Nie je vylúčené, že v krajnom prípade by sa v ňom dieťa s podobným osudom mohlo aj navždy stratiť. Bez toho, aby za to niekto prevzal zodpovednosť a bol potrestaný.
„Človek by si myslel, že na malom a husto osídlenom území Slovenska sa takéto čosi nemôže stať. A stalo sa to, dokonca v obývanom činžiaku v centre Bratislavy. Dá sa potom veriť, že kdesi v osade alebo v izolovanej lokalite sa niekto nemôže stratiť tak, že sa to nikto nikdy nedozvie?“ pýta sa sociologička Monika Čambáliková.
Kauza podľa nej jasne poukazuje nielen na individuálne zlyhanie niekoľkých pracovníčok sociálneho úradu, ale aj plošné zlyhanie celého systému štátnych inštitúcií, ktoré mohli operatívne zasiahnuť a život Lucii zachrániť. „Je smutné, že v čase, keď sa toľko hovorí o anonymite na sídliskách, bola suseda z domu jedinou, ktorej toto dievčatko nebolo ľahostajné,“ mieni.
V 21. storočí, v epoche elektroniky a počítačov predsa nemôže byť problém prepojiť systémy centrálnej evidencie obyvateľstva a obecných matrík, lekárskej starostlivosti a zdravotných poisťovní, zoznamy žiakov a študentov, trestné registre a podobne. „Všetky základné údaje o občanovi by mali byť orgánmi jasne dohľadateľné na internete, najmä keď už nefunguje ani rajonizácia, teda dieťa možno zapísať do ľubovoľnej školy či k ľubovoľnému lekárovi,“ hovorí.
Najväčšiu zodpovednosť za Luciinu smrť nesie bratislavský úrad práce, ktorý nekonal dostatočne účinne, keď od susedy z domu dostal dva závažné podnety, na základe ktorých mali jeho pracovníci preveriť situáciu v domácnosti. „Tam od narodenia Luckinej sestry v roku 2009 nebolo všetko v poriadku. Staršia dcéra bola evidentne bitá, mala plno modrín, v byte bolo počuť krik. Mladšia chodila s plienkou, ktorú jej najmenej deň nikto nevymenil,“ spomína jedna z obyvateliek činžiaka. „Bolo nám to čudné, každý deň pre ňu nosili obed, no dlho ju nikto nevidel a matka vraj tvrdila, že je niekde na východe,“ pridáva sa ďalšia.
Namiesto toho, aby úrad veci dôsledne skontroloval, jeho pracovníci sa uspokojili s tým, že im v byte „nikto neotváral“ a že „dievča je u príbuzných v Košiciach“. Nezalarmovali políciu, aby zasiahla. Neplnili si ani ďalšiu úlohu, dohliadať na resocializáciu otčima, ktorý sa vrátil z výkonu trestu. Umožnili mu, aby nevlastnú dcéru týral a spôsobil jej smrť.
Rezortný minister Ján Richter dnes sľubuje dôsledné vyšetrenie prípadu. „Ak sa veci potvrdia, budem vyvodzovať prísne personálne závery. Osobne si myslím, že si to zaslúži aj trestnoprávnu zodpovednosť,“ vyhlásil. A dodal, že možno tento prípad bude mementom, aby sa podrobnejšie zhodnotila tvrdosť legislatívy, ktorá súvisí s ochranou práv detí a rodinnou politikou.
Staršie podobné tragédie, ktoré sa udiali na Slovensku, však tomu vôbec nenasvedčujú.
V prípade zlyhala aj štátna polícia. Aj keď v byte dvakrát zasahovala pre nahlásené rušenie nočného pokoja, zakaždým sa to skončilo „dohovorom“. Ani smrad, ktorý sa šíril z bytu, ani neporiadok, ktorý bolo vidieť aj spoza prahu, ich neprinútil vojsť dnu, hoci kompetenciu na to majú.
Vyslať aspoň alarmujúci signál však mohli aj ďalšie inštitúcie. Keď sa dieťa narodí, musí ho rodič zo zákona zapísať do matriky v mieste narodenia. Až na základe zápisu dostane rodný list, s ním potom môže ísť na príslušný úrad práce a požiadať o príspevok pri narodení či rodinné prídavky. To sa zrejme v Luckinom prípade aj stalo, keďže bratislavská sociálka celé roky rodine prídavky vyplácala a pozastavila ich až teraz v utorok, keď ju polícia našla mŕtvu.
Ak by však polícia na základe podnetu istej svedkyne neprehľadala byt a nenašla torzo dievčatka, matka by zrejme prídavok inkasovala ďalej. Do 15 rokov dieťaťa totiž netreba úradu práce predkladať nijaký ďalší doklad na to, aby platby pokračovali. A neskôr, keby mu matka nedodala potvrdenie, že dcéra navštevuje strednú školu, by prídavky jednoducho pozastavil. Bez toho, aby sa musel informovať, či dieťa vlastne žije.
Zároveň však dievča muselo byť evidované aj u lekára, keďže nárok na príspevok pri narodení je viazaný na lekárske potvrdenie, že dieťa sa dožilo 28 dní. „Lekár musel dieťa volať na povinné prehliadky či očkovanie, bral za ňu pravidelné mesačné paušálne poplatky od zdravotnej poisťovne. Alebo to tak nebolo? Keď sa s ňou rodičia nedostavili, stačilo mu pomyslieť si, že ju dali k inému lekárovi?“ pýta sa sociologička.
Až do 60 dní od narodenia, čo už presahuje 28-dňový termín lekárskeho potvrdenia potrebného na príspevok, treba dieťa v zmysle zákona zapísať do zdravotnej poisťovne. Tu však opäť nikto nekontroluje, či si všetci rodičia túto povinnosť naozaj plnia. „Nemáme dôvod zisťovať, či niektoré dieťa bolo, alebo nebolo prihlásené do systému zdravotného poistenia. Fungujú predsa tri poisťovne, ak nepatrí k nám, môže byť v inej,“ uviedla hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková.
Ak aj však Lucia bola do niektorej zdravotnej poisťovne zapísaná, poistné za ňu platil štát. Až v dospelosti by si ho musela povinne platiť sama, no keby tak neurobila, poisťovňa by ju zrejme vykazovala v zozname neplatičov a posielala na ňu exekútorov, ktorí by ju však nevedeli nájsť.
Po dovŕšení šiestich rokov veku, až na udelené výnimky, sa tiež dieťa stáva školopovinným. Základné školstvo spadá pod obce, takže Lucka mala byť podľa miesta trvalého bydliska (ktoré určite mala v byte na Koceľovej, keďže tam pravidelne chodili prídavky), zapísaná do niektorého školského zariadenia v mestskej časti Ružinov. „Keď rodič nezapíše dieťa do školy a zistíme to, rieši sa to ako priestupok,“ uviedla ružinovská hovorkyňa Miroslava Štrosová. Pripustila však, že miestni úradníci vlastne ani nezisťujú, či si rodič zákonnú povinnosť splnil, alebo nie.
„Ak by sa k tomu niekto chcel dopátrať, môže z centrálneho registra vyselektovať zoznam Ružinovčanov, z nich zoznam potenciálnych prvákov a skontrolovať, koľko ich skutočne do škôl v Ružinove nastúpilo. No keďže platí slobodný výber školy, deti môžu byť zapísané aj kdekoľvek inde v rámci celého Slovenska, ba dokonca mimo republiky. Keby ste takto chceli dohľadať všetky deti, narazili by ste na problém. Obce to ani nerobia“ priznala hovorkyňa. V tejto súvislosti pripomenula, že hoci občania samospráve ročne doručia stovky sťažností a podnetov, na to, že jestvuje istá týraná Lucka, ktorá by kdesi mala chodiť do školy, ich nikto neupozornil.
Ako hovorí sociologička Zuzana Kusá, dnes je bežné, že o dieťa zo slabšieho sociálneho prostredia žiadny lekár ani škola nestojí. „Jednoducho im kazí imidž, venujú sa mu čo najmenej a sú radi, ak niekam odíde a nemusia nič ďalšie riešiť. A aj štát akoby nad nimi vopred lámal palicu, Sú preň problémom, hoci Slovensko podpísalo rad medzinárodných dohôd o právach dieťaťa, a tie by mali mať všetky deti bez rozdielu rovnaké,“ tvrdí aj v súvislosti s otrasným príbehom mŕtvej Lucky.
Políciu privolali do bytu dvakrát, ani raz nezasiahla
Pre plač a krik v byte, v ktorom ležala mŕtva Lucia, volali susedia políciu dvakrát. Raz nezasiahli vôbec a druhýkrát mužovi len dohovorili. „Hliadka bola na Koceľovu ulicu poslaná dva razy, vždy pre rušenie nočného pokoja,“ uviedla hovorkyňa bratislavského krajského policajného riaditeľstva Tatiana Kurucová.
Muža, ktorého vyšetrovateľ obvinil, že utýral svoju nevlastnú päťročnú dcéru, poslal včera súd do vyšetrovacej väzby. Výsledky súdnej pitvy zatiaľ vyšetrovateľ nemá k dispozícii. Podľa policajných zdrojov dievčatko pravdepodobne zomrelo na následky toho, že ju otčim kopol.
Polícia 32-ročného muža nikdy nestíhala za týranie zverenej osoby či násilie. „V roku 2010 polícia 32-ročného Juraja H. trestne stíhala za trestný čin neoprávneného zásahu do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Tento prípad ukončila návrhom na podanie obžaloby,“ dodala Kurucová. Viackrát trestne stíhanému mužovi hrozí za týranie dieťaťa až 15 rokov väzenia. //(vv)
//
Staršie kauzy mŕtvych detí
- Šútovce, 2006 – Slovenskom otriasol prípad Augustína Dvonca, ktorého jeho mama a stará mama tri roky držali mŕtveho v prenajatom zanedbanom špinavom dome. Gustík zomrel ako osemročný, násilná smrť sa však nepreukázala. Na prízemí boli vo vedrách zapáchajúce ľudské výkaly, na povale ležalo mumifikované chlapcovo telíčko s oddelenou hlavou a nad ním oltár so svätými obrázkami, obsypaný kvetmi. Podnet na pátranie nedali úrady, ale príbuzný chlapca.
- Ružomberok, 2007 – pri deložovaní bytu neplatičov náhodne našli sťahováci v chladničke mŕtvolku novonarodeného dievčatka, ktorá tam ležala osem rokov. Vyšetrovaním sa zistilo, že dieťa sa narodilo mŕtve, takže jeho matku napokon potrestali len podmienečne za hanobenie. Vyšetrovanie totiž preukázalo, že žena porodila doma za asistencie manžela. No asociálne správanie manželov mohlo takisto zobudiť úrady skôr.
- Šurany, 2008 – po siedmich rokoch od úmrtia našli pod podlahou domu v Šuranoch zakopanú postihnutú Veroniku Filovú. Ako osemročnú ju zabil a zahrabal jej vlastný otec, pretože mu vraj prekážal dcérin plač. Spolu s manželkou a štyrmi ďalšími deťmi potom nad jej hrobom spával. O čine sa náhodne preriekol, keď ho polícia zatkla pre krádež železa, až potom nasledovala domová prehliadka. Sociálny úrad si nič nevšimol.