Čo pre vás Armstrong znamenal?
Ako veľká a nezabudnuteľná osobnosť sa natrvalo zapísal nielen do dejín kozmonautiky, ale aj ľudstva. Veď ako prvý človek stál na povrchu iného kozmického telesa, ako je Zem. Spolu s kolegom Edwinom Aldrinom, ktorý ho bezprostredne nasledoval, vykonali priekopnícky čin. Treba si uvedomiť, že v tom čase veda a technika zďaleka neboli tam, kde sú dnes. Takže na Mesiaci obaja mohli aj navždy zostať. Boli pripravené aj také scenáre.
Kedy sa bude dať povedať, že Armstronga ktosi v tomto vesmírnom priekopníctve prekonal?
Teoreticky tu bolo už viacero pokusov oživiť program letov na Mesiac. Ľudstvo sa však nepochybne chce dostať aj oveľa ďalej. Jeho súčasnou najbližšou métou je Mars. Myslím si, že ľudská noha by naň mohla vykročiť tak o 30 až 50 rokov. Komu bude patriť, toho meno zrejme bude mať v histórii taký zvuk a také miesto ako to Armstrongovo.
Po pristátí Armstronga s Aldrinom na zemskej obežnici však už vesmírny program Apollo, zameraný na výskum Mesiaca, dlho nepokračoval. Kozmonauti začali opäť krúžiť len okolo Zeme. Prečo?
Jednoducho preto, že sme žili v období studenej vojny. Súťažili medzi sebou dva politické systémy a tomu sa podvoľoval aj kozmický výskum. Momentálne sa už k nemu staviame podstatne racionálnejšie. Uvedomujeme si, že Zem nemusí byť pre ľudstvo trvalým bezpečným domovom, že v záujme prežiť sa raz bude musieť poobzerať po inom. Veď na Slnku neprestajne prebiehajú procesy, pre ktoré sa život na našej planéte niekedy určite skončí. Aj keď, samozrejme, hovorím o horizonte možno niekoľkých miliárd rokov.
Vtedy by však bol pre ľudstvo sotva obývateľný aj Mars.
Áno, aj preto považujem skúmanie Mesiaca za také dôležité. Mesiac by sa totiž časom mohol stať základňou pre cesty do oveľa vzdialenejšieho vesmíru. V porovnaní so Zemou má šesťnásobne nižšiu gravitáciu, dali by sa naň z našej planéty previezť menšie komponenty, z ktorých by sa tam mohli skladať obrovské vesmírne lode. Také by zo Zeme nemali šancu odštartovať. Veď podstatná časť energie sa vyčerpá pri štarte kozmickej lode. Výskum Marsu je však tiež veľmi dôležitý. Človek ustavične musí hľadať alternatívy. Dobývať nerastné bohatstvo, hľadať známky života a podobne.