Idú peši aj pol roka. Ďalší utečenci prichádzajú vlakom, iní zaplatili prevádzačom posledné peniaze, okolo päťtisíc dolárov, a tí im tvrdili, že ich z kamióna vyložia pri Viedni.
Ľuďom, ktorí na Slovensku chtiac-nechtiac hľadajú útočisko, pomáha zastúpenie Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Od januára ho z rozhodnutia Regionálneho úradu UNHCR pre strednú Európu so sídlom v Budapešti zatvoria. Deje sa tak v čase, keď počet utečencov začína opäť stúpať.
Budapeštiansky regionálny úrad hovorí, že Slovensko nie je z hľadiska azylovej politiky problémová krajina, navyše OSN potrebuje šetriť. „Bolo by fajn mať úrad v každej krajine, ale je to aj vec zdrojov. Navyše Slovensko má dlhodobo nízky počet žiadateľov o azyl a nemáme zásadné výhrady k tomu, ako spracováva azylové otázky,“ povedal pre Pravdu regionálny zástupca UNHCR pre strednú Európu Gottfried Koefner.
Na otázku, či považuje Slovensko za krajinu priateľskú k utečencom, však diplomaticky odpovedal: „Nepovedal by som opak.“ Pripustil, že Slovensko aj do budúcnosti čaká v súvislosti s azylovou politikou dosť roboty. „Tak ako iné krajiny v regióne má pred sebou veľa výziev, ako je napríklad integrácia utečencov, a tá nie je nikde ľahká,“ dodal.
Rozhodnutie úradu v Budapešti bez vážnejších výhrad zobralo na vedomie ministerstvo zahraničných vecí i ministerstvo vnútra. „Regionálny zástupca UNHCR v Budapešti ubezpečil ministra Lajčáka o pretrvávajúcom záujme UNHCR spolupracovať so Slovenskom na prebiehajúcich a nových projektoch, ako aj o plánovanom doplnení Regionálneho úradu UNHCR v Budapešti o slovenský personál,“ uviedla Renáta Goldírová z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí.
Zo zatvorenia úradu však nie sú nadšené mimovládne organizácie, ktoré s agentúrou OSN pre utečencov spolupracujú. „Tá informácia nás dosť zaskočila a nepríjemne prekvapila. S UNHCR aktívne spolupracujeme pri riešení individuálnych problémoch utečencov, o ktorých sa staráme, a v tom boli ľudia v úrade v Bratislave veľmi nápomocní,“ hovorí Peter Devínsky zo Slovenskej humanitnej rady.
Úrad v Bratislave podľa neho fungoval aj ako medzičlánok medzi mimovládkami a štátnymi inštitúciami pri riešení konkrétnych sporných prípadov. „Keď bol problém, ktorý sme nevedeli vyriešiť, tak sme sa obrátili na UNHCR a oni pomohli. Neviem, aká bude komunikácia s regionálnou centrálou v Budapešti. Nie som si istý, či poznajú situáciu na Slovensku,“ dodal.
Hoci v uplynulých rokoch počet žiadateľov o azyl na Slovensku klesal, v tomto roku to vyzerá tak, že opäť začne rásť. „Vidím to aj na utečeneckom tábore v Rohovciach. Teraz sa staráme o stovku ľudí, minulý rok to bolo okolo 30,“ hovorí Devínsky. Počty sa podľa neho menia od týždňa k týždňu. V priemere sa teraz starajú o 120 žiadateľov o azyl. Krajiny, z ktorých prichádzajú, sú stále rôzne. „V minulosti prichádzali ľudia najmä z bývalých sovietskych republík, Indie, teraz je ich viac z Afriky, zo Somálska a z Konga,“ hovorí. Aj Afričania pritom neprichádzajú z juhu, ale z východu. „Putujú aj pol roka, idú rôznymi cestami a po ceste musia toho veľa prežiť,“ dodáva Devínsky.
Keď sa dostanú na Slovensko, často nevedia, kde sú. Mnohí však majú veľký záujem zostať a zaradiť sa do spoločnosti. „Niektorí, ktorí dostali azyl, tu už pracujú alebo študujú. Máme tu Somálčanov, ktorí sú na Slovensku tri mesiace a už vedia základy slovenčiny,“ hovorí Devínsky.
Zastúpenie úradu OSN pre utečencov bude v Bratislave chýbať aj Lige za ľudské práva. „UNHCR má veľmi dôležitú úlohu v azylovej a migračnej politike. Je istou protiváhou Migračného úradu, ktorý rozhoduje o udelení azylu,“ hovorí Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. „To, že tu úrad nebude mať priame zastúpenie, znamená, že tu nebudú pôsobiť právnici, ktorí poznajú slovenské právne prostredie a môžu rýchlejšie konať, keď je to potrebné,“ vysvetľuje.
Liga monitoruje, či žiadatelia o azyl majú na hraniciach prístup k azylovému konaniu a v minulosti poukazovala na nedostatky na oddeleniach hraničnej kontroly. „Od začiatku tohto roka máme pocit, že prax na oddeleniach hraničnej kontroly sa zlepšila, máme menej podnetov. Na druhej strane poskytujeme pomoc aj cudzincom, ktorí nepožiadali o azyl alebo požiadali a sú zaistení, a v tejto oblasti máme pocit, že činnosť polície a prax pri zaisťovaní sa zhoršila,“ dodáva Števulová. „V zásade sme zaznamenali zlepšenie, aj keď nevravím, že neboli prípady, keď nám cudzinci hovorili, že žiadali o azyl a ich žiadosť nebola prijatá. Ale to sme dopísali do opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o zaistení a v niektorých prípadoch nám súdy dali za pravdu,“ vysvetľuje.
Ministerstvo vnútra a rezort diplomacie sa však podľa nej mali snažiť, aby úrad v Bratislave zostal. „Pre Slovensko je to aj vec prestíže, či tu má zastúpenie medzinárodná organizácia,“ hovorí Števulová.
Rezort diplomacie to vidí inak. „Na obraz Slovenska v zahraničí v tejto agende bude predovšetkým vplývať to, ako aktívne a efektívne sa Slovensko bude v rámci svojich možností zapájať do projektov, ktoré pomáhajú ľuďom odkázaným na medzinárodnú humanitárnu ochranu a pomoc, a nie na počte a úrovni zastúpení tej-ktorej medzinárodnej inštitúcie na Slovensku,“ uviedla v stanovisku ministerstva Goldírová.
Slovensko od roku 2009 spolupracuje s UNHCR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu na projekte humanitárneho transferu utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, do tretích krajín cez Slovensko. Tento systém pomoci bude pokračovať aj po zatvorení úradu v Bratislave. Projekt, ktorý je uznávaný v zahraničí a patrí k ojedinelým vo svete, pritom presadilo práve terajšie zastúpenie úradu v Bratislave.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka "Kto sú exoti ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.