Dramatické zvýšenie doplatkov priniesla najmä minuloročná vyhláška exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH), vinou ktorej ľudia zaplatia za lieky vyše 51 miliónov eur ročne. Súčasné vedenie rezortu jeho chybu zatiaľ nenapravilo.
Viac ako polovica doplatkov padne na plecia ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú podľa prezidentky Slovenskej kardiologickej spoločnosti Evy Goncalvesovej najčastejšou príčinou úmrtí aj hospitalizácií. Dodala, že 1,7 milióna ľudí užíva nejaký kardioliek a 1,1 milióna ľudí má vysoký tlak krvi. Do peňaženky musia viac siahnuť aj ľudia so psychiatrickým ochorením, tráviacimi problémami či poruchami imunity. Vyššie doplatky sú aj za originálne lieky, i keď za ne neexistuje náhrada a pre človeka sú jedinou voľbou. Ľudia potom často šetria tak, že si sami znižujú dávky alebo berú lieky, ktoré sú podľa lekárov zastarané, a takto sa vlastne neliečia.
Lekári pritom pripomínajú, že výrobcovia liekov ich ceny znižujú. „Aj napriek tomu reálne pacient dopláca stále viac,“ povedala Goncalvesová. Ako príklad uviedla jedného pacienta, ktorý v roku 2009 doplácal za liek 14 eur, dnes je to až 42 eur.
Podľa Daniela Pellu, prezidenta Slovenskej asociácie aterosklerózy, je typickým slovenským pacientom 46-ročný obézny muž, fajčiar s vysokým krvným tlakom. „U takéhoto pacienta je riziko kardiovaskulárnej príhody, či už fatálnej, alebo nefatálnej, až 36 percent,“ hovorí Pella. Kým v júli 2009 zdravotná poisťovňa za lieky pre takého pacienta uhrádzala mesačne približne 113 eur, v októbri 2010 to bolo 98 eur. V minulom roku v októbri doplatok poisťovne predstavoval 83 eur. Tento rok v auguste to už bolo len 65 eur a v októbri to bude ešte o dve eurá menej. Samotný pacient už v októbri tohto roku nedoplatí za svoje lieky 66 eur ako v roku 2009 či 2010, ale 123 eur. Pritom ide o najlacnejšiu liečbu.
Od októbra sa má opäť zvyšovať doplatok pri niektorých liekoch, ktoré obsahujú v jednej tabletke dve rôzne účinné látky. Táto zmena podľa odborníkov postihne až 300-tisíc pacientov.
Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva dáva varujúcim lekárom a znepokojeným pacientom za pravdu. Hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková tvrdí, že „táto situácia by vôbec nemusela nastať, keby bývalé vedenie robilo zmeny v súčinnosti s odbornou spoločnosťou a jej radami“. Hovorkyňa potvrdila, že ministerstvo už oslovilo odborníkov z kardiologickej, neurologickej aj alergiologickej spoločnosti. „Spolu s nimi pripravujeme revidovanie vyhlášky, v ktorej zohľadníme všetky odborné argumenty,“ povedala Čižmáriková.
Tomáš Szalay z Health Policy Institute hovorí, že pacienti nedoplácajú viac iba kvôli Uhliarikovej vyhláške. Upozorňuje, že rozhodnutie o cenách prijíma kategorizačná komisia. „Úhrady liekov majú mať svoje jasné, transparentné pravidlá. Majú viesť k efektívnemu používanou zdrojov v zdravotníctve. Rozhodnutie o tom, čím bude pacient liečený, je na strane lekára. Pokiaľ lekár nepredpíše lacnejší liek s nižším doplatkom, dotlačí pacienta k tomu, že dopláca viac,“ dodal Szalay.
Sporná vyhláška z dielne bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika stanovila nový spôsob výpočtu úhrady zdravotnej poisťovne. Vytvorila úhradové skupiny, takzvané klastre liekov, pričom úhradu poisťovne v jednom klastri určujú tie lieky, za ktoré poisťovňa doplácala najmenej. Podľa odborníkov vyhláška nerobí rozdiel medzi modernými a zastaranými liekmi. Lekári kritizujú tiež to, že niektoré lieky bez medicínskych dôkazov uhrádza poisťovňa v oveľa väčšej miere, pričom tie, ktoré majú rozsiahle dôkazy o svojej účinnosti a bezpečnosti, hradí len minimálne a platí si ich pacient.