali zákonnosť a ústavnosť postupu polície a prokuratúry. Orgány činné v trestnom konaní akceptujú mediálne vyjadrenie advokáta. Mediálne prostredie nie je podľa prokuratúry priestor na verejné vyjadrovanie odborných argumentov a záverov, ktoré môžu byť príslušným štátnym orgánom uplatnené v konaní pred ESĽP. Prokuratúra nebude špekulovať o výsledku konania Európskeho súdu pre ľudské práva. Jeho rozhodnutie však bude rešpektovať.

Prečo prokuratúra aj napriek rozhodnutiu dvoch súdov – okresného a krajského v Banskej Bystrici – o Černákovom prepustení z väzby toto rozhodnutie nerešpektovala? Oba súdy vtedy konštatovali, že obvinenie sťažovateľa a následná väzba pre toto obvinenie porušili zásadu špeciality. Tiež rozhodli, že obvinenie sťažovateľa a akékoľvek procesné kroky uskutočnené v rámci konania proti nemu pre toto obvinenie nemali oporu v zákone?

Najskôr si dovolím uviesť, že takto daná otázka nie je úplne správna a presná. Mikuláš Č. bol vzatý do súdnej väzby uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici z októbra 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z novembra 2006. K jeho prepusteniu na slobodu došlo uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici z decembra 2006. Rozhodnutie napadol prokurátor sťažnosťou, ktorú zamietol Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári 2007. Prokurátori teda rešpektovali rozhodnutie okresného súdu a rozhodnutie krajského súdu o prepustení zo súdnej väzby na slobodu. Následne bol vzatý do väzby v prípravnom konaní pre iné skutky a trestné činy. K zákonnosti takéhoto postupu som sa už vyjadril v odpovedi na prvú otázku.

Pre chyby spôsobené úradmi už uniklo spravodlivosti viacero ľudí, obvinených či obžalovaných zo závažných zločinov, po ktorých polícia pátrala aj v zahraničí. Prečo majú polícia a prokuratúra a súdy problémy s realizáciou noriem určujúcich právny styk s cudzinou?

Odpoveď na túto otázku je veľmi zložitá. Objektívna odpoveď by bola možná len na základe preskúmania a analýzy konkrétnych trestných vecí, v ktorých sa uplatňoval právny styk s cudzinou. Právny styk s cudzinou je komplikovaný trestno-procesný postup, v ktorom sa používajú rôzne právne normy – vnútroštátne, medzinárodné, rôzne právne akty orgánov medzinárodných organizácií alebo aj zásady medzinárodnej vzájomnosti. Správne používanie inštitútov právneho styku s cudzinou je dlhodobý proces založený na praktickom riešení konkrétnych prípadov policajtmi, prokurátormi a súdmi, zdôrazňovaní pozitívnych prvkov a poučenia sa z negatívnych prvkov praxi. K správnemu používaniu inštitútov právneho styku s cudzinou by mohla prispieť ustálená a zjednotená judikatúrna činnosť súdov, najmä Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, a legislatívne zmeny reagujúce na najdôležitejšie a najzávažnejšie praktické problémy.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba