Škola volá dnes neplatí. Učitelia štrajkujú

Podľa odborníkov zavážil fakt, že učiteľské platy skutočne patria k najnižším na Slovensku, čo si uvedomujú i rodičia detí, na ktorých pleciach teraz zostalo, aby deťom na dnešný deň našli náhradný program.

„Samozrejme, že je to pre nich komplikácia. Rodičom to pridá starosti, môže to narušiť ich pocit pohodlia a rutiny, ale väčšina z nich má pre štrajk pochopenie, pretože finančná situácia učiteľov je verejne známa,“ zdôvodňuje sociologička Zuzana Kusá. Ako dodáva, ak aj rodičia v prvej chvíli možno neboli nadšení, že im tento protest pokazil zabehnutý režim dňa, po krátkej úvahe väčšina z nich asi uzná, že sú požiadavky zamestnancov školstva opodstatnené.

V tom je aj rozdiel oproti vlaňajšiemu protestu lekárov, ktorý vyvolal nevôľu mnohých pacientov. Lekárom vyčítali, že si ich vzali za rukojemníkov, keďže nemocnice museli odložiť viaceré vyšetrenia či operácie. Kusá síce pripomína, že vtedy ani teraz sa nerobil nijaký prieskum verejnej mienky, aby sa dalo určiť, aký názor mali občania, no priznáva, že situácia bola iná. „Kým u lekárov mohla mať časť verejnosti isté pochybnosti a podozrenia, že niektorí z nich majú ďalšie príjmy, v prípade učiteľov nič také neexistuje. Nikto nespochybňuje, že majú nízke platy,“ porovnáva sociologička. Na školách sa navyše štrajkuje len jeden deň, zatiaľ čo lekári podávali hromadné výpovede.

To, že sa ohlásený štrajk zaobišiel bez konfliktov s rodičmi, potvrdilo Pravde viacero škôl. „Neviem o tom, že by mal niekto z rodičov detí výhrady. Vo všetkých triedach sme mali rodičovské združenie, kde sa im vysvetlilo, aká je situácia,“ opísala Janka Halečková, riaditeľka Základnej školy na Námestí mladosti v Žiline, kde sa okrem troch zamestnancov do štrajku zapojili všetci. „Neviem, či niečo hovorili učiteľom, ale za mnou nebol nikto z rodičov. O žiadnej sťažnosti neviem,“ uviedla aj riaditeľka prešovskej ZŠ na Májovom námestí Dana Štucková. Do štrajku sa tu zapojili všetci zamestnanci.

Nijaký negatívny ohlas nezaznamenala ani Elena Uríčová, ktorá vedie ZŠ na Hlbokej ceste v Bratislave. „Pýtala som sa učiteľov aj vedúcej školského klubu, či sa niekto z rodičov nesťažoval. Nič, nikto neprotestoval ani nefrflal,“ priblížila riaditeľka školy, kde sa štrajkovať odhodlalo 32 zo 41 pracovníkov.

Nesúhlas so štrajkom, naopak, vyjadrilo Združenie katolíckych škôl Slovenska, ktoré malo nezhody s odborármi už v minulosti pre otázku financovania cirkevných škôl. Prezident združenia Ján Horecký uznal, že sú platy zamestnancov v školstve „škodlivo nízke“, ale situáciu podľa neho treba riešiť inak. „Každý štrajk je tým účinnejší, čím väčšiu nepríjemnosť čo najväčšiemu počtu dotknutých osôb spôsobí… Odmietame sa týmto spôsobom zachovať k našim deťom a rodičom… Nezdá sa to byť postoj katolíckeho učiteľa alebo vychovávateľa – odísť od detí, aby mi zvýšili plat,“ zverejnil Horecký na internetovom portáli združenia.

Napriek jeho vyhláseniu a odporúčaniu Konferencie biskupov Slovenska sa však našli aj cirkevné školy, ktoré túto formu protestu nezavrhli. Štrajkovať bude napríklad i jediná cirkevná škola v Považskej Bystrici. Na ZŠ sv. Augustína sa do štrajku zapojí až 17 z 25 pracovníkov školy. Vyučovanie preto zrušili a 195 žiakov zostane doma.

Ako Pravdu informoval predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek, do dnešného štrajku sa zapojí viac ako 90 percent základných a materských škôl, ako aj centier voľného času, a vyše 80 percent stredných škôl. „Na vysokých školách je účasť okolo 30 percent, lebo akademický rok sa im začína až v polovici septembra a mnohí zamestnanci sú ešte na dovolenke,“ zhrnul Ondek.

Vyhlásiť ostrý štrajk sa odborári rozhodli 27. augusta po zverejnení návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Odbory požadujú, aby sa odmeny učiteľov zvýšili na 1,2– až dvojnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Žiadajú aj zvýšenie platov nepedagogických zamestnancov a investícií do školstva. Učitelia chceli štrajkovať už za bývalej vlády, no pre jej pád to odložili. Pred rokom sa však stretli na masovom proteste pred Úradom vlády, kam prišlo asi deväťtisíc zamestnancov školstva.

Podľa prieskumu Platy.sk je priemerný hrubý plat učiteľa materskej školy 552 eur, učiteľa základnej 652 a strednej školy 682 eur. To je o 23 až 38 percent menej ako priemerný plat na Slovensku a asi o 30 až 40 percent menej ako zarábajú učitelia takýchto škôl v Česku. Slovenský učiteľ strednej školy tak dostáva menej ako zvárač, murár, strojník či elektrikár. Učiteľa základnej školy by v tomto smere predbehli aj vodiči, brusiči či montážnici.

„Pokiaľ by vláda pristúpila na požiadavky odborov a zvýšila platy učiteľom o požadovaných 1,2– až dvojnásobok priemerného platu v hospodárstve, dostávali by učitelia, podľa našich prepočtov, platy vo výške 1 066 až 1 778 eur, čo je plat zodpovedajúci vysokoškolsky vzdelanému človeku pracujúcemu napríklad v bankovníctve, marketingu či obchode,“ porovnal manažér prieskumu Miroslav Dravecký.

Kusá je presvedčená, že si učitelia vybrali vhodný čas na protest, lebo návrh štátneho rozpočtu stále nie je uzavretý a dá sa ešte vyjednávať. „Keby zamestnanci v školstve nevyvinuli žiadny tlak na vládu, tak by nič nedosiahli. Čistý fakt, že zarábajú málo, a racionálne argumentovanie v tomto prípade nestačí. Treba ukázať, že sú pri presadzovaní svojich požiadaviek jednotní,“ zhodnotila Kusá.