Prohibícia môže trvať aj týždne a českému liehovarníckemu priemyslu, ale aj štátu môže spôsobiť obrovské škody. Len úbytok na spotrebnej dani z liehu Praha odhaduje na takmer trištvrte miliardy českých korún mesačne.
Práve domáce straty by mohli v prípade, že Slovensko nezakáže dovoz českých liehovín, povzbudiť český export na Slovensko. O prípadnom zákaze dnes rokuje Medzirezortná komisia.
„Českí výrobcovia liehovín by mohli ponúknuť zásobovanie slovenského obchodu cenovo zvýhodneným alkoholom, a tým pádom zásadne poškodzovať slovenských výrobcov, prípadne aj zdravie obyvateľstva,“ pripomína možné slovenské straty z vývoja českej alkoholickej kauzy a tragédie zároveň Rastislava Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
K tlaku na vládu sa pripojila aj poľnohospodárska a potravinárska samospráva. Šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík pripomenul, že v týchto dňoch je najistejšie konzumovať slovenské výrobky. Z hľadiska vlastného zdravia i upevnenia slovenskej ekonomiky.
Úplne inak sa však na vec český alkohol a jeho nebezpečenstvo pozerajú slovenskí obchodníci. „Prečo Poliaci zakázali dovoz českého alkoholu? Jednoducho preto, aby problém, ktorý pramení v Poľsku, nasmerovali naspäť do Česka,“ tvrdí prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Za týmto konštatovaním je zrejme narážka na to, že metylalkohol v českých liehovinách mohol pochádzať z Poľska dodanej nemrznúcej zmesi do ostrekovačov. A tiež nevyrovnané účty pre rastúci dovoz poľských potravín do Česka.
Podľa Konštiaka zastaviť dovoz z Česka je absolútny nezmysel, keďže tradičné české značky ako Becher, Jelínek či Fernet sú určite bezpečné. Pripomenul, že vodku a ostatné alkoholy vytesnili z trhu slovenskí výrobcovia svojimi kvalitnými produktmi. Kompetentní by mali podľa obchodníkov uvažovať nad spôsobom, ako zabrániť internetovému predaju českého alkoholu na Slovensku.
„Ak by sa malo prijať nejaké opatrenie, tak potom by sa dovoz českých liehovín mal dočasne nahlasovať orgánom potravinového dozoru, tak ako sa to robí pri živočíšnych výrobkoch,“ navrhuje za obchodníkov Konštiak. Ale ani čo ako dobre zorganizovaná kontrola nezabráni tomu, aby sa alkohol pri voľnom pohybe ľudí medzi Českou a Slovenskou republikou nedovážal.
Štát vie krátkodobo zmobilizovať niekoľko stoviek kontrolórov. Na mimoriadne previerky vyslala napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa do terénu 500 ľudí. Viac ich jednoducho nemá k dispozícii. Ľudia sa musia chrániť sami zodpovednou konzumáciou a výberom alkoholu na pulte. Určite by si mali podľa Bíreša zvážiť, kde ho konzumujú. Výčapy, aj keď v nich previerka Úradu verejného zdravotníctva nenašla pochybný alkohol, nemusia byť podľa liehovarníckeho odborníka Júliusa Forsthoffera najbezpečnejším miestom na popíjanie tvrdého alkoholu.