Podľa neho na slovenskej strane, ako to vyplýva z memoárovej literatúry, tak aj vo vnútri HZDS boli skôr iní funkcionári, ktorí boli lídrami procesu vedúceho k rozdeleniu republiky.
„Vladimír Mečiar sa nakoniec k nim pripojil,“ konštatoval Čarnogurský, ktorý bol vtedy úplne odstavený od politického diania, pretože podľa neho Vladimír Mečiar na Slovensku nechcel vôbec komunikovať so stranami, ktoré boli pri moci pred voľbami v roku 1992. „Najmä výsledok volieb na Slovensku a v Českej republike predznamenal, že republika sa rozdelí. Na Slovensku a v Českej republike zvíťazili vo voľbách úplne inak ideovo zamerané strany, ktoré sa vlastne nemohli spolu dohodnúť na vláde v jednej republike,“ povedal.
Podľa Čarnogurského Mečiar nemal pred dvadsiatimi rokmi viaceré dôležité informácie. „Potreboval tieto informácie z dôvodu, aby bol v predstihu informovaný o rizikách, ktoré Slovensku hrozili. Napríklad by sa veľmi hodili Vladimírovi Mečiarovi ako predsedovi vlády informácie o sporoch s maďarskou stranou, ktoré sa týkali výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros,“ povedal.
Čarnogurský upozornil, že nesmieme zabúdať, že posledný podpis na dohode o rozdelení štátu musel dať za slovenskú stranu Vladimír Mečiar. „Rozdelenie štátu sa zatiaľ ukazuje ako úspešná operácia. Úspešná operácia v tom zmysle, že oba štáty, ale v každom prípade Slovensko, sa rozvíjajú rýchlejšie ako v spoločnom štáte. Vzájomné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú lepšie ako v spoločnom štáte. Vzájomný rešpekt voči sebe je väčší ako v spoločnom štáte a zahraničie taktiež uznáva, že sme rozdelenie republiky previedli nielen mierovo, ale aj administratívne, ekonomicky a medzinárodno-politicky úspešne,“ povedal Čarnogurský s tým, že Slovensko, navyše, dosiahlo takýmto spôsobom samostatnú hviezdičku a stoličku v Európskej únii. „Rozdelenie je zatiaľ úspešnou operáciou, ale či bude definitívne úspešnou dokáže až nejaká medzinárodná kríza, v ktorej sa ocitnú ako Slovenská republika tak aj Česká,“ konštatoval.
Čarnogurský vtedy nepovažoval rozdelenie republiky za najvážnejší problém. „Republika bola zrelá na rozdelenie z oboch strán a už dlhí čas. Ja som videl ako hlavný problém to, aby sa samostatné Slovensko neocitlo v medzinárodnej izolácii. V medzinárodnej izolácii by sa bolo ocitlo, ak by ju dlhšiu dobu viedol Vladimír Mečiar a HZDS a strany, ktoré sa zúčastnili na rozdelení. Preto som považoval za hlavnú úlohu, aby sme pripravovali predovšetkým KDH, aby sme pripravovali politické podmienky preto, aby Vladimír Mečiar bol odstránený od moci a Slovensko sa mohlo už ako samostatný štát zaradiť do európskej integrácie,“ zdôraznil. To sa aj stalo voľbami v roku 1998. „Túto zmenu sme dosiahli samostatne vnútornými silami, nie s nejakou zahraničnou pomocou, a táto zmena bola pre mňa dôležitejšia, a nielen pre mňa, aj pre Slovensko bola dôležitejšia ako to, že by som bol ja podpisoval dohodu o rozdelení republiky,“ dodal.
Pred 20 rokmi 26. augusta 1992 v Brne rokovali slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar a český premiér a predseda ODS Václav Klaus o konkrétnych problémoch a postupných krokoch rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty. Termín zániku ČSFR stanovili na 31. decembra 1992.