Slovenskí europoslanci na výbore o Benešových dekrétoch neboli

Politicky citlivá téma Benešových dekrétov, ktorá sa dostala v Bruseli opäť na pretras, záujem slovenských europoslancov nevzbudila a fakticky ju ignorovali.

21.09.2012 20:00 , aktualizované: 22.09.2012 13:00
Európska únia Foto:
Ilustračné foto
debata (160)

Hoci zástupcov Slovenska je v europarlamente trinásť, ani jeden z nich sa na štvrtkovom rokovaní petičného výboru europarlamentu o maďarských výhradách k deklarácii Národnej rady SR nezúčastnil. Eduard Kukan z SDKÚ sa však postaral aspoň o to, že sa Slovenska zastal rumunský europoslanec Victor Bostinaru.

Slovenskí europoslanci sa zhodne bránia, že o tom, čo je na programe výboru nevedeli. Navyše argumentujú, že vo výbore nie je ani jeden zástupca zo Slovenska. Na jeho zasadaní o petícii z Maďarska požadujúcej zrušenie deklarácie prijatej slovenským parlamentom v roku 2007 o nemennosti Benešových dekrétov, sa však hoci bez hlasovacieho práva mohli zúčastniť a požiadať o slovo.

Nezáujem europoslancov je o to horší, že nie sú vôbec zle platení. Ich plat v hrubom je takmer 8 000 eur mesačne a k dispozícii majú aj finančný balík pre svojich asistentov. Politológ Michal Horský hovorí, že hoci nemôžeme vedieť, aké množstvo práce urobili slovenskí europoslanci, aby boli ich kolegovia z ľudovej či socialistickej frakcie v petičnom výbore informovaní o probléme, faktom zostáva, že v Bruseli nezaznel žiadny hlas slovenského poslanca.

Kukan tvrdí, že o rokovaní eurovýboru bol informovaný, ale mal iné dôležité zasadanie. Požiadal preto svojho priateľa, člena skupiny socialistov a demokratov Victora Bostinara, aby vystúpil na obranu slovenského stanoviska. Zabezpečil preňho argumentačné materiály a odovzdal mu ich, aby ich predniesol. Navyše, na rokovaní výboru bol prítomný aj Kukanov asistent. „Pán Bostinaru mi povedal: Eduard, ja to pre teba rád urobím, prekvapuje ma však nezáujem kolegov zo socialistickej skupiny. Aj sa ich spytoval, ale nikto neprejavil záujem,“ objasnil Pravde Kukan. Podľa neho ticho zo slovenskej strany je dosť nepochopiteľné, lebo „maďarskí kolegovia na výbore boli v plnej sile“. Kukan mieni problém ďalej sledovať a bude sa v ňom angažovať.

Europoslanec Vladimír Maňka zo Smeru sa o rokovaní petičného eurovýboru dozvedel z médií. Tvrdí, že nikto zo slovenských poslancov nie je členom spomínaného výboru a bolo by korektné, keby takú informáciu mali vopred.

Ďalší europoslanec za Smer Boris Zala povedal, že nemá informácie o programe v iných výboroch. „Mal som svoje výbory, takže neviem. Ak by to malo nabrať reálne obrátky, tak sa to musí prerokovať na politických skupinách a tam to vieme zachytiť,“ podotkol.

Europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik reagoval sugestívne otázku, či nie je chyba, že v Bruseli nezaznel priamo hlas zo Slovenska. Môže to vyvolávať akoby nezáujem u slovenských europoslancov. Zdôraznil, že o prerokovávaní petície nevedel. „Išlo to potichučky a nikto zo slovenských europoslancov to netušil,“ mieni.

Europoslankyňa KDH Anna Záborská hovorí, že je členkou troch výborov a bolo tiež zasadnutie delegácie EÚ a Afrika, Karibik a Pacifik. Keďže bola plne vyťažená, ani len nepátrala, či je v nejakom inom výbore ešte niečo, čo by ju mohlo zaujímať.

Europoslanec Sergej Kozlík z HZDS poukázal na to, že výborov je veľa. „Nesledujete programy všetkých výborov. Jednoducho sa to prerokovalo. Môžeme to zobrať na vedomie.“ Na poznámku, či by to nemala byť vec asistentov poslancov, ktorí by mali sledovať témy týkajúce sa domovskej krajiny, odpovedal, že aj tak by účasť slovenského europoslanca nepomohla, lebo nemá právo hlasovať, keďže nie je členom spomínaného eurovýboru.

S ďalšími europoslancami Monikou Flašíkovou Beňovou, Katarínou Neveďalovou a Monikou Smolkovou zo Smeru, Edit Bauer a Alajosom Mészárosom z SMK, Jaroslavom Paškom z SNS či Petrom Šťastným z SDKÚ, ktorí tiež na výbore neboli, sa nám včera nepodarilo skontaktovať.

Slovensko bude musieť vysvetľovať okolnosti prijatia deklarácie o nemennosti Benešových dekrétov z roku 2007. Zástupca Európskej komisie dal pritom k petícii záporné stanovisko s tým, že EÚ vznikla neskôr ako dekréty a nemožno ich preto posudzovať podľa súčasného európskeho práva.

V petičnom eurovýbore boli štyria europoslanci z Maďarska. Podľa tlačovej agentúry MTI Ágnes Hankissová z Fideszu vyjadrila počudovanie nad názorom predstaviteľa komisie, ktorý so záležitosťou Benešových dekrétov narába ako s „neaktuálnou“ vecou bez reálnych následkov. Komisii položila otázku, že ak by ad absurdum jedna členská krajina únie hoci aj len symbolicky ponechala v platnosti norimberské zákony, či by komisia zastávala rovnaký názor. Považovala by za potešujúce, keby predstavitelia Európskej komisie rovnako citlivo vnímali oprávnené krivdy všetkých národov. Podľa socialistu Csabu Tabajdiho petícia patrí do kompetencie komisie, lebo právnu kontinuitu vytvorilo samotné Slovensko, a komisia sa nemôže skryť za to, že tieto nariadenia sa zrodili pred vznikom únie, pretože parlamentné rozhodnutie, ktoré ich potvrdilo, vzniklo v roku 2007 v jednom členskom štáte.

Europoslanec Miroslav Mikolášik na margo rokovania výboru povedal, že nie je dôvod Benešove dekréty otvárať v 21. storočí. „Mimochodom by to otvorilo Pandorinu skrinku aj otázky nespochybniteľnosti hraníc. Je v záujme Slovenska trvať na potvrdení deklarácie Národnej rady, ktorá je len konštatovaním skutočností, ktoré sú v Európe pevne zakotvené od druhej svetovej vojny,“ dodal Mikolášik.

© Autorské práva vyhradené

160 debata chyba