Pochybných titulov pribúda, zákon to nerieši

Hoci pribúda prípadov, keď štátni funkcionári alebo politici nadobudli diplom pochybným spôsobom, nijaký postih im za to zatiaľ nehrozí. Ministerstvo školstva tvrdí, že nemôže zasahovať do posudzovania týchto prác. Tomu, aby sa také prešľapy neopakovali, by údajne malo zabrániť zverejňovanie študentských prác a prijatie postupov na zabezpečenie kvality.

08.08.2012 15:34
Diplom, MBA, škola, štúdium, štátnice Foto:
Ilustračné foto.
debata (49)

Podľa odborníkov to však nestačí a rezort školstva by mal urobiť viac – napríklad umožniť odňatie neprávom získaného diplomu.

O tom, že naozaj ide o vypuklý problém, svedčia medializované prípady z posledných mesiacov. Pochybnostiam o tom, ako získali svoje vysokoškolské tituly, v minulosti čelil napríklad minister práce Ján Richter, podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová, minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek či viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel.

Čerstvým príkladom je šéf kresťanských demokratov a podpredseda parlamentu Ján Figeľ. Ako získal titul PhD. na súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave dá po návrate z dovolenky preveriť minister školstva Dušan Čaplovič. Podľa vyjadrenia jeho hovorcu Michala Kaliňáka pre agentúru Sita má kontrola preveriť, či je možné, aby „absolvent jedného odboru študoval v druhom a predložil prácu z tretieho“ a tiež či je možné, že Figeľova práca nespĺňala stanovené náležitosti.

V prípade, že by Akreditačná komisia potvrdila pochybenia, podľa zákona by mohla odobrať univerzite právo udeľovať tituly a študovať v rámci tretieho, PhD. stupňa. Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť dodáva, že Akreditačná komisia môže v prípade potvrdenia pochybností študijnému odboru odobrať akreditáciu.

Figeľovi pri získaní akademického titulu PhD. podľa denníka Sme pomohlo, že bol eurokomisárom. Nielen že si doktorát spravil v odbore sociálna práca, ktorému sa ako vyštudovaný technik nikdy nevenoval, ale odboru sa netýkala ani jeho dizertačná práca. Do nej vlastne iba prepísal väčšinu textu zo staršej publikácie Slovensko na ceste do EÚ, ktorej bol spoluautorom. Figeľovi a skúšobnej komisii neprekážalo ani to, že v čase obhajoby dizertačnej práce bolo Slovensko už tri roky v Európskej únii.

Rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimír Krčméry, ktorý bol Figeľovým oponentom, pre Sme priznal, že mu titul udelili napriek nedostatkom jeho dizertačnej práce. Podobne sa mala vyjadriť aj predsedníčka skúšobnej komisie. Údajne prihliadali na to, že bol Figeľ eurokomisárom a „Slovensku robil dobré meno“. Preto naňho nekládli také prísne požiadavky, aké by museli spĺňať iní doktorandi.

Podľa Lucie Kleštincovej, odborníčky na školstvo z Inštitútu hospodárskej politiky, sú takéto vyjadrenia neprípustné. „Ak vysoké školy prižmurujú oči a iné nároky kladú na obyčajných študentov a iné na politika či vysokého funkcionára, akú výpovednú hodnotu má potom taký titul? Všetci študenti by mali mať rovnaké podmienky,“ zdôraznila.

Ak chce podľa nej vysoká škola zohľadniť zásluhy takýchto ľudí a nejako im prejaviť úctu, môže im dať čestné tituly, ako sa to bežne robí. Dva čestné doktoráty má už i samotný Figeľ – v roku 2006 mu ho udelila Technická univerzita v Košiciach a pred štyrmi rokmi kresťanská univerzita v Budapešti.

Ministerstvo školstva upozorňuje, že rozpracovanie témy dizertačnej práce by malo riešiť problematiku príslušného vedného odboru. „Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ,“ tvrdí rezort.

Zároveň pripomína, že kontrolovať môže iba dodržiavanie právnych predpisov, teda postup prijímania, doklady o štúdiu, o jeho absolvovaní či porovnanie so študijným programom. „Nemáme však možnosť vstupovať do posudzovania kvality dizertačnej práce,“ uviedlo ministerstvo. Podobným pochybeniam ako pri Figeľovi by údajne malo predchádzať zverejňovanie záverečných prác študentov. „Súčasne sa navrhuje, aby vysoká škola mala formalizované postupy na zabezpečovanie kvality a v prípade ich nefunkčnosti sa navrhuje možnosť zrušenia vysokej školy,“ doplnilo ministerstvo.

Kleštincová súhlasí, že obhajoba študentských prác spadá pod autonómne rozhodovanie vysokej školy a ministerstvo by do toho nemalo zasahovať. Keď je však univerzita a príslušný odbor akreditovaný, mali by garantovať kvalitu.

Odborníčky na školstvo sa zhodujú v tom, že by ministerstvo školstva malo urobiť viac. Podľa Králikovej sú návrhy rezortu v pripravovanej novele zákona o vysokých školách príliš všeobecné a nemusia zabezpečiť kvalitu – ani pri udeľovaní diplomov. „Nevidím tam nástroje, ktoré by ten stav vedeli zmeniť,“ zhodnotila Králiková.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Tlačiareň diplomov. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Kleštincovej chýba mechanizmus, ktorý by umožnil odobrať neoprávnene udelené tituly. „Mala by byť taká možnosť. Mal by existovať systém, ktorým by bolo možné výnimočne zasiahnuť, keď si vysoká škola neplní to, čo by mala. Aj teraz by sa malo povedať, že to bola chyba, mali by to prešetriť a titul odobrať,“ komentovala Figeľov doktorát Kleštincová. „U nás sa však používa politika "zatĺkania“, lebo absolventi s neoprávnene získaným titulom vedia, že im nič nehrozí," uzavrela.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba