Nový šéf RTVS? Kto má väčšie šance

Václav Mika alebo Jaroslav Rezník? Aj keď na miesto nového šéfa Rozhlasu a televízie Slovenska kandiduje až 11 uchádzačov, z kuloárnych informácií je jasné, že výber sa v skutočnosti zúžil len na tieto dve mená. V parlamente, kde majú väčšinu poslanci Smeru, sa totiž o iných kandidátoch neuvažuje. Podľa oslovených mediálnych analytikov by sa za šéfa RTVS hodil viac Rezník, ktorý má skúsenosti z verejnoprávnych médií, väčšie šance však dávajú Mikovi. Konečné slovo majú v stredu v rukách poslanci.

31.07.2012 20:00 , aktualizované: 01.08.2012 08:00
RTVS, televízia Foto: ,
Ilustračné foto
debata (28)

„O týchto dvoch kandidátoch sa hovorilo od začiatku a naozaj je to najreálnejšie – aj vzhľadom na to, ako sa tá verejnoprávna inštitúcia obsadzuje,“ zhodnotil Rezníka a Miku prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček. Podľa neho by v Rezníkov prospech mohlo hovoriť to, že má viac skúseností z verejnoprávnych médií, no to ešte nemusí byť Mikova nevýhoda.

„Ich šance vidím ako vyrovnané. O výsledku rozhodne skôr to, či nový riaditeľ nevybočí z toho predpokladaného politického rámca, či bude pôsobiť v rámci zadania,“ spresnil Zmeček. Sám však odhaduje, že poslanci „na 80 percent“ zvolia Miku, ktorý v minulosti viedol televíziu Markíza a Rádio Expres.

Mediálna analytička Zuzana Mistríková tipovať nechce, ale Rezníka pokladá za človeka, ktorý sa vo verejnoprávnych inštitúciách osvedčil. Podľa nej už dokázal, že ich vie riadiť tak, aby plnili svoju úlohu, a to aj v ťažkých časoch. Rezník takto údajne vyriešil i problémy v Slovenskom rozhlase, keď v roku 1997 nastúpil na jeho čelo. „Na druhej strane však nie je správne vyčítať Mikovi, že nemá skúsenosti z verejnoprávnych médií, lebo to môže vyvážiť niečím iným,“ porovnala Mistríková.

„Obaja sú dobrí, no Rezník má skúsenosti s verejnoprávnymi inštitúciami, a to je niečo úplne iné ako komerčné médiá,“ hovorí dekan Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole Samuel Brečka. Miku porovnal s niekdajším riaditeľom STV Richardom Rybníčkom. Jeho snaha zavádzať komerciu do verejnoprávnej televízie podľa neho dopadla zle. „Rezník má reálnu šancu, ale zo zákulisia som počul, že to predsa len vyhrá Mika,“ uzavrel Brečka.

Rezníkovi jeho kritici vyčítajú najmä minulosť. Pri budovaní kariéry mu totiž pomohol otec, vtedajší šéfredaktor denníka Slovenská Republika, ktorý patril HZDS. Tento fakt zohral úlohu, keď ho za vlády Vladimíra Mečiara Národná rada zvolila vo veku 31 rokov za šéfa rozhlasu. V roku 1998 čelil Rezník podozreniu, že pred parlamentnými voľbami pravidelne navštevoval centrálu HZDS, podobne ako niekdajší riaditeľ STV Igor Kubiš. Rezník to poprel s tým, že v sídle HZDS bol iba jediný raz, čo označil za veľkú chybu a oľutoval to.

V tom istom roku 26 redaktorov rozhlasu napísalo list, v ktorom sa sťažovalo na politické zásahy do svojej práce. Rezníkovou pozíciou to však neotriaslo a inštitúciu riadil celé dve funkčné obdobia, keď ho druhý raz zvolili v roku 2001 za vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). O štyri roky neskôr nastúpil na ministerstvo kultúry, kým sa v roku 2007 nestal šéfom verejnoprávnej inštitúcie TASR, ktorú riadi dodnes.

Mika politické „šrámy“ z minulosti nemá. Pred Nežnou revolúciou bol síce podpredsedom organizácie SZM v STV, jeho kontakty na politikov nie sú verejne známe. Minister kultúry Marek Maďarič je jeho bývalým kolegom.

Mistríková v Rezníkovej minulosti až taký problém nevidí: „Myslím si, že na takom poste neexistuje človek, ktorý by nemal kontakty na politické špičky. Otázne je, či to boli len kontakty, alebo politické ovplyvňovanie.“ Ustáť miesto riaditeľa RTVS podľa nej práve preto nie je jednoduché, čo dokazuje aj to, ako často sa ľudia vo vedení STV, resp. RTVS menili. Funkčné obdobie z nich zatiaľ nedokončil ani jeden. „Musia držať chrbát voči finančným, politickým aj lobistickým tlakom,“ zhrnula Mistríková.

Podľa nej bude zaujímavé sledovať, či ten, koho si poslanci v tajnej voľbe vyberú za riaditeľa RTVS, pristúpi na nejaké politické dohody. „Bude to vidieť na tom, akých ľudí si vyberie do vedenia inštitúcie, či mu dovolia, aby si postavil vlastný manažment,“ poznamenala mediálna analytička.

Aj keď obaja najvážnejší kandidáti vyhlásili, že v prípade zvolenia podporia v RTVS výrobu vlastných programov, umelecká obec zostáva k ich sľubom skeptická. Podľa režiséra Dušana Trančíka nebude domácu filmovú tvorbu podporovať ani jeden z nich. „STV si neplní verejnoprávnu funkciu a nemyslím si, že by niekto z nich prekvapil. O žiadnom kandidátovi si nerobím ilúzie,“ skonštatoval Trančík.

Ak po tajnom hlasovaní ani jeden z 11 kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu poslaneckých hlasov, voľba sa zopakuje. Do druhého kola by však postúpili už len dvaja kandidáti s najväčšou podporou. Hlasovanie môže ešte skomplikovať opozícia, ktorá na schôdzi parlamentu s jediným bodom programu plánuje predložiť vlastné návrhy. O ich obsahu opoziční poslanci včera ešte nechceli hovoriť. Keby však návrhy opozície prešli, podľa poslanca Jozefa Viskupiča (OĽaNO) by sa už voľba šéfa RTVS nekonala. Otvorená je aj možnosť, že sa opozícia na hlasovaní nezúčastní, keďže odvolanie poslednej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej považuje za nelegálne.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #Rozhlas a televízia Slovenska