Zmenami sa má zabrániť aj tomu, aby do výsluhových dôchodkov odchádzali už tridsiatnici, hoci väčšina z nich by mala nabiehať postupne. Počet odslúžených rokov potrebných na vznik výsluhového dôchodku sa má preto zvýšiť z 15 rokov na 25. Prechod všakbude postupný. Kým napríklad pre policajta, ktorý je v službe od roku 1997, bude platiť pôvodná hranica 15 rokov a nárok na výsluhový dôchodok bude mať od januára istý, pre policajta slúžiaceho od roku 2007 sa už hranica posunie na 25 rokov a do penzie bude môcť odísť najskôr v roku 2032.
Motivovať k dlhšej službe má aj nový spôsob výpočtu penzií. Návrh zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý má vláda prerokovať na budúci týždeň, ruší tiež osobitný systém valorizácie výsluhových, invalidných či vdovských dôchodkov policajtov a vojakov. Zvyšovať sa im budú rovnakým spôsobom ako bežným ľuďom. Jasné zatiaľ nie je, ako sa zdania výsluhové penzie. Kým ministerstvo vnútra navrhuje 10 percent penzie do veku 62 rokov, ministerstvo financií presadzuje 19 percent. „Takéto zdanenie je nezlučiteľné s naším návrhom, ktorý sme vyrokovali s ministerstvom vnútra,“ hovorí policajný odborár Miroslav Litva. Policajti či vojaci preto už chystajú hromadnú pripomienku.
Okrem tejto námietky však odborári výraznejší problém s novelou nemajú a zmeny označujú za nutné zlo. „Sú to opatrenia, ktoré nie sú príjemné a ktoré znížia reálne príjmy dôchodcov, no na druhej strane sú nevyhnutné z hľadiska dlhodobej stability sociálneho zabezpečenia a toho, aby systém zostal zachovaný aj pre budúce generácie,“ uznáva Litva. Pôvodné plány hovorili, že okresané výhody sociálneho zabezpečenia vykompenzujú ministerstvá svojim zamestnancom inými sociálnymi bonusmi vo forme štedrejšieho príspevku na rekreáciu či zdravotnú starostlivosť. Šetrenie sa však prejaví aj v tejto oblasti. Skončí plné preplácanie kúpeľov a doplatky sa budú odvíjať od veku a ďalších kritérií, pričom začnú pri osmine sumy poukazu. „Je to jeden z kompromisov, keďže situácia sa vyvíjala a pohybovali sme sa medzi možným a chceným,“ neskrýva sklamanie Litva.
V polícii je už dnes viac ako 1 500 neobsadených miest a bezpečnostný analytik Ivo Samson zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozorňuje, že zásahy do sociálnych výhod môžu viesť k ďalšiemu oslabeniu silových zložiek. „Je evidentné, že kvalita personálu Ozbrojených síl aj Policajného zboru sa týmto nezvýši. Spoločenská prestíž týchto povolaní už aj tak klesá a ak zoberieme určité benefity, ktorými sa to snažíme kompenzovať, odrazí sa to v záujme o túto profesiu,“ vraví.
Do osobitného systému patria okrem policajtov a vojakov aj colníci, horskí záchranári, hasiči, tajní agenti či väzenskí dozorcovia. Vo výške výsluh týchto skupín sú však výrazné rozdiely. Kým priemerný dôchodok je pri policajtoch na úrovni 619 eur, v prípade vojakov je to už 800 eur. Počet poberateľov penzií v oboch rezortoch presahuje počet 33-tisíc ľudí. Novela sociálneho zabezpečenia by sa po pripomienkach ďalších rezortov mala na rokovanie parlamentu dostať už na októbrovej schôdzi. Po jej schválení by zmeny mali začať platiť od januára.
Ako sa zmení zabezpečenie vojakov a policajtov
- nárok na výsluhový dôchodok sa bude postupne odďaľovať až na 25 odslúžených rokov, nevznikne po 15 rokoch ako doteraz
- zmení sa spôsob výpočtu výsluhového dôchodku progresívnym zvyšovaním percentuálnej výmery tak, aby bolo pre mladšie ročníky výhodnejšie slúžiť čo najdlhšie, a to až v trvaní 30 rokov
- policajti i vojaci prídu o osobitný systém valorizácie výsluhových, invalidných či vdovských dôchodkov; zvyšovať sa im budú rovnakým spôsobom ako bežným ľuďom – o sumu určenú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve
- zmení sa výpočet základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, a to v závislosti od dĺžky služby
- postupne sa posunie aj dĺžka služby potrebná na poberanie výsluhového príspevku, a to z 5 na 10 rokov; poberať ho budú tí, ktorých dĺžka služby nie je dostačujúca na riadny výsluhový dôchodok
- požadovaný čas služby potrebný na vznik nároku na odchodné sa zvýši z päť na 13 rokov, ale len pre vojakov či policajtov prijatých od roku 2013. Pre túto skupinu sa zníži aj výška odchodného.
- viac si budú doplácať na poistné – namiesto doterajších 5 % to bude až 7 %, zamestnávateľ im zas namiesto súčasných 17 percent doplatí 20 percent
- zavedie sa stabilizačný odvod z výsluhového dôchodku do osobitného účtu; platiť ho budú tí, ktorým vznikol nárok na penziu po júni 2002 a jeho výška bude 10 percent z dôchodku do veku 62 rokov
- ak sa niekto po odchode opätovne vráti k armáde či polícii, odchodné už po skončení novej služby viac nedostane; v prípade výpočtu výšky penzie sa však nové roky služby pripočítajú k starým
- zmení sa spôsob financovania dávok nemocenského zabezpečenia
- zruší sa súbeh materskej a výsluhového príspevku – policajtka či vojačka bude poberať len vyššiu dávku
- kúpeľnú starostlivosť už ministerstvá nebudú preplácať v plnej výške pre súčasných aj vyslúžilých zamestnancov; tí si po novom doplatia najmenej osminu poukazu
Kedy vznikne nárok na výsluhový dôchodok súčasným vojakom a policajtom
Nárok na penziu vznikne, ak ich služba pred 1. januárom 2013 trvala:
- najmenej 15 rokov
- 16 rokov, menej ako 15 rokov, ale najmenej 14
- 17 rokov, menej ako 14 rokov, ale najmenej 13
- 18 rokov, menej ako 13 rokov, ale najmenej 12
- najmenej 19 rokov, menej ako 12 rokov, ale najmenej 11
- najmenej 20 rokov, menej ako 11 rokov, ale najmenej 10
- najmenej 21 rokov, menej ako 10 rokov, ale najmenej 9
- najmenej 22 rokov, menej ako 9 rokov, ale najmenej 8
- najmenej 23 rokov, menej ako 8 rokov, ale najmenej 7
- najmenej 24 rokov, menej ako 7 rokov, ale najmenej 6
- najmenej 25 rokov v ostatných prípadoch
(Autorský článok nahrádza pôvodnú agentúrnu správu.)