KDH obhajuje nehlasovanie za ústavu

Kresťanskí demokrati sú naďalej presvedčení o správnosti svojho postoja, keď v roku 1992 nehlasovali za prijatie ústavy. Zdôvodňujú to chybami v ústavnom dokumente, ktoré sa neskôr prejavili.

27.08.2012 12:00
Hrušovský Foto:
Bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský.
debata (64)

„Ten počet zmien potvrdzuje, že naše výhrady pri schvaľovaní ústavy boli oprávnené,“ tvrdí poslanec a bývalý šéf KDH Pavol Hrušovský. Podobný postoj má aj zakladateľ hnutia Ján Čarnogurský.

Slovensko nebolo napríklad schopné viac ako rok zvoliť prezidenta v parlamente a ústava sa musela zmeniť. Niektoré právomoci prešli na predsedu parlamentu a ďalšie na premiéra. Neskôr sa zaviedla v ústave priama voľba hlavy štátu. Spory sa odohrali aj medzi vtedajším prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom o menovanie členov vlády.

Prijímanie ústavy je dôležitý konštitučný akt pri zakladaní nového štátu. Ján Čarnogurský v tejto súvislosti na otázku, či sa napriek chybám v návrhu ústavy KDH zachovalo správne, odpovedal, že ústava je vždy výsledkom politického boja. Zdôraznil, že keby nedošlo k zásadnému politickému obratu v roku 1998, tak Slovensko by zostalo izolované a „každý by si mohol do neho kopnúť“. Vtedy po tretej Mečiarovej vláde nový kabinet Mikuláša Dzurindu opäť nasmeroval Slovensko do EÚ a NATO.

Čarnogurský poukázal na fakt, že štát bol do roku 1998 úzko spájaný s ústavou prijatou v septembri 1992. „Keď KDH chcelo vtedy radikálne oponovať politike Vladimíra Mečiara, ktorá viedla k vyhláseniu samostatnej SR, ale na druhej strane ju aj viedla do medzinárodnej izolácie, tak muselo oponovať od samého začiatku, čiže od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska cez prijatie ústavy až po niektoré protiústavné rozhodnutia,“ dodal Čarnogurský.

Politológ Michal Horský hovorí, že nehlasovanie KDH za prijatie ústavy okrem istého straníckeho druhu politiky kresťanských demokratov a ich vecných výhrad odráža aj ďalšie okolnosti. Ústava bola prijatá v slovenskom parlamente v stále fungujúcej československej federácii. „Spôsob, akým dvojica Vladimír Mečiar a Václav Klaus prezentovala kroky k založeniu štátu, bol pre dve tretiny občanov republík neprijateľný. Preto vtedajšie argumenty KDH, že takýto spôsob prijatia ústavy môže viesť k všeobecnému rozvratu Československa, padal v tom čase na úrodnú pôdu,“ poznamenal politológ.

Ústava sa 1. septembra 1992 neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy