Podvodov s eurofondmi je čoraz viac, zaplatia za to všetci

Korupciu sprevádzajúcu čerpanie peňazí, ktoré Slovensku poskytuje únia či iné vyspelé európske krajiny mimo nej, sa doteraz nepodarilo obmedziť žiadnej vláde. Ani pravej, ani ľavej. Ukážkovým príkladom je posledný prípad, keď tri krajiny žiadajú od Slovenska vrátiť 668-tisíc eur poskytnutých z Nórskych fondov.

, 05.09.2012 12:00
športový areál Senec Foto:
Nórsko, Island a Lichteštajnsko žiadajú Slovensko, aby im vrátilo 668-tisíc eur, ktoré poskytli na výstavbu viacúčelového športového areálu v Senci.
45

Za posledných päť rokov stúpol počet trestných činov spojených s eurofondmi, pribudlo obvinených a narástla škoda, ktorú spôsobili štátu.

„Kým v roku 2008 vyčíslili vyšetrovatelia páchateľmi spôsobenú škodu na 2,3 milióna eur a z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev obvinili 21 páchateľov, o rok neskôr to už bolo takmer štyrikrát viac,“ hovorí policajný prezident Tibor Gašpar.

PIANO

 Prečítajte si glosu Mariána Repu O pomoci.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

V roku 2009 spôsobili páchatelia škodu za vyše 8 miliónov eur a polícia obvinila 51 osôb. Tento rok vyšetrovala polícia 36 prípadov podvodov z eurodotáciami. Za polrok obvinila 40 osôb, ktoré podľa polície podvodmi spôsobili škodu za 1,7 milióna eur. „Od začiatku tohto roka do konca júla evidujeme 36 takýchto prípadov, objasnili sme už takmer 60 percent,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová.

Ministerstvá zatiaľ nevedia povedať presnú sumu, ktorú Brusel Slovensku neuhradil pre rôzne pochybenia a podvody.

Úrad boja proti korupcii začal trestné činy súvisiace so zneužívaním európskych dotácií vyšetrovať až od roku 2007. Dovtedy to bolo v právomoci Úradu boja proti organizovanému zločinu. Bývalý šéf protikorupčného úradu a súčasný policajný prezident Gašpar však upozorňuje, že nie každú nezrovnalosť vo financovaní a čerpaní europeňazí môže vyšetrovateľ kvalifikovať ako trestný čin. Tak to bolo aj v prípade čerpania peňazí z Nórskych fondov na výstavbu viacúčelového športového areálu v Senci, kde Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, žiadajú, aby mu štát vrátil 668-tisíc eur. „Tu ide o to, že ide o finančnú nezrovnalosť, ale nie o podvod. Žiadateľ nesplnil podmienky fondu a nezaplatil faktúry cez bankový účet, ale to nie je trestný čin,“ vysvetlil Gašpar. Polícia po prešetrení financovania tohto projektu zamietla trestné oznámenie z trestného činu podvodu.

Podľa hodnotenia vyšetrovateľov z protikorupčného úradu väčšinou sa podvodov s eurodotáciami dopúšťajú podnikatelia – žiadatelia o granty. Obvinení však boli aj úradníci, či už zo štátnej správy, alebo samosprávy. Najviac sa podľa policajnej štatistiky podvádza pri programoch, ktoré poskytujú granty z Európskeho sociálneho fondu či fondu pre regionálny rozvoj, projekty na zvýšenie zamestnanosti alebo z oblasti vzdelávania.

Korupcia sa môže diať viacerými spôsobmi. Komisia, ktorá vyberá víťaza projektu financovaného z eurofondov, môže byť vopred dohodnutá a peniaze priklepne vybratej firme, prípadne sú už podmienky súťaže „šité na mieru“ určitého podnikateľa. Medzi úradníkmi a záujemcami o eurofondy fungujú aj tzv. sprostredkovatelia, ktorí za províziu vybavia pridelenie eurofondov. Provízia podľa neoficiálnych informácií predstavuje 5 až 15 percent z ceny projektu. Ak Európska komisia takéto pochybenia zistí, štát musí peniaze vrátiť alebo projekt nezaplatí.

V konečnom dôsledku tak na korupciu doplácajú bežní daňoví poplatníci.

Analytik Ivan Kuhn hovorí, že v princípe celý proces funguje tak, že Slovensko vymáha peniaze od konečného prijímateľa, ktorý pochybil. Tieto financie sa môžu opäť použiť a zostávajú na Slovensku. Vždy to však závisí od toho, v akom štádiu sa príde na chybu a či problém zachytí kontrola na Slovensku, alebo až bruselské inštitúcie. Podľa Kuhna korupcia a klientelizmus nie sú len záležitosťou eurofondov. „Kdekoľvek, kde sa rozdávajú zadarmo peniaze, pre istú skupinu ľudí je to príležitosť a pokušenie,“ povedal Kuhn.

Kľúčom k zníženiu miery korupcie a klientelizmu v takýchto prípadoch je podľa neho len jedno a to je verejná kontrola. A tá sa, ako tvrdí Kuhn, dosiahne len vtedy, ak všetky informácie budú automaticky zverejňované.

„Eurofondy sa, bohužiaľ, v drvivej väčšine rozdeľujú tak, že o nich rozhoduje nejaká komisia, nejaký minister a jednotlivec, hoci predstierajú, že je to podľa objektívnych pravidiel. Je tam však veľká miera subjektivizmu, osobného a politického rozhodovania,“ hovorí poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý.

Na potláčanie korupcie v europrojektoch vidí Beblavý dva lieky, a to transparentnosť a jasné pravidlá. Čím viac je verejne dostupných informácií, tým ľahšie je možné odhaľovať pochybenia.

Súčasný kabinet sa vo vládnom programe zaviazal, že zabezpečí transparentnejšie a efektívnejšie čerpanie eurondov.

Za fotomontáže chcel od Saria 200-tisíc

Polícia vyšetruje kuriózny prípad, keď chcel nepoctivý odborník na IT techniku obrať štátnu agentúru Sario o takmer 200-tisíc eur. V rámci projektu Podpora obchodnej činnosti predložil agentúre žiadosť o zaplatenie výdavkov v sume 194 348,30 eura, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s obstaraním a výrobou propagačných materiálov, katalógov a videoprojekcií, použitých na ním ,,navštívených medzinárodných veľtrhoch, výstavách a obchodných misiách". Na žiadnej akcii však nebol. Svoju účasť falšoval pomocou počítačovej techniky – vyrábal fotodokumentáciu s využitím fotografií z webových stránok vystavovateľov, do ktorých vkladal svoju fotografiu, aby vzbudil dojem, že sa na akcii zúčastnil.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy