Bilbordy pri cestách treba zakázať úplne

24.08.2012 17:00
autá, dážď, cesty
Reklamy, ktorými sú preplnené aj mestá, vodičov vyrušujú. Autor:

Bezpečnosť dopravy pred reklamou má absolútnu prednosť v Rakúsku, Nemecku, Španielsku či vo Fínsku. V každej zo spomínaných krajín platí striktný zákaz umiestňovania bilbordov pri cestách. Na Slovensku sa o ich obmedzení síce hovorí už roky, ale doteraz sa nič nezmenilo.

Polia popri diaľniciach, rýchlostných cestách či obyčajných regionálnych komunikáciách sú bilbordmi priam posiate. Aký-taký poriadok by mohla priniesť poslanecká iniciatíva Renáty Zmajkovičovej zo Smeru, odborníci však upozorňujú, že ani jej návrh riešením nie je.

Ochranné pásmo v šírke 250 metrov od cesty, v ktorom nebudú môcť byť žiadne informačné, propagačné či reklamné plochy, podľa nich rieši skôr estetické ako bezpečnostné hľadisko. „Táto vzdialenosť zhoršuje pozornosť a predlžuje reakčný čas vodiča, ktorý je z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky veľmi dôležitý,“ upozorňuje znalec v oblasti bezpečnosti v doprave Patrik Vlček.

Ako totiž vysvetľuje, kým bilbordy umiestnené pri ceste vnímajú vodiči periférne, pri posunutí ich vzdialenosti vznikne predpoklad, aby sa za pútačmi obzerali, čo vytvorí čas, keď nevnímajú situáciu na ceste. Otáčanie hlavy spolu so zameriavaním reklamy a čítaním nápisov môže podľa Vlčeka zabrať aj niekoľko sekúnd, počas ktorých môže dôjsť k nehode.

„Za oveľa vhodnejšie by som považoval buď úplné zrušenie bilbordov pri cestách, alebo stanovenie minimálnej bezpečnejšej vzdialenosti na približne 10 až 15 metrov, hoci aj tu by som odporúčal individuálne posudzovanie dopravnými znalcami,“ pokračuje Vlček.

S týmto názorom sa stotožňuje aj riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Gustáv Kasanický, podľa ktorého by úprava šírky ochranného pásma mala ísť opačným smerom. „Skôr by som reklamy dával čo najbližšie k ceste, hoci za podmienky, že budú ohradené zvodidlami tak, aby auto nemohlo naraziť do nôh konštrukcie,“ myslí si.
Okrem umiestnenia samotných pútačov by sa témou mala stať aj samotná podoba reklamy, ktorá sa pri cestách smie používať. „Bilbord by mal byť o upútaní. Mala by na ňom byť napríklad fľaša s minerálkou či logo firmy, no všetky bližšie informácie by už mali byť na peších zónach. Striktne by som však obmedzil textové odkazy na internetovú stránku či bližšie popisky, pretože práve toto odpútava pozornosť vodičov najviac,“ pokračuje Kasanický, ktorý je zároveň podpredsedom európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd.

Problém početných a príliš nápadných reklám bol na pretrase v minulosti už niekoľkokrát, no dodnes neexistuje žiadny zákon alebo nariadenie, ktoré by veľkosť, množstvo či hustotu bilbordov pri cestách regulovalo. Cestný zákon naďalej rozlišuje len rôzne stupne ochranného pásma, hoci pútače sú neraz umiestnené aj v ňom. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že sa tak deje napriek jeho nesúhlasu, keďže povolenie na ich umiestnenie vydávajú stavebné úrady často aj napriek jeho nesúhlasu. Samo proti nevhodne umiestneným pútačom zasahovalo vlani v troch prípadoch, pričom vo všetkých dosiahlo odtiahnutie bilbordov.

Hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa hovorí, že aj keď má rezort podľa zákona možnosť zaslať výzvu na odstránenie reklamy, jeho možnosti sú obmedzené. „Problém býva v tom, že nie vždy je možné zistiť, kto je vlastníkom takéhoto reklamného zariadenia,“ vraví hovorca, ktorý zároveň dodáva, že vinníkom je možné uložiť pokutu až do výšky 33 190 eur.

Dopravný psychológ a viceprezident Slovenskej asociácie psychológov Karol Kleinmann upozorňuje, že dlhodobo sa neotvára ani problematika reklám v centrách miest, hoci práve tie sú ňou často preplnené. „Vodičov to jednoducho vyrušuje. Navyše, čím pomalšie niekto ide, tým viac číta rôzne nápisy na reklamných plochách,“ vysvetľuje s tým, že aj keď je nebezpečenstvo v týchto prípadoch menšie, problémom zostáva veľká škodovosť.

Oceňuje však, že problematika bilbordov pri cestách sa vôbec otvorila, no predložený návrh považuje skôr za kompromis medzi odborníkmi a reklamnými spoločnosťami. „Nie je to ani technické, ani psychologické riešenie, no je to lepšie ako nič. Ideálne by bolo, keby bilbordy pri cestách neboli vôbec,“ myslí si.

Zmajkovičovej návrhom by sa mal parlament zaoberať už na septembrovej schôdzi. Po jeho schválení by mali reklamné spoločnosti na úpravu vzdialenosti plôch čas do roku 2015.

Ako ďaleko môžu byť bilbordy pri cestách

  • diaľnice a cesty vyššej triedy – 50 až 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu
    • cesty nižšej triedy a miestne komunikácie – 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou
    • povolenia na reklamné pútače vydávajú stavebné úrady, ktoré patria pod mestá a obce
    • dodržiavanie noriem kontroluje štátny odborný dozor

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk