Časy vlajkonosičov sa neskončili. Štúr je v tom nevinne

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra mal v pondelok rušný deň. Od rána tam vyzváňali telefóny od nahnevaných ľudí, ktorých rozčúlila informácia komentátorov Rozhlasu a televízie Slovenska z otváracieho ceremoniálu olympijských hier, že nosič zástavy je podľa ústavu spisovne zástavník, a nie vlajkonosič. Jazykovedný ústav je v tom však nevinne, niečo také nikdy netvrdil. Zástavníka má údajne na rováši Slovenský olympijský výbor.

30.07.2012 21:42
OH, ceremoniál 15 Foto: ,
Ilustračné foto
debata (96)

Tisícom ľudí, ktorí sledovali otvorenie olympiády, často opakované slová zástavník či zástavníčka priam hrmeli v ušiach. „Už sme telefonovali do televízie, aby to dementovali,“ povedala včera krátko pred poludním vedecká tajomníčka ústavu Sibyla Mislovičová. Od rána neriešila nič iné ako zástavníka či spisovne vlajkonosiča.

„Ľudia nám tu stále telefonujú a nadávajú, škaredo vypisujú, akí sme, že podávame také informácie,“ dodala nešťastným hlasom. Aj jedna z pracovníčok ústavu, ktorá sa akurát vrátila z dovolenky, sa hneď po nástupe do práce dozvedela od niekoho neznámeho, aká je hlúpa.

Problém dovolať sa do jazykovej poradne ústavu sme mali spočiatku aj my. Linka bola dlho obsadená.

Podľa komentátorov priameho prenosu otváracieho ceremoniálu ,„podľa istého nariadenia a vyjadrenia jazykovedného ústavu treba používať slová zástava a zástavník“. Hovorca RTVS však odmietol, že by komentátori dostali nejaké inštrukcie tohto typu. „Informácia o tom, že správne sa má používať pomenovanie zástavník, mala odznieť na tlačovej konferencii Slovenského olympijského výboru a komentátori STV teda chybne uviedli ako zdroj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, za čo sa RTVS, samozrejme, ospravedlňuje,“ uviedol hovorca RTVS Richard Šümeghy.

O spôsobe nápravy hovoril vedúci športového oddelenia so zástupkyňou jazykovedného ústavu. Informácia by mala odznieť aj vo vysielaní.
Keďže jazykovedný ústav bol od rána bombardovaný mailmi a telefonátmi, Mislovičová si hneď overovala, či niekto cez jazykovú poradňu, ktorá funguje každý pracovný deň, predsa len netvrdil, že nosiči zástav či vlajok na olympiáde nie sú vlajkonosiči. „Overovala som to, ale nikto z poradne to nepovedal. Takú informáciu nedal nikto z pracovníkov jazykovej kultúry a terminológie. Preto nevidím najmenší dôvod, prečo komentátor opakovane zdôrazňoval, že šlo o vyjadrenie jazykovedného ústavu,“ povedala.

Navyše informácia o tom, či je vlajkonosič spisovne, sa podľa nej dala overiť. „Stačí sa pozrieť do Pravidiel slovenského pravopisu alebo Krátkeho slovníka slovenského jazyka, ktorý je na stránke, a je tam napísané – vlajkonosič, ten, kto nosí (v sprievode) vlajku, zástavu,“ dodala Mislovičová.

Jazykovedný ústav informácia komentátorov podľa Mislovičovej dosť poškodila. Ústav pritom podľa nej ,,dávno nerobí také veci, aby niečo nariaďoval". To, že ľudí rozčúlila mylná informácia o vlajkonosičovi, by však mohlo súvisieť s tým, že ľudí hnevá, ak je jazykový ústav prehnane citlivý na čechizmy. „Slovenčina bola citlivá na čechizmy možno tak pred päťdesiatimi rokmi, teraz by sme mohli byť citliví skôr na anglicizmy,“ povedala vedecká tajomníčka ústavu.

Mimochodom, ústava hovorí, že štátnym symbolom je štátna vlajka. Tá sa podľa zákona o štátnych symboloch môže používať aj vo forme štátnej zástavy. Hlavný rozdiel je v tom, že ,,zástava je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom". Podľa Mislovičovej pre bežného človeka v hovorovom styku je jedno, či použije slovo vlajka, alebo zástava.

V každom prípade športový strelec Jozef Gönci bol v piatok počas otváracieho ceremoniálu olympijských hier slovenským vlajkonosičom. Časy vlajkonosičov sa neskončili a športoví komentátori, ktorým sa slovo zástavník či zástavníčka tiež ,,netlačí na jazyk", sa nemusia vyhýbať slovu vlajkonosič opisným výrazom: Zástavu nesie…

Mimochodom, „zástavník“ bola kedysi vojenská hodnosť. Vojenský historický ústav k osobnostiam dejín Slovenska napríklad zaraďuje zástavníka Ladislava Škultétyho-Gábriša z Mojtína, ktorý bol na prelome 18. a 19. storočia zástavníkom v husárskom pluku habsburskej armády. To, že prežil napoleonské vojny, sa podľa Vladimíra Segeša dá považovať za zázrak. Vyslúžil si dve najvyššie vyznamenania v habsburskej armáde. A vraj aj cisárovi, ktorý ho chcel povýšiť, povedal, že chce zostať zástavníkom a ako zástavník aj zomrieť. Cisár údajne želaniu vtedy 87-ročného Škultétyho vyhovel. V armáde zostal ako doživotný zástavník, ktorý bol oslobodený od služobných povinností, mal výhody dôstojníka a ročný príplatok k žoldu vo výške 100 zlatiek.

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba