Potraviny z únie chudobným už nepomôžu

„Je nám naozaj ľúto, že toľko oprávnených ľudí potravinovú pomoc nedostalo a už ju ani nedostane,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magda Tóth Želeňáková. Či Slovensku Brusel odsúhlasí stanovené kvóty na budúci rok, ešte podľa nej známe nie je. „Po prvom neúspechu, ktorý ale nespôsobilo súčasné vedenie rezortu, je však naša povesť vážne naštrbená,“ dodala.

Šéf rezortu Ľubomír Jahnátek sa podľa hovorkyne ďalej snaží lobovať v Bruseli za predĺženie termínu, do ktorého by sa Slovensko mohlo o pomoc znovu prihlásiť. Podľa stanovených kvót malo mať nárok na potraviny v hodnote okolo piatich miliónov eur, ale do termínu, ktorý uplynul koncom mája, svoje požiadavky únii neodoslalo.

Jahnátek, ktorý do funkcie nastúpil začiatkom apríla, viní za to svojho predchodcu Zsolta Simona (Most – Híd). Podľa neho sa o projekt pomoci nestaral, napríklad ani nevysúťažil dodávateľa potravín. Na otázku, či už nového dodávateľa vybralo nové vedenie rezortu, jeho hovorkyňa nereagovala.

Simon obvinenia Jahnátkovi vracia a odkazuje mu, že sám pre vec „nepohol krížom slamky“. „Potravinová pomoc nebola žiadne fiasko. Viac ako 80 percent oprávnených sa k nej dostalo,“ myslí si napriek tomu Simon.

Podľa sociologičky SAV Zuzany Kusej je chaos okolo projektu len ďalším príkladom zle naplánovanej akcie zo strany štátu. „Opäť si tu ktosi neuvedomil, že aby mohla pomoc riadne dôjsť k adresátovi, treba vyčleniť peniaze na dopravu, pripraviť infraštruktúru, zabezpečiť ľudí. Pretože ak sa toto neurobí, niekto na to zvykne doplatiť a iný z toho zase profituje,“ uzavrela Kusá.

Rezort pôdohospodárstva naďalej uisťuje, že sa o vývoj v kauze intenzívne zaujíma. Jahnátek tvrdí, že v záležitosti urobil maximum, keď podal trestné oznámenie a neskôr ho ešte rozšíril.

„Momentálne sa kauzou zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Z našej strany je veľký záujem, aby sa vinník našiel a bol potrestaný. Tu totiž naozaj išlo o maximálne neľudské okradnutie ľudí najviac odkázaných na pomoc,“ prízvukuje Tóth Želeňáková. Ak sa preukáže, že došlo k podvodu, štát podľa Jahnátka bude musieť únii vrátiť šesť miliónov eur.

V rámci potravinovej pomoci získalo vlani Slovensko z intervenčných skladov únie 45-tisíc ton pšenice. Dodávku sprostredkovala štátna Pôdohospodárska platobná agentúra a potraviny z obilia spracovávalo na základe víťazstva v tendri konzorcium českých spoločností Euromills-Trade a Europasta SE. Múka sa však mlela vo dvoch slovenských mlynoch – v Pohronskom Ruskove a Sládkovičove.

Víťazi sa zaviazali z dodaného obilia vyrobiť celkovo 10 012 ton hladkej múky a rovnaké množstvo cestovín. Pri prídele po 20 kilogramov z každej komodity na občana mohla táto pomoc vystačiť pre vyše pol milióna ľudí. Dostalo ju len čosi nad 400-tisíc. Viac ako 3 500 ton potravín sa stratilo, kde, to dnes presne nik nevie.

Spoločnosť Euromills, ktorá bola z nedodania potravín obvinená, zažalovala v máji Pôdohospodársku platobnú agentúru, že porušila zmluvu a neumožnila jej potraviny dodať. „Momentálne k záležitosti nemáme čo nové povedať,“ tlmočila Pravde sekretárka riaditeľa Mlyna Pohronský Ruskov, jedného zo subdodávateľov Euromills.

Podľa exministra Simona zmluvný dodávateľ chýbajúce potraviny nemusel vyrobiť. Zástupcov Pôdohospodárskej platobnej agentúry do svojich skladov nevpustil, aby si to mohli overiť. „Myslím si, že neexistovalo nijakých tri a pol milióna zabalených kilových vreciek s múkou, cestovinami a označením, že ide o pomoc z únie,“ hovorí Simon. Nevylučuje, že výrobca potraviny predal v bežnej obchodnej sieti.

Pri nedodržaní zmluvy, ako pripomenul Simon, mala dodávateľovi v prospech štátu prepadnúť finančná zábezpeka vo výške 100 percent ceny dodaného obilia, teda asi 1,2 milióna eur.

Problémom v potravinovej pomoci bol od počiatku aj rozvoz potravín, ktorý štát zveril neziskovému občianskemu združeniu Potravinová banka Slovenska so sídlom v Košiciach. Združenie distribúciu zabezpečovalo cez sedem skladov, ktoré malo v prenájme. „S prepravou takého veľkého množstva potravín na také dlhé vzdialenosti sme však mali veľké finančné ťažkosti a štát nám nepomáhal,“ konštatuje šéf združenia Marek Urdzik.

Termín rozvozu potravín musela napokon Európska komisia predĺžiť do 29. februára 2012. Lenže 25. novembra, teda už po páde vlády Ivety Radičovej, podpísala Pôdohospodárska platobná agentúra s firmou Euromills zmluvný dodatok. Podľa neho si štát mal 3 500 ton potravín určených na pomoc prevziať do 27. februára, ale už nie zo skladov Potravinovej banky, ale len z troch skladov výrobcu – v Sládkovičove, Pohronskom Ruskove a Trnave. V prípade, že sa tak nestane, mala sa podľa dodatku pôvodne uzavretá zmluva považovať za splnenú.

Práve tento stav po uplynutí termínu aj nastal, aj napriek tomu, že rozšíriť distribúciu pomáhala v januári aj Slovenská katolícka charita. „Z troch firemných skladov sme rozdistribuovali 500 ton múky a 500 ton cestovín, viac sme už nestihli,“ spomína projektový manažér organizácie Jozef Kákoš.

Podľa Kákoša projekt uviazol z viacerých dôvodov. Napríklad, za príliš krátky čas sa mal k ľuďom dostať obrovský objem pomoci. „V 40-miliónovom Poľsku začali v prvej fáze s polovičným množstvom,“ porovnáva. Štát, ako pokračuje, zle nastavil aj podmienky súťaže na dodávateľa. „Umožnili spoločnosti Euromills blokovať zriaďovanie nových skladov,“ tvrdí. A do rozvozu sa tiež zapojilo málo neziskových združení. „Dobehol nás nedostatok financií a nemali sme čas vybudovať si potrebné distribučné štruktúry,“ uviedol.