Vláda nedávno rozhodla, že od roku 2014 bude na Slovensku už len jedna, štátna zdravotná poisťovňa. Premiér vás poveril, aby ste rozpracovali technické možnosti zániku dvoch súkromných poisťovní. Ako ste pokročili?
Pripravujeme komplexný materiál, v ktorom zhrnieme, akým spôsobom bude unitárny systém fungovať a vyšpecifikujeme, aké všetky možné cesty vedú k jeho zavedeniu. Odporučíme aj alternatívu, ktorá bude pre štát najvýhodnejšia. Vláda sa potom bude môcť rozhodnúť, či a ako sa do toho pustí. Chceme ísť cestou, ktorá najviac eliminuje možné budúce spory alebo arbitráže.
Môže sa ešte napokon stať, že sa vláda na základe vašich odporučení zámeru vytvoriť jednu poisťovňu vzdá?
Neuvažovala som nad tým, či sa rozhodnutie o vytvorení jednej poisťovne dá zvrátiť. Snažím sa zodpovedne splniť úlohu, ktorú som dostala. Urobím všetko preto, aby tento proces prebehol – a aby prebehol dobre.
Tvrdíte, že systém jednej poisťovne ušetrí ľuďom peniaze. Pritom však stále počuť názor, že slovenské zdravotníctvo je čierna diera, v ktorej sa strácajú verejné financie, bez ohľadu na počet zdravotných poisťovní.
To, že zdravotníctvo je čierna diera, je typický príklad stereotypného názoru, ktorý vzniká z neznalosti individuálnych pomerov. Momentálne sa úporne snažím presvedčiť ministra financií Petra Kažimíra, že to nie je pravda. Peňazí v zdravotníctve nikde na svete nie je dosť. Dá sa rozprávať len o tom, či je ich primerane, alebo málo – ale prebytok nebude nikdy. Zdravie je komodita, ktorú si skutočne ceníme najviac.
Je teda v slovenskom zdravotníctve peňazí primerane?
Dosť peňazí v zdravotníctve – čo to vlastne znamená? Znamená to, že tí, čo majú potenciál, sú zdraví, a tí, čo sú chorí, sú absolútne špičkovo liečení tak, že sa nič viac pre nich urobiť nedá. To je ideálny stav, ktorý ešte nikdy nikto nedosiahol. Špecifikum zdravotníctva, ktoré sa veľmi ťažko meria, je to „ľudské“. Ako sa dá povedať, čo je maximum? Každý má o svojom maxime trochu inú predstavu.
Podľa nového štátneho rozpočtu pôjde budúci rok do zdravotníctva viac peňazí, ale za poistencov štátu sa budú odvádzať štyri percentá, teda menej ako dosiaľ. Rozdiel doplatia ekonomicky aktívni občania. Čo na to hovorí ministerstvo zdravotníctva?
Je to každoročný boj, ktorý zvádzame s ministerstvom financií. Nielen my, ale aj ostatné rezorty. Je pravda, že medzi ekonomicky aktívnymi a neaktívnymi ľuďmi je disproporcia. Neaktívni sú práve tí, ktorí sa väčšinou aj v iných oblastiach hodnotia ako sociálne slabší. Solidarita je pevnou súčasťou života v našej spoločnosti a dúfam, že to tak aj zostane, pretože pre mňa je prejavom ľudskosti. No druhá vec je, že z hľadiska zdravotného poistenia sú práve oni najväčšími konzumentmi. Platí sa teda menej za tých, ktorí sú objektívne drahší.
Aké odvodové percento za poistencov štátu by bolo podľa vás optimálne?
Keďže rokovania s rezortom financií stále prebiehajú, nerada by som pánu ministrovi cez médiá odkazovala optimálne riešenia. Pravda je, že sme si z percenta urobili pojem, od ktorého sa všetko odvíja. V súvislosti s minuloročnými udalosťami v zdravotníctve jednoznačne stúpla cena práce v zdravotníctve, čo považujeme za správne. To všetko sa odráža v nákladoch a tým sa dvíha cena zdravotnej starostlivosti, čo máme tiež presne vyšpecifikované. Toto sú neoddiskutovateľné veci, ktoré okrem iných komodít, ktoré rastú, sú presne vyčíslené a oproti minulým rokom navýšené.
Ako je to so zadlženosťou nemocníc? Plánujú sa nejaké úsporné opatrenia?
Málo ľudí si uvedomuje, že z našich 16 fakultných nemocníc sú dlhodobo problematické len štyri – dve bratislavské, banskobystrická a trnavská. Ostatné dlhodobo znižujú svoje zadlženie. Aktívne reštrukturalizujeme košickú nemocnicu, pripravujeme to v bratislavskej. Urobili sme veľké zmeny aj v banskobystrickej nemocnici. Trnavská nemocnica bude časom tiež hospodáriť vyrovnane. Sú to veľké kolosy, ktoré majú obrovské problémy s prevádzkovými nákladmi, pretože sú v nevyhovujúcich priestoroch.
Čo presne znamená reštrukturalizácia v týchto nemocniciach?
Modernizáciu procesov tak, aby sme využili to, čo máme. Čiže ak máme krásne, moderné operačné sály, treba prácu zorganizovať tak, aby sa neoperovalo len tri hodiny denne, ale aby sa využili naplno. Musíme pacientov správne „točiť“ v tom dobrom zmysle slova.
Neplánujete ďalšiu redukciu lôžok?
Na úrovni jednotlivých zdravotníckych zariadení sa redukcia lôžok robí priebežne a stále. Je úlohou riaditeľa, aby počet lôžok zodpovedal tomu, čo potrebujú pacienti. Mať prázdne lôžka znamená stratu na fixných nákladoch a ide teda o to, aby boli počty lôžok správne nastavené, lebo k nim sa viaže počet personálu, náklady na kúrenie, vetranie a podobne.
Roky sa hovorí o tom, či dostavať, alebo nedostavať veľký nemocničných areál na bratislavských Rázsochách. Pohlo sa rozhodovanie v tejto veci?
Nie je to jednoduché rozhodovanie. Stavba má už svoj vek a musíme vedieť, či je technologicky vyhovujúca a či sa ju oplatí dostavať. Hovoríme s ľuďmi, ktorí Rázsochy tvorili, či je možné areál upraviť a dostavať tak, aby vznikla nemocnica moderného typu. Jedinečnosť tohto projektu je v jeho komplexnosti. Má vedecko-výskumnú časť aj kampus a v Bratislave určite potrebujeme areál univerzitného typu. Snažíme sa nepostaviť novú „opachu“, ale niečo, čo bude dobre, efektívne fungovať. Naším cieľom je, aby sa pacienti prestali dezorientovane motať po ambulanciách, aby boli manažovaní. Toto budú ľudia pravdepodobne najviac vnímať ako zmenu v zdravotnej starostlivosti.
Pacienti však vnímajú aj to, čo zažívajú takmer dennodenne už teraz, napríklad poplatky u lekára. Stále sa objavujú sťažnosti, že lekári vyberajú od pacientov peniaze za „výhody“, ktoré pacienti ani nechcú využiť, no nemajú možnosť ich odmietnuť.
Poplatky sa skutočne mimoriadne rozbujneli, čo sa týka druhov aj výšok. Pokúšame sa urobiť v tom zmätku poriadok, v spolupráci so župami zbierame informácie o všetkých poplatkoch. Do konca roka plánujeme pripraviť aspoň základný zoznam ich druhov a rozsahov, a tak v tom urobiť poriadok. V tejto chvíli neviem presne, ako to bude vyzerať, pretože už teraz máme taký rozmanitý zoznam, že sa bojíme, aby to pre ľudí nebolo zavádzajúce. Dôležité je, aby sa v poplatkoch orientovali. Netvrdím, že vieme taxatívne vymenovať všetky druhy poplatkov, ale dúfame, že bude z výstupu jasnejšie, za čo si lekár koľko môže vypýtať a za čo už nie. Ľudia totiž majú stále pochybnosti. Napriek tomu, že platbu u lekára akceptujú, zaplatia, aj tak odchádzajú s pochybnosťou, či si to ten lekár vlastne mohol pýtať, či je to správna výška a podobne. Neprospieva to vzťahom medzi pacientmi a lekármi.
Vzťahy medzi pacientmi a lekármi, ako aj medzi lekármi a sestrami sú napäté, čo súvisí aj so stále nedoriešenými platmi zdravotných sestier. Máte nejaké nové informácie?
Rozpustili sme 50-miliónovú rezervu a stále trváme na tom, že je to pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. V októbri sa stretneme so zástupcami Národného kontrolného úradu, ktorý bude proces úpravy platov sestier kontrolovať v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Čo sa týka zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier, v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sme ho naplnili od 1.¤apríla. Teraz ma však navštevujú riaditelia zdravotníckych zariadení a upozorňujú na nedostatky zákona nie z hľadiska zaťaženia ich rozpočtov, ale hodnotenia ako takého. Napríklad ako riešiť situáciu, keď zdravotná sestra s nižším vzdelaním, ale dlhšou praxou dostáva na výplatu viac ako sestra s vyšším vzdelaním.
Témou, ktorá sa v rôznych obmenách pravidelne objavuje, je uhrádzanie výkonov lekárom poisťovňami. Je súčasný systém podľa vás dobrý?
Trhové hospodárstvo v zdravotníctve nefunguje – ponuka je prakticky nekonečná a dopyt nie je limitovaný možnosťou úhrady, lebo platí niekto tretí. Preto je stále niekto nespokojný, a preto je to veľmi náročné na reguláciu. Treba vypracovať oveľa striktnejšie pravidlá. Stanovenie objednávky u lekára, čiže limitov, je reálny problém. Ale neberme lekárov a poisťovne ako vzájomných nepriateľov. Ak má poisťovňa na rok dopredu plánovať, musí mať zhruba predstavu, čo si u toho lekára objednáva. Každá strana má svoje záujmy, jedna to platí, jedna predáva. Dobrá a efektívna zdravotná starostlivosť má vzísť z kompromisu týchto strán.
Samotní lekári sú nejednotní napríklad v otázke postavenia a právomocí lekárskej komory. Bude sa táto problematika znova legislatívne upravovať?
Postavenie komôr bude treba nanovo celé preformulovať. Už máme rozpracovaný legislatívny návrh, v ktorom napríklad navrhujeme vyčleniť špeciálnu komoru pre záchranárov. Komora má v systéme nezastupiteľné miesto práve z hľadiska kontroly etiky a kvality a v oblasti vzdelávania. Podľa mňa nie je správne, že ekonomický tlak potlačil komory skôr do vyjednávacej pozície ekonomických kategórií. Komory môžu zastupovať svojich členov aj v takejto veci, ale v prvom rade sa musia venovať odbornej časti. Rieši sa aj otázka, či v prípade, keď komory budú mať kontrolné právomoci, bude miesto pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Som presvedčená, že áno. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva okrem iných úloh aj funkciu nezávislého orgánu, na ktorý sa pacient môže obrátiť vtedy, ak má pocit, že lekár pochybil. Nebude mať totiž tendenciu dôverovať komore, zastrešujúcej a zastupujúcej lekára, ktorý podľa pacienta nekonal správne.