To porovnanie hovorí, že sme na chvoste. To sú veľmi silné argumenty. Vláda pred nimi nemôže len tak ustúpiť. Ten priestor pre zvyšovanie platov určite existuje, tvrdí analytik. Porovnanie s krajinami OECD používal ako argument aj exminister Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) pri vlaňajšom zvyšovaní platov.
Vo zvýšenie platov po štrajku neverí analytička portálu noveskolstvo.sk Zuzana Zimenová. Domnievam sa, že tie peniaze by sa mohli nájsť, ale to by sa museli popresúvať iné priority a učitelia by sa museli stať tou prioritou. Avšak ich štrajk a požiadavka, aby boli platy vyššie, je opodstatnená, povedala. Okrem nízkych platov by sa podľa nej malo riešiť aj to, aby učitelia boli oceňovaní za to, ako kvalitne prácu vykonávajú, nielen podľa tabuliek, veku či kreditov.
Podľa manažérky pre sekciu školstva a vzdelávania z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucie Kleštincovej majú pedagogickí aj nepedagogickí zamestnanci právom pocit, že skvalitnenie ich pracovných podmienok vrátane mzdového ohodnotenia je dlhodobo na chvoste politických a spoločenských priorít. „Dúfajme, že vláda nebude čakať na ďalšie vyostrovanie napätia v školstve, kým namiesto deklaratórnej podpory vzdelanostnej spoločnosti začne hľadať skutočné riešenie problému nízkeho ohodnotenia kvalitných učiteľov,“ reagovala Kleštincová.
Navýšenie zdrojov v školstve, osobitne na platy zamestnancov podľa nej zostáva otázkou politických priorít a rozhodnutia. Dúfajme, že toto rozhodnutie nebude musieť byť závislé od zintenzívnenia tlaku učiteľov ako aj širokej verejnosti, doplnila.