Ak súd rozhodne vydať európsky zatýkací rozkaz, Ministerstvo spravodlivosti poskytne súdom súčinnosť. Nemôže však zasahovať do rozhodnutia súdov. „Bez ohľadu na časový postup ide o zločiny, ktoré musia byť potrestané a nesmú byť premlčané,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Dôležité však bude, či náš súd vydá rozkaz na jeho vydanie a či zase maďarské súdy vyhovejú vydaniu a aký postup zvolia jeho maďarskí advokáti. Ako však celý prípad vydania Csátaryho dopadne, sa nedá odhadnúť, pretože Csatáry vo veku 97 rokov sa v súčasnosti nachádza v domácom väzení.
V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako spomínaný vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach.
„Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach,“ povedal v piatok 27. júla predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948."
Prípadom Lászlóa Csatáryho sa zaoberá už aj košická okresná prokuratúra. Ako povedal hovorca prokurátorov Milan Filičko, v stredu 1. augusta bolo na Okresnú prokuratúru Košice I doručené trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu proti ľudskosti. Trestné oznámenie podal občan z Košíc a uvádza sa v ňom, že v odsudzujúcom rozsudku na Csatáryho nie je zmienka o deportáciách obyvateľov Košíc do fašistického Nemecka v januári 1945. Podľa oznámenia sa rozsudok týka len skutkov spáchaných v máji a júni 1944 a v novembri 1944, dodal Filičko.
Spresnil, že oznamovateľ uvádza, že jeho otec bol deportovaný na nútené práce do Nemecka v januári 1945, o čom predložil potvrdenie Správnej komisie mesta Košíc z roku 1945. Oznamovateľ žiada, aby bolo začaté trestné stíhanie a aby bol Csatáry braný na zodpovednosť aj za skutok, respektíve skutky z januára 1945.
Trestné oznámenie bolo pridelené prokurátorovi, ktorý je povinný vykonať opatrenia, aby sa o trestnom oznámení mohlo rozhodnúť do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. V tejto lehote teda musí prokurátor prípadne policajt, ktorému môže prokurátor vec odovzdať, rozhodnúť buď o začatí trestného stíhania alebo o odložení veci, uzavrel Filičko.