Týraným ženám treba veriť, tvrdia aktivisti

17.09.2012 16:00
Domáce násilie, bitka, týraná žena
Ilustračné foto Autor:

Zákony, ktoré chránia týrané ženy, má Slovensko nastavené dobre. Problémom je ich aplikácia v praxi. Aktivisti, ktorí sa venujú ľudským právam, už dlhšie upozorňujú, že svoje myslenie by mali zmeniť policajti a začať týraným ženám veriť. Polícia je totiž zo štátnych inštitúcií jedným z prvých miest, kam sa žena v núdzi zvykne obrátiť.

Tragický prípad z marca z bratislavskej Trnávky, kde Zuzanu Dz. zastrelil jej exmanžel samopalom, podľa jej rodiny ukazuje na to, že zlyhať mohla polícia. Vo februári tohto roku sa žena obrátila na políciu na obvodnom oddelení v Trnávke, keď zbadala, že ju exmanžel sleduje. Podľa vyjadrenia jej syna pre TV Markíza jej policajti nedovolili podať trestné oznámenie a vysmiali sa jej. O tri týždne ju exmanžel zastrelil. Syn podal trestné oznámenie na policajtov, no vyšetrovateľ ho v auguste zastavil.

„Vyšetrovateľ v danom prípade zastavil trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo preukázať tvrdenia oznamovateľov,“ povedala Natália Hattalová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Ak by sa preukázalo, že policajti Zuzane Dz. neumožnili podať trestné oznámenie, hrozili by im disciplinárne tresty alebo trestné stíhanie. Rodina obete môže podať podnet na preskúmanie postupu pri preverovaní podania trestného oznámenia.

Aktivistom sa rozhodnutie vyšetrovateľa nezdá. „Rozhodnutie o zastavení stíhania len podporuje moje presvedčenie, že legislatíva nie je zlá, ale aplikácia práva nereflektuje to, čo by sa dalo dosiahnuť,“ povedala advokátka Iveta Rajtáková. Advokátka zastupovala týranú Danu Kontrovú z Tušíc, ktorej pred 10 rokmi zastrelil manžel dve deti a potom sa zastrelil aj on. V tomto prípade troch policajtov nakoniec odsúdili na podmienečné tresty za to, že ich chyby prispeli k smrti troch ľudí, i keď prvý rozsudok bol oslobodzujúci.

Právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová si myslí, že celý prípad z Trnávky a jeho riešenie štátnymi inštitúciami dáva signál ženám, na ktorých je páchané násilie, že nemajú východisko a nikto im nepomôže. „To, že polícia nekoná, násilníkov ešte viac posilňuje. Vidia, že im nič nestojí v ceste a nemajú čo stratiť. Keď štát zlyháva v čiastkových krokoch, potom sa to ani nemôže inak skončiť,“ tvrdí Debrecéniová. Upozorňuje, že najdôležitejšia je zmena v konaní policajtov. „Tento prípad je jeden z mnohých, ktorý dokumentuje, že polícia netuší, čo musí a môže urobiť. Ľudia, na pleciach ktorých stojí zodpovednosť a vyšetrovanie, musia rozumieť právnemu poriadku a trestnoprávnej podstate skutkov, dokonale poznať svoje povinnosti,“ povedala právnička. Policajti by sa tiež podľa nej mali hodnotovo nastaviť tak, aby týrané ženy nebrali ako hysterky, ktoré si vymýšľajú alebo provokujú, ale začali ich konečne brať vážne.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný dodáva, že na trestný čin obeť doplatí vždy, páchateľ len občas. „Slovensku to platí ako pravidlo, je to desivé. Keď hovoríme o zlyhávaní niektorých policajtov, ktorí podnety nepreverujú kvalifikovane a zodpovedne, hovoríme len o jednom nefunkčnom koliesku v systéme. Funguje tak, ako je systém nastavený,“ povedal Žitný.

V prípade tušickej tragédie troch policajtov neodsúdili na prvý pokus. Existoval dokonca právoplatný oslobodzujúci rozsudok. Rozhodnutie prvostupňového súdu o nevine policajtov potvrdil aj Krajský súd v Košiciach, no Najvyšší súd zrušil uznesenie oboch súdov. Po troch rokoch uznali policajtov za vinných. Na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu muselo Slovensko Kontrovej zaplatiť 25-tisíc eur ako nemajetkovú ujmu a 4 300 eur na súdne trovy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku